Daniel Miller o “Construction Time Again” (2007)
Tretím štúdiovým albumom prerazili Depeche Mode hranice nových hudobných území viacerými cestami. Bol to prvý album, na ktorom sa spolupodieľal Alan Wilder ako právoplatný člen kapely ...
... a bolo to zároveň po prvýkrát, čo kapela pracovala s Garethom Jonesom, štúdiovým inžinierom, ktorý sa veľmi skoro stal ich blízkym priateľom a zároveň spolupracovníkom v množstve projektov. Bolo to takisto po prvýkrát, kedy sme začali experimentovať so samplingom.
Je zjavné, že príchod štvrtého člena priniesol do kapely zmenu dynamiky a Alan bol v porovnaní s ostatnými úplne inou osobnosťou. Bol hudobne vzdelaný, už predtým fungoval v niekoľkých kapelách a viacmenej bol súčasťou strednej triedy. Takisto mal úplne iné hudobné chute, hoci postupom času sa ich hudobné chute akosi pospájali. V začiatkoch si Alan viac rozumel s Davidom, zatiaľ čo Fletch mal s Martinom veľmi úzky vzťah.
Alan bol takisto veľmi zručný v štúdiu. Bol perfekcionista, zatiaľ čo ostatní sa na detaily až tak veľmi nezameriavali. Bol technicky veľmi zručný hudobník, dokonca na album prispel hneď dvoma skladbami, "The Landscape Is Changing" a "Two Minute Warning", a priniesol so sebou zmysel pre muzikálnosť. Mal rozumné a silné názory a vlastne sa stal členom produkčného tímu, ktorý som s ním tvoril ja a Gareth. Depeche Mode mali stále svoj minimalistický štýl a nechcelo sa im príliš púšťať do "kvetnatého" hrania, ale Alan sa jednoznačne podieľal na úspechu albumu "Construction Time Again".
Album sme nahrávali v štúdiu "The Garden", v Shoreditch, vo Východnom Londýne, ktoré vlastnil John Foxx. To bolo dávno predtým, než sa z toho stalo "London´s Fashionable Shoreditch"; vtedy to stále bolo londýnske Grim Shoreditch. No už vtedy tam fungovalo množstvo skvelých indických reštaurácii. Jedna z napamätnejších vecí z toho obdobia je práve tá, že Alan a Martin sa vrhli na vegetariánsky štýl života, aj vďaka vplyvu Garetha, no a práve dostatok a dostupnosť skvelého indického vegetariánskeho jedla nás povzbudila v tom, aby sme to vyskúšali, aké to asi bude. Vydržali sme to niekoľko rokov a Martin dodnes mäso nekonzumuje.
Najväčšia technická hodnota albumu "Construction Time Again" je postavená na skutočnosti, že to bolo vôbec po prvýkrát, čo sme použili sampling. Vince Clarke už vlastnil Fairlight, ktorý použil pri nahrávaní debutového albumu Yazoo, Martin si kúpil svoj prvý Emulator a ja som si kúpil ten komický systém s názvom Synclavier. Nesamplovali sme z existujúcich nahrávok, my sme samplovali zvuky zachytené vo svete, ktorý nás obklopoval, nahrávali sme takmer všetko, čo vydávalo nejaký zvuk. Martin so sebou dovliekol všetky tie podivné hračkárske nástroje a my sme sa pustili do testovania všetkých možností.
Skladba, ktorá stelesňovala všetky vtedajšie techniky bola "Pipeline". Tú sme už mali takmer hotovú a tak sme sa vybrali na stavenisko v Shereditch. Odtiaľ sme nakoniec využili zvuky pre backing track skladby, ale aby dával celý koncept zmysel, museli sme prinútiť Martina, aby to na tom stavenisku aj naspieval. Mali sme dve nahrávacie zariadenia, pričom na jednom bežal backing track, takže Martin vedel kedy čo presne spievať, a druhým zariadením sme nahrávali jeho vokály. To stavenisko stálo hneď vedľa železnice, takže keď sa riadne započúvate, zachytíte prechádzajúci vlak a ďalšie náhodné zvuky. Pre kapelu s hudobnou históriou to bolo veľmi koncepčné dielo. Depeche Mode sú len zriedka oceňovaní za to, ako posúvajú hudobné hranice a experimentujú.
Album "Construction Time Again" má tvrdší, viac kovový zvuk, než predošlé albumy kapely. V tom období začali chalani počúvať kapely ako Einsturzende Neubauten, Test Department a Martin mal obzvlášť v obľube kapely ako DAF a Der Plan. Ja som tejto hudbe prepadol takisto, dokonca som s Neubauten pracoval, no ich zvuk som Depeche Mode nenútil, oni ho absorbovali akosi prirodzene a adaptovali si ho do svojho sveta.
Pre mixáž albumu sme sa vybrali do Berlína, do legendárného štúdia Hansa Ton, ktoré sídlilo hneď vedľa berlínskeho múru. Stále sme fungovali na čo najnižsích nákladoch a nahrávanie v Berlíne nás vyšlo lacnejšie, než v Londýne, hlavne kvôli zmenovému kurzu a povahe Berlína v tom období. Pre pádom Múru pôvodní Nemci nechceli veľmi bývať priamo v meste, takže vláda ponúkala všemožné stimuly, čím povzbudzovala firmy, aby sa do tých priestorov presťahovali. Nahrávacie štúdia tak mohli fungovať bez platenia daní. Mohli sme tak byť ubytovaní v honosných hoteloch, pracovať v jednom z technologicky najvyspelejších štúdií v Európe a stále nás to vyšlo menej, než by sme nahrávali album v Londýne.
Pre nás to bolo skvelé, pretože Berlín je mesto, ktoré žije 24 hodín denne. Mohli sme s prácou skončiť neskoro v noci a stále bola možnosť niekam vyraziť na drink, prípadne zájsť do nejakého klubu - bolo to niečo úplne odlišné, v porovnaní s Londýnom. V Berlíne som poznal zopár ľudí, takže príležitostne sa v štúdiu objavil Brixa Bargeld z Neubauten a The Bad Seeds, či chalani z DAF. Martin s Blixom si skvele rozumeli a popularita Depeche Mode v Nemecku začala rásť, takže sa okolo štúdia neustále motali fanúšikovia. V jednej chvíli dokonca niekto premenoval ulicu, na ktorej sa nachádzalo štúdio, na "Depeche Mode Strasse".
Pilotným singlom z albumu sa stala skladba "Everything Counts". Vyšla ešte pred albumom a celkom sa jej darilo, v britskej hitparáde sa vyšplhala na 6. miesto. V porovnaní s ich predošlými hitmi to bolo niečo úplne odlišné a bol to veľký krok vpred, ako po stránke zvukovej, tak aj hudobnej a textovej. Spomínam si, ako magazín NME označil kapelu titulom "mladí marxisti", keďže ich reportér našiel súvislosť medzi ich textami a obalom albumu, ktorý propomínal budovateľský plagát zo sovietskej éry. Samozrejme to nebol správny pohľad na vec, oni mali úprimné texty a nemyslím si, že kapela by kapela vôbec niekedy sympatizovala s nejakým politickým hnutím.
Album "Construction Time Again" znamenal ďalší míľnik v kariére kapely a čo sa Martin, krátko po jeho vydaní, presťahoval do Berlína, ovplyvnil tento krok aj jeho skladateľstvo.
Daniel Miller
zdroj: Construction Time Again, SACD Release, 26/03/2007
Názory Devotees (13)
tommy
1 21. apríl 2021 o 08:10
Vždy sa nájde niečo nadčasové, aj na tomto, pre mňa dosť surovou a tak trochu prechodovom albume (podobne cítim aj PTA):
“All that we need at the start ́s
Universal revolution (That ́s all!)
And if we trust in our hearts
We ́ll find the solutions”.
Monghi
2 21. apríl 2021 o 08:21
@tomy: som tu skladbu prave predvcerom pocuval a ako je po hudobnej stranke vydarena, text som uz nedokazal pocuvat ...
tommy
3 23. apríl 2021 o 10:36
Mne práve príde ten zvuk už poriadne “prežitý”... Jasné, že texty sú primerané veku skladateľa v tom období a zážitkom počas Ázijského turné v r. 1982, či kedy tam boli pred CTA… Len sa mi niektoré verše (také univerzálne do každej doby) celkom páčia aj dnes… Ale celkovo beriem, že tento album je v mojich očiach dosť prehliadaný...
Naposledy, keď som pozeral poslednú rozlúčku s princom Filipom, tak počas smútočného obradu tam hrali takí trubači a ten motív mi prišiel celkom podobný ako intro k “LOVE IN ITSELF”, teraz neviem, kto si zobral inšpiráciu, či tí trubači (vypadali ako zo Škótska), alebo Martin… Skôr by som tipoval toho druhého, keďže kráľovské tradície v Anglicku sú dosť staré...
suspy
4 23. apríl 2021 o 18:56
Tento album, keď som ho prvýkrát počul, mi prišiel dosť zvláštný....počuť albumy smerom naspäť, myslím od BC alebo MFTM, bolo malé dobrodružstvo…????
tommy
5 24. apríl 2021 o 06:39
S tým prívlastkom “Zvláštny”, resp. malým dobrodružstvom si to vystihol… V časoch, keď som ich spoznával, som to cítil podobne… Ale “CTA” je akýmsi ostrovom… Na prvých dvoch albumoch cítiť určitú podobnú koncepciu, resp. kontinuitu (prepojenosť), rovnako tak na neskorších albumoch od r. 1984 až 1987, ale “CTA”? Na druhej strane, je však tento album prvou časťou “Berlínskej trilógie”... Skrytú silu tohto obdobia cítim na “b - stranách singlov”, tu sa začína písať iný, silný príbeh “depešáckej príťažlivosti”, ktorý vyvrcholil podľa až v r. 1998 vydaním najlepšieho “béčka” z pera Martina Goreho…
suspy
6 24. apríl 2021 o 21:29
Tomy: v tom zmysle, že ako prvé albumy som pocul MFTM, SGR a až potom BC…..CTA, ABF a SAS
Fantastické obdobia, ktoré dnes už len ťažko zažijem….
Aj keď, našťastie, sú kapely ktoré spoznávam “pozadu”...DAF, Skinny Puppy, Click Click atď...
ViolateYou
7 25. apríl 2021 o 00:13
“Martin s Blixom si skvele rozumeli” sranda co sa tu clovek nedozvie
Vynikajuci album a do tej doby urcite najprogresivnejsi. Album s dvoma Alanovymi skladbami hlavne Landscape sa vydarila.. veta ktoru si najviac s albumu pamatam je i dont care if youre going nowhere just take (good) care of the word + este isto verse z everything counts
Super industrial pop
ViolateYou
8 25. apríl 2021 o 00:15
Z koho z coho.. z albumu.. sa mi to zda alebo uz sa neda editovat.. ale asi uz zaspavam
tommy
9 25. apríl 2021 o 20:12
@suspy: tak s tým poradím objavovania albumov som bol na tom podobne:
Určite aj Vy, že ?
A stále mi chutí, aj keď teraz to bude dosť problematické... :(
Tri roky na základnej je rozdiel svetelných rokov, čo každý z nás určite zažil…
Takže nakoniec som sa stal vlastníkom asi tretej kópie, zvuk bol dosť obmedzený, ale tracklist sedel do poslednej bodky… Vtedy som nič nevedel o b strane singlov…
1) MFTM - asi na jar r. 1988 som vďaka sestre objavil moju dlhoročnú lásku - DM, aj keď najprv som sa dosť bránil… Až tak mi neprišla atraktívna, ale ako to už pri veľkých láskach býva, človek musí objavovať a ísť do hĺbky… Až hlboko vo vnútri nájde to, čo hľadal… Chce to len čas, trpezlivosť, sebakontrolu a nádej… A to všetko dospievajúci chlapec ako ja v tom čase mal…
* Kvalita kópie bola vážne dobrá, tuším išlo o priame nahratie rovno z gramofónu, čo bolo v tom čase považované ako TOP KVALITA, teda ak ste nevlastnili rovno originál, čo teda mne dlho nehrozilo… Moja verzia neobsahovala poslednú PIMPF, lebo sestra rozhodla, že bez toho je to lepšie, takže som dlho nevedel, že oficiálny tracklist je o jednu vec dlhší... Táto skutočnosť ma asi dosť ovplyvnila, pretože s PIMPF som dlho bojoval, ale keď som ju počul ako intro k 101, tak mi behal mráz po chrbte…
2) SGR - aj keď spolužiak mu mal na kazete označenú ako CTA, takže tiež som určitý čas žil v omyle, že ide o ten “tajomný a zakázaný album z r. 1983, ktorý nemohli pôvodne vydať”... Niet lepšej reklamy na prijatie tohto albumu… Za každým albumom je určitý príbeh a tento okrem nesprávneho označenia bol u mňa taký, že spolužiak bol v triede dosť obľúbený a považovaný za najväčšieho bitkára, takže nebolo veľa možností, ako by som ho ja zaujal, aj keď paradoxne, nikdy si voči mne v triede nič nedovolil a ako jediní sme to spolu ťahali celých osem rokov, čo sme sa ako pôvodná trieda museli rozdeliť... Kvalita bola tiež veľmi dobrá... Zato, čo príjemné mi v mladosti urobil, chodím (dobrovoľne) pravidelne do jeho “palacinkárne” splácať mu dlh…
3) BLACKCELEBRATION - sestrin spolužiak (taký fičúr) mi ju sľuboval asi pol roka… Nakoniec musel zasiahnuť jeho spolužiak, s ktorým som chodil na bojové umenie, aby mu dohovoril…
4) 101 - tak toto bola láska na prvý pohľad… Je to na krátku poviedku, ako som sa k tomuto ˇživáku storočia” prepracoval, ešte aj dnes cítim chvenie v podbrušku, aj keď som si tento album v hlave zakazujem… Už sa nemám kam posunúť, jedine, že by niekto objavil dôkaz o tom, že aspoň raz hrali PHOTOGRAPHIC a aspoň raz by som chcel počuť japonskú verziu setlistu, pretože Martin mal asi málo balád a tak zahral cover od SPARK, ktorý neskôr vyšiel na jeho sólovke a pre mňa to bol jeden z naj trackov na tej e.p.
* Musím tento krátky príspevok rozdeliť na dve časti, lebo “5.000 znakov” nepustí...
tommy
10 25. apríl 2021 o 20:16
5) VIOLATOR - to je viac ako na krátku poviedku, držal ma nad vodou celú strednú, až som z tohto skvostu takmer prepadol - v škole, na poli lásky, u rodičov, v spoločnosti a vôbec… Prečo ma nik nevaroval, že mi hrozí obsesia, resp. OCD (asi tušíte).... Koľko krát sa na záver opakuje Martinov popevok pri balade WAITING FOR THE NIGHT? Zas si to musím ísť vypočuť a zrátať...
Neviem…
6) CTA - ani som nevedel, že o poschodie vyššie v mojom rodnom paneláku býva mladší chalan, ktorý mal vášeň menom DM… Neviem, kto mi dal naňho tip, ale aj po rokoch mu ďakujem. Dal mi ruky pár “poľských originálok” a ja som takmer stratil vedomie… Z toho zvuku, aj z albumu… Hurá, prvýkrát som počul ten “zakázaný” album a k tomu mi “pribalil” singel GET THE BALANCE RIGHT a ja som pochopil, o čo sa ukracujem… A kam budem najbližšie roky smerovať... Do čiernej diery za prítomnosti kovových zvukov DM… Prečo ma nik nezastavil?
7) SaS - mám dilemu čo bolo u mňa skôr, či “jednotka alebo dvojka”, ale skôr jednotka… Bolo to symbolické, pretože som ju spoznal vďaka skutočne jedinému jednotkárovi v našej triede, ktorý bol zároveň môj najlepší kamarát od 6. až do 8. ročníka na ZŠ... Skôr sme neboli spolužiakmi, len pre upresnenie… Potom sa logicky naše cesty rozišli, pretože on išiel na gymnázium a ja na “dievčenskú školu” naháňať vedomosti, ha ha ha… Asi po dvoch rokoch sme sa náhodou stretli a on mi spomenul, že bol pozrieť Paríž a ako spomienku naň si doniesol skupinu s tým najkrajším francúzskym názvom: DEPECHE MODE a ich prvý album: SPEAK AND SPELL… Konečne som sa dočkal. Konečne som mal tú česť spoznať album, ktorý zmenil chod hudobných dejín a životy mnohých z nás… Jeho verzia originál “MUTE KAZETY” obsahovala v riadnom trakcliste aj prvý singel “DREAMING OF ME”, takže opäť som bol dlhé roky presvedčený, že “Sometimes Wish I Was Dead” tam nemá čo hľadať... Hm, listovať v originál kazete… páni, to bol pocit… Ďakujem Ti kámoško… Asi o dva roky neskôr to zopakoval, keď sme sa opäť stretli len tak pred našimi rodnými panelákmi, on kráčajúc domov z hokejbalu a od frajerky, aj keď pôvodne ani o jedno nemal záujem a ja naopak áno a teraz sa karta otočila, ja žijúc život mnícha tesne nad priepasťou… :( Hold, vravel mi, poď so mnou na gymnázium, potiahnem ťa a bude nám dobre… Lenže v tom čase boli prísne kritériá, na ktoré som fakt nemal výsledky…
8) A BROKEN FRAME - Bože, čo ma to stálo síl… Môj jediný a zároveň najlepší kamarát na strednej mal z detstva naj kamaráta, takého fičúra a bitkára v jednom a tomu som pri zoznámení hneď “padol do oka”... Príď večer na “férovku” pred ... nemôžem napísať ten strom, lebo by sa spoznal aj po rokoch… Ale my, miestni vieme o ktoré “OC” sa jedná, ani po rokoch nezmenil názov… Takže večer som prišiel, *poznámka: dokelu, práve mi pred domov behá cudzia čierna mačka (asi depešáčka, ale neprešla mi cez cestu)*, a tak sme sa išli pobiť... do krčmy… Keď zistil, že mám “dm obsesiu”, tak sa “ľady medzi nami roztopili” a my sme sa najbližšie roky neraz poriadne ponapíjali… Rýmuje sa to a je to pravda? Je aj nie…
Pani učiteľka sa ma v tých časoch na hodine Občianskej náuky pýta: “Aký máš zmysel života?” Pivo, pani učiteľka. A chladené! No nič, odbehol som od témy… Asi po pol roku spoločného flákania sa, mi nakoniec dovolil (skôr jeho rodičia) ísť k nemu do luxusného domu a tam mi pustil a neskôr aj požičal dovtedy jediný DM album, ktorý som nepočul… A BROKEN FRAME. To je ten, na ktorom je SEE YOU? Pýtam sa, vediac, že to bol prvý singel DM z pera MG… Kto vedel, že Martin už niečo napísal pre prvý album… Ale single to neboli, na moju obranu… Vtedy som pochopil dve veci:
- že počúvať prvýkrát album v spoločnosti niekoho druhého mi nerobí dobre
- že tento album nebude láska na prvý dojem, ale spomenul som si na MFTM, takže zbrane som neskladal…
9) SOFAD - čo k tomuto dodať... Už sme mali aj my to šťastie zažívať DM albumy v “priamom prenose”, takže… to v podstate prišlo už albumom Violator, teraz som si spomenul… Ale SOFAD pre mňa uzatvára akýsi prvý môj “začarovaný dm kruh” alias päťročnicu /1988-1993/, obľúbené to slovo “starého režimu”, ktorý bol v tom čase už (našťastie) minulosťou a ja som si naivne myslel, že aj DEPECHE MODE budú vydaním tohto albumu (SOFAD) tiež minulosťou… Ale to, že tu píšem, je dôkazom toho, že:
- som (asi stále) nedospel…
- som sa stále nezbavil obsesie s neodolateľným názvom DEPECHE MODE
“I’m trembling, you heal me“
tommy
11 25. apríl 2021 o 20:26
PS: Spomínal som, že mám príznaky OCD a to, že tu nemôžem editovať svoje príspevky je často dobrá vec, ale teraz by som to uvítal, keďže tam mám pár drobných chýb…
suspy
12 25. apríl 2021 o 21:49
Tomy: Wau….
Tvoje príbehy k jednotlivým albumom mi oživujú tie moje…asi do čias PTA, potom sa mi to zlieva do jedného…..
Všetci mame svoje príbehy….
V tomto “mŕtvom čase” mame dosť času si tie príbehy povymienať:
Napríklad:
Pri prvom počúvaní Albumu BC som si myslel, že je to len maxisingel, a som sa čudoval, že prečo je tam tak veľa nových skladieb….
Violator , kópiu, som si kúpil na burze za 120 Kčs, požičal kamarátovi, a vrátil mi Dr. Albana…..som bol študent ....drahá záležitosť
A Broken Frame…
Kazeta BASF tretia kópia…pre mna nenormálna hudba….Juraj Čurný v rádiu ...zabudnutá, ale zaujímavá skladba….the Sun and the Rainfall
....a veľa iných príbehov
tommy
13 28. apríl 2021 o 14:55
@SUSPY: Ty si spomenul skupinu CLICK CLICK… Bože, ak sú to tí, ktorých zháňam už takmer 30 rokov a nevedel som si ani za svet spomenúť na názov, tak si ma “zachránil”...
Stále som hľadal CLICK CLACK, resp, KLIK KLAK a nič, až teraz, po tvojom príspevku ma “osvietilo”...
Ďakujem. Dúfam, že budú mať niečo na SPOTIFY…