Daniel Miller o “Construction Time Again” (2007)

Vždy sa nájde niečo nadčasové, aj na tomto, pre mňa dosť surovou a tak trochu prechodovom albume (podobne cítim aj PTA):
“All that we need at the start ́s
Universal revolution (That ́s all!)
And if we trust in our hearts
We ́ll find the solutions”.

@tomy: som tu skladbu prave predvcerom pocuval a ako je po hudobnej stranke vydarena, text som uz nedokazal pocuvat ...

Mne práve príde ten zvuk už poriadne “prežitý”... Jasné, že texty sú primerané veku skladateľa v tom období a zážitkom počas Ázijského turné v r. 1982, či kedy tam boli pred CTA… Len sa mi niektoré verše (také univerzálne do každej doby) celkom páčia aj dnes… Ale celkovo beriem, že tento album je v mojich očiach dosť prehliadaný...
Naposledy, keď som pozeral poslednú rozlúčku s princom Filipom, tak počas smútočného obradu tam hrali takí trubači a ten motív mi prišiel celkom podobný ako intro k “LOVE IN ITSELF”, teraz neviem, kto si zobral inšpiráciu, či tí trubači (vypadali ako zo Škótska), alebo Martin… Skôr by som tipoval toho druhého, keďže kráľovské tradície v Anglicku sú dosť staré...

Tento album, keď som ho prvýkrát počul, mi prišiel dosť zvláštný....počuť albumy smerom naspäť, myslím od BC alebo MFTM, bolo malé dobrodružstvo…????

S tým prívlastkom “Zvláštny”, resp. malým dobrodružstvom si to vystihol… V časoch, keď som ich spoznával, som to cítil podobne… Ale “CTA” je akýmsi ostrovom… Na prvých dvoch albumoch cítiť určitú podobnú koncepciu, resp. kontinuitu (prepojenosť), rovnako tak na neskorších albumoch od r. 1984 až 1987, ale “CTA”? Na druhej strane, je však tento album prvou časťou “Berlínskej trilógie”... Skrytú silu tohto obdobia cítim na “b - stranách singlov”, tu sa začína písať iný, silný príbeh “depešáckej príťažlivosti”, ktorý vyvrcholil podľa až v r. 1998 vydaním najlepšieho “béčka” z pera Martina Goreho…

Tomy: v tom zmysle, že ako prvé albumy som pocul MFTM, SGR a až potom BC…..CTA, ABF a SAS

Fantastické obdobia, ktoré dnes už len ťažko zažijem….
Aj keď, našťastie, sú kapely ktoré spoznávam “pozadu”...DAF, Skinny Puppy, Click Click atď...

“Martin s Blixom si skvele rozumeli” sranda co sa tu clovek nedozvie

Vynikajuci album a do tej doby urcite najprogresivnejsi. Album s dvoma Alanovymi skladbami hlavne Landscape sa vydarila.. veta ktoru si najviac s albumu pamatam je i dont care if youre going nowhere just take (good) care of the word + este isto verse z everything counts

Super industrial pop

Z koho z coho.. z albumu.. sa mi to zda alebo uz sa neda editovat.. ale asi uz zaspavam

@suspy: tak s tým poradím objavovania albumov som bol na tom podobne:
1) MFTM - asi na jar r. 1988 som vďaka sestre objavil moju dlhoročnú lásku - DM, aj keď najprv som sa dosť bránil… Až tak mi neprišla atraktívna, ale ako to už pri veľkých láskach býva, človek musí objavovať a ísť do hĺbky… Až hlboko vo vnútri nájde to, čo hľadal… Chce to len čas, trpezlivosť, sebakontrolu a nádej… A to všetko dospievajúci chlapec ako ja v tom čase mal… Určite aj Vy, že ?
* Kvalita kópie bola vážne dobrá, tuším išlo o priame nahratie rovno z gramofónu, čo bolo v tom čase považované ako TOP KVALITA, teda ak ste nevlastnili rovno originál, čo teda mne dlho nehrozilo… Moja verzia neobsahovala poslednú PIMPF, lebo sestra rozhodla, že bez toho je to lepšie, takže som dlho nevedel, že oficiálny tracklist je o jednu vec dlhší... Táto skutočnosť ma asi dosť ovplyvnila, pretože s PIMPF som dlho bojoval, ale keď som ju počul ako intro k 101, tak mi behal mráz po chrbte…

2) SGR - aj keď spolužiak mu mal na kazete označenú ako CTA, takže tiež som určitý čas žil v omyle, že ide o ten “tajomný a zakázaný album z r. 1983, ktorý nemohli pôvodne vydať”... Niet lepšej reklamy na prijatie tohto albumu… Za každým albumom je určitý príbeh a tento okrem nesprávneho označenia bol u mňa taký, že spolužiak bol v triede dosť obľúbený a považovaný za najväčšieho bitkára, takže nebolo veľa možností, ako by som ho ja zaujal, aj keď paradoxne, nikdy si voči mne v triede nič nedovolil a ako jediní sme to spolu ťahali celých osem rokov, čo sme sa ako pôvodná trieda museli rozdeliť... Kvalita bola tiež veľmi dobrá... Zato, čo príjemné mi v mladosti urobil, chodím (dobrovoľne) pravidelne do jeho “palacinkárne” splácať mu dlh… A stále mi chutí, aj keď teraz to bude dosť problematické... :(
3) BLACKCELEBRATION - sestrin spolužiak (taký fičúr) mi ju sľuboval asi pol roka… Nakoniec musel zasiahnuť jeho spolužiak, s ktorým som chodil na bojové umenie, aby mu dohovoril… Tri roky na základnej je rozdiel svetelných rokov, čo každý z nás určite zažil… Takže nakoniec som sa stal vlastníkom asi tretej kópie, zvuk bol dosť obmedzený, ale tracklist sedel do poslednej bodky… Vtedy som nič nevedel o b strane singlov…
4) 101 - tak toto bola láska na prvý pohľad… Je to na krátku poviedku, ako som sa k tomuto ˇživáku storočia” prepracoval, ešte aj dnes cítim chvenie v podbrušku, aj keď som si tento album v hlave zakazujem… Už sa nemám kam posunúť, jedine, že by niekto objavil dôkaz o tom, že aspoň raz hrali PHOTOGRAPHIC a aspoň raz by som chcel počuť japonskú verziu setlistu, pretože Martin mal asi málo balád a tak zahral cover od SPARK, ktorý neskôr vyšiel na jeho sólovke a pre mňa to bol jeden z naj trackov na tej e.p.

* Musím tento krátky príspevok rozdeliť na dve časti, lebo “5.000 znakov” nepustí...

5) VIOLATOR - to je viac ako na krátku poviedku, držal ma nad vodou celú strednú, až som z tohto skvostu takmer prepadol - v škole, na poli lásky, u rodičov, v spoločnosti a vôbec… Prečo ma nik nevaroval, že mi hrozí obsesia, resp. OCD (asi tušíte).... Koľko krát sa na záver opakuje Martinov popevok pri balade WAITING FOR THE NIGHT? Zas si to musím ísť vypočuť a zrátať... Neviem…

6) CTA - ani som nevedel, že o poschodie vyššie v mojom rodnom paneláku býva mladší chalan, ktorý mal vášeň menom DM… Neviem, kto mi dal naňho tip, ale aj po rokoch mu ďakujem. Dal mi ruky pár “poľských originálok” a ja som takmer stratil vedomie… Z toho zvuku, aj z albumu… Hurá, prvýkrát som počul ten “zakázaný” album a k tomu mi “pribalil” singel GET THE BALANCE RIGHT a ja som pochopil, o čo sa ukracujem… A kam budem najbližšie roky smerovať... Do čiernej diery za prítomnosti kovových zvukov DM… Prečo ma nik nezastavil?

7) SaS - mám dilemu čo bolo u mňa skôr, či “jednotka alebo dvojka”, ale skôr jednotka… Bolo to symbolické, pretože som ju spoznal vďaka skutočne jedinému jednotkárovi v našej triede, ktorý bol zároveň môj najlepší kamarát od 6. až do 8. ročníka na ZŠ... Skôr sme neboli spolužiakmi, len pre upresnenie… Potom sa logicky naše cesty rozišli, pretože on išiel na gymnázium a ja na “dievčenskú školu” naháňať vedomosti, ha ha ha… Asi po dvoch rokoch sme sa náhodou stretli a on mi spomenul, že bol pozrieť Paríž a ako spomienku naň si doniesol skupinu s tým najkrajším francúzskym názvom: DEPECHE MODE a ich prvý album: SPEAK AND SPELL… Konečne som sa dočkal. Konečne som mal tú česť spoznať album, ktorý zmenil chod hudobných dejín a životy mnohých z nás… Jeho verzia originál “MUTE KAZETY” obsahovala v riadnom trakcliste aj prvý singel “DREAMING OF ME”, takže opäť som bol dlhé roky presvedčený, že “Sometimes Wish I Was Dead” tam nemá čo hľadať... Hm, listovať v originál kazete… páni, to bol pocit… Ďakujem Ti kámoško… Asi o dva roky neskôr to zopakoval, keď sme sa opäť stretli len tak pred našimi rodnými panelákmi, on kráčajúc domov z hokejbalu a od frajerky, aj keď pôvodne ani o jedno nemal záujem a ja naopak áno a teraz sa karta otočila, ja žijúc život mnícha tesne nad priepasťou… :( Hold, vravel mi, poď so mnou na gymnázium, potiahnem ťa a bude nám dobre… Lenže v tom čase boli prísne kritériá, na ktoré som fakt nemal výsledky…

8) A BROKEN FRAME - Bože, čo ma to stálo síl… Môj jediný a zároveň najlepší kamarát na strednej mal z detstva naj kamaráta, takého fičúra a bitkára v jednom a tomu som pri zoznámení hneď “padol do oka”... Príď večer na “férovku” pred ... nemôžem napísať ten strom, lebo by sa spoznal aj po rokoch…  Ale my, miestni vieme o ktoré “OC” sa jedná, ani po rokoch nezmenil názov… Takže večer som prišiel, *poznámka: dokelu, práve mi pred domov behá cudzia čierna mačka (asi depešáčka, ale neprešla mi cez cestu)*, a tak sme sa išli pobiť... do krčmy… Keď zistil, že mám “dm obsesiu”, tak sa “ľady medzi nami roztopili” a my sme sa najbližšie roky neraz poriadne ponapíjali… Rýmuje sa to a je to pravda? Je aj nie… Pani učiteľka sa ma v tých časoch na hodine Občianskej náuky pýta: “Aký máš zmysel života?” Pivo, pani učiteľka. A chladené! No nič, odbehol som od témy… Asi po pol roku spoločného flákania sa, mi nakoniec dovolil (skôr jeho rodičia) ísť k nemu do luxusného domu a tam mi pustil a neskôr aj požičal dovtedy jediný DM album, ktorý som nepočul… A BROKEN FRAME. To je ten, na ktorom je SEE YOU? Pýtam sa, vediac, že to bol prvý singel DM z pera MG… Kto vedel, že Martin už niečo napísal pre prvý album… Ale single to neboli, na moju obranu… Vtedy som pochopil dve veci:
- že počúvať prvýkrát album v spoločnosti niekoho druhého mi nerobí dobre
- že tento album nebude láska na prvý dojem, ale spomenul som si na MFTM, takže zbrane som neskladal…

9) SOFAD - čo k tomuto dodať... Už sme mali aj my to šťastie zažívať DM albumy v “priamom prenose”, takže… to v podstate prišlo už albumom Violator, teraz som si spomenul… Ale SOFAD pre mňa uzatvára akýsi prvý môj “začarovaný dm kruh” alias päťročnicu /1988-1993/, obľúbené to slovo “starého režimu”, ktorý bol v tom čase už (našťastie) minulosťou a ja som si naivne myslel, že aj DEPECHE MODE budú vydaním tohto albumu (SOFAD) tiež minulosťou… Ale to, že tu píšem, je dôkazom toho, že:
- som (asi stále) nedospel…
- som sa stále nezbavil obsesie s neodolateľným názvom DEPECHE MODE

“I’m trembling, you heal me“

PS: Spomínal som, že mám príznaky OCD a to, že tu nemôžem editovať svoje príspevky je často dobrá vec, ale teraz by som to uvítal, keďže tam mám pár drobných chýb…

Tomy: Wau….

Tvoje príbehy k jednotlivým albumom mi oživujú tie moje…asi do čias PTA, potom sa mi to zlieva do jedného…..

Všetci mame svoje príbehy….

V tomto “mŕtvom čase” mame dosť času si tie príbehy povymienať:

Napríklad:
Pri prvom počúvaní Albumu BC som si myslel, že je to len maxisingel, a som sa čudoval, že prečo je tam tak veľa nových skladieb….

Violator , kópiu, som si kúpil na burze za 120 Kčs, požičal kamarátovi, a vrátil mi Dr. Albana…..som bol študent ....drahá záležitosť

A Broken Frame…
Kazeta BASF tretia kópia…pre mna nenormálna hudba….Juraj Čurný v rádiu ...zabudnutá, ale zaujímavá skladba….the Sun and the Rainfall

....a veľa iných príbehov

@SUSPY: Ty si spomenul skupinu CLICK CLICK… Bože, ak sú to tí, ktorých zháňam už takmer 30 rokov a nevedel som si ani za svet spomenúť na názov, tak si ma “zachránil”... Stále som hľadal CLICK CLACK, resp, KLIK KLAK a nič, až teraz, po tvojom príspevku ma “osvietilo”... Ďakujem. Dúfam, že budú mať niečo na SPOTIFY…