Construction Time Again - 2/2 (1983)

Rozhovor s Depeche Mode, ktorý vznikol počas historicky prvej koncertnej návštevy kapely v konfliktami zmietanom Belfaste. Paradoxne, vyslovené myšlienky sú aktuálne aj po 40 rokoch.

Po väčšinu našich životov je politika mimo našej agendy, takže vnímať ju ako zbrať má pre Depeche Mode skutočnú hodnotu, hoci nateraz nie je úplne jasné, ako ju použijú.

V Británií sa to v roku 1983 vníma ako neprirodzený krok - kultúra robotníckej triedy bola nemilosrdne rozložená, jej história a politické tradíce boli, pod Thetcherovej pokrivenou víziou malého Anglicka, v spolupráci s nekvalitnou hyperbolou denníka The Sun, pochované. Ako povedal Bill Graham z Hot Press, počas prvej návštevy kapely v Severnom Írsku, "Problém s Vami Angličanmi je ten, že ste zabudli na svoju vlastnú históriu. Dovolili ste, aby Vám ju vzali."

A predsa, album "Construction Time Again" nie je žiaden vágny zúfalý protipól. Jeho korene siahajú tam, o čom za posledých 48 hodín hovoril každý z kapely - k Robotníkovi. Ako povedal David, "Martin, Andy a ja pochádzame z prostredia robotníckej triedy a to sa začína odzrkadľovať v našich textoch."

Zdá sa, že komponovanie piesní Depeche Mode má dnes svoj základy v každodennom živote, v dennodenných západoch, obzvlášť pokiaľ ide o Martinove texty, ktorých surový mix "jeruzalemskej" vízie nadšenia a raného Orwellovského internacionalizmu, podčiarknutého vecnou témou - práca - chlieb - zmluva - zisk - rozpoznateľné ekonomické vlákno, je v ostrom kontraste s Alanovým ekologickým rozmarom.

Ako tvrdo by však tlačil analýzy a ako konkrétne by dosiahol cieľ?

Martin: "Ťažko povedať. Ono, tie texty sa rodia samé, jednoducho si sadnete a píšete. Niekedy sa rodia ťažšie, niekedy naopak."

Oceňujete niektorých politických popových textárov, napr. Wellera?

Fletch: "Mne sa textársky štýl Paula Wellera páči, o jeho hudbe to však povedať nedokážem. Hudba na jeho albume "The Gift" mi príde príšerná, ale texty ma dostali."

Martin: "Vidím to rovnako. Všetky jeho texty sa mi páčia, všetky, ktoré som doteraz čítal, ale hudba nie. Napr. "Money Go Round", ten text sa mi veľmi páči."

Mal pre Vás koncert v Belfaste nejaký význam? Má vôbec pred Depeche Mode vystupovanie v Belfaste význam?

Fletch: "Pre mňa osobne áno. Ja mám pocit, že týmto ľuďom veľa vecí uniká. Priznám sa, že mám strach íst do ulíc Belfastu, ale pre nás, ako kapelu, je to výhodné, pretože sem takmer žiadne kapely nechodia a myslím, že títo ľudia si zaslúžia niečo lepšie. Viete, ak štáty istým spôsobom neeliminujete, tak to násilie a armády budú vždy. Tu sa dá iba jediné - v dokonalom svete by existoval iba jediný národ."

Podčiarnúť!

Fletch: "Ale ono by to tak mohlo byť. Je to napr. jediný spôsob, ako zabezpečiť jedlo pre všetkých."

Dave nám povedal, že inšpiráciou pre skladbu "Shame" sa stalo Thajsko. Za singlom "Everything Counts" sa skrýva rovnako niečo konkrétne?

Martin: "Myslím, že to smeruje takisto k Thajsku - tam pramení tá orientálna príchuť, rovnako ako Kórea a všetko ostatné. Keď sa tam objavíte, zistíte, že napr. všetky hotely sú plne obsadené obchodníkmi, ktorí majú ľudí za nič. Všetko, čo ich zaujíma, je ich biznis - presne toto na veľkom biznise nenávidím, ľudia v ich ponímaní nemajú žiaden význam. Záleží len na peniazoch. Všímate si tam všetky tie ženy a všetko sú to prostitútky - to je jediný spôsob, ako si zarobiť na živobytie. Samozrejme, biznismeni toto milujú!"

V skladbe "Shame" si napísal: "samotná nádej škrvny neodstráni". Čo teda?

Martin: "Práca. Nie je dobré len tak sedieť a čakať, že sa veci zmenia. Na tom musíme skutočne spolupracovať. Materiál k dispozícií máme: napr. svet disponuje dostatkom jedla, aby sa nasýtili všetci a pritom polovica sveta skonzumuje 3/4 jeho produkcie. Zvyšok hladuje. Ale jedlo v tom zvyšku sveta je. Takže, riešenie tu je. Ide tu o to, že ľudia s mocou sa o ľudí s nízkym príjmom nestarajú, starajú sa iba o svoju vlastnú moc. Ja si však myslím, že ľudia by sa mali starať o iných ľudí, veď od momentu, ako sa narodíme, sme vrhnutí do súperenia s ostatnými. Ja naozaj nerozumiem, prečo ľudia idú do politiky, prečo sa niekto už v 16-tich, či 17-tich rozhodne, že raz bude v parlamente ..."

Máš pocit, že parlament veci zmeniť nedokáže?

Martin: "To dokážu len samotní ľudia. Postoj ľudí sa musí zmeniť. Napr. keď napíšem, "Všetko, čo potrebujeme je univerzálna revolúcia", tak tým nemyslím, že každý by sa mal chopiť zbrane, ale skôr že má dôjsť k totálnej zmene postoja. Presne toto potrebujeme. Postoje ľudí sa musia zmeniť!"

"Práca na potrubí by mohla zabrať dlhý čas" (Pipeline)

Depeche Mode tvoria zvláštnu rovnováhu síl - Fletchova "kresťanská vina", Alanov trochu vzácny West Hampsteadovský liberalizmus a Martinov socializmus. Je ťažké predpokladať, ktorým smerom sa táto rovnováha časom nakloní.

Po jednom ohromnujúcom vnútornom obale albumu a jednom nekonzistnentnom koncerte v Belfaste som si nie istý touto kapelou. Ale z Martina som nadšený, disponuje víťaznou inšpiráciou. S ďalším albumom sa možno vrátia k tomu ostýchavému letmému popu, ale v tomto smere to Martin nakoniec zvládne, to bez debaty.

"Aby ste veci zmenili, musíte sa poriadne na svet pozrieť," povie na konci rozhovoru. "Postoje vo svete, chudoba vo svete. Ak hovoríme o socializme, nemyslíme "anglický socializmus", ale "medzinárodný socializmus"." Evidetne svoj svet drží pevne v rukách, než by si ho nechal pomedzi prsty prekĺznuť.

Depeche Mode teda urobili prvý krok - výzva v súčasnej atmosfére, ktorá kričí "PRÍJMI!"" Tak ako Adrienne, jedna z čerstvých maturantiek, kričiaca na pred hotelom na ulici mesta opäť raz zastrašeného katolíckou cirkvou: "Srať na dodatok ústavy!!"

zdroj: NME, 17/09/1983