Chalan s dostatkom skúseností

Chalan s dostatkom skúseností

Rozhovor s Martinom, v jeho domácom štúdiu, z januára 2020, ktorý sa dočkal zverejnenia až 22.júla, zrejme v súvislosti s odloženým vydaním vynilového boxu so singlami k albumu "Violator". Novinky však žiadne nečakajte smile

Tvojou hudbou si inšpiroval milióny ľudí, čo ale inšpiruje Teba?
Myslím, že hudbou som posadnutý už od detstva. Bola to vlastne jediná vec, ktorá ma naozaj zaujímala. Viete, pred pár rokmi som si spomenul na svoju prvú prácu, roznášal som noviny ako 13, či 14 ročný. A všetko, čom som zarobil, a že toho veľa nebolo, som minul na single. Ako 16-ročný som sa zamestnal v potravinách, takže moja mzda stúpla. A tak som všetky peniaze míňal na albumy. A odtiaľ som sa prepracoval k hudobným nástrojom a to je dodnes jediná vec, ktorá ma naozaj zaujíma. Ja som vôbec nepremýšľal spôsobom, že by som sa hudbe venoval po zbytok života, pretože to bol jednoducho môj sen. Ale nejako sa uskutočnil. Mám teda šťastie, že sa venujem jedinej veci, ktorá ma kedy zaujímala.

A ktoré single, či albumy si si kúpil? Predpokladám, že ich bolo mnoho, ale nejaký smer to muselo mať.
Ale áno. Keď som mal 13, tak bol glam rock na výslní, takže Bowie bol pre mňa vždy veľkou inšpiráciou. Ale takisto som podľahol kapelám ako T-Rex a Depeche Mode sú uvedení do rock´n´rollovej Siene slávy v tom istom roku ako T-Rex. Skvelé, nie?

Skús pouvažovať o hudobných spoluprácach. Ak by si si mohol vybrať umelca, živého, či mŕtveho, s kým by si rád spolupracoval?
Zložitá otázka. Obyčajne tvorím v izolácii. A hoci obdivujem množstvo hudobníkov, tak pri predstave pracovať v jednej miestnosti s inými ... neviem. Skôr mám z toho obavu. Ja skutočne komponujem v súkromí.

Ako to potom funguje v Depeche Mode? Stretávate sa už s vyzretými nápadmi, ktoré potom dávate dohromady?
Samotné skladby sa vyvíjajú individuálne, a rovnako sú tak aj nahrávané ich demosnímky. Do štúdia nastupujeme kvôli práci s producentom. Až tam na skladbách spolupracuje celá kapela, producent a ktokoľvek, kto sa rozhodne ísť do nového projektu s nami.

Čo taká "Personal Jesus", inak jedna z mojich všeobecne najobľúbenejších skladieb. Znie presne tak, ako bola zamýšľaná?
Nie. Samozrejme, skladba bola hotová, akordy tiež, rovnako vokálna melódia, ale tá skladba postrádala presne tú dávku energie, akú získala v samotnom výsledku. Vtedy sme sa rozhodli nahrať demá len v úplne základnej podobe, čiže to nebolo ako predtým, kedy kapela len prepracovala demo a pridali sa lepšie zvuky.

Disponuješ množstvom štúdiovej techniky. Ako vlastne vyberáš konkrétne vybavenie, ktoré využiješ v tom ktorom diele?
Áno, už je toho až príliš veľa. Na ceste do štúdia vždy premýšľam o tom, čo by som mal v ten deň robiť, kde by som mal začať, no v pozadí mysle sa držím zásady, že vo finále by som mal skomponovať nejakú skladbu. Ono je totiž veľmi jednoduché prepadnúť neustálemu zdokonaľovaniu sa v práci s takýmito hračkami. Nedávno som mal niekoľko dní takmer bez inšpirácie, tak som sa rozhodol nebyť nasilu kreatívny a namiesto toho som sa učiť ovládať nejaké to zariadenie. V taktom prípade študujem manuály, či sledujem online návody, no a na konci dňa odchádzam zo štúdia s dobrým pocitom, že som deň zbytočne nepremárnil, no na druhej strane postrádam ten pocit radosti, ktorý mávam vždy, keď sa mi podarí napísať nejakú pieseň!

Takže komponovanie má u Teba najvyššiu prioritu.
Samozrejme, veď bez piesní by sme dnes neboli tam, kde sme. Nemali by sme k dispozícii to, čo nás spája s ľuďmi. To nie sú len texty, ale aj samotná hudba. Ja myslím, že s fanúšikmi Vás musí niečo spájať.

Samozrejme, ale aj tak, keď vstúpiš do štúdia, máš už v mysli nejaký špecifický zvuk, ku ktorému si vyberieš konkrétny nástroj na rozpracovanie? Ako tento proces vlastne prebieha a akým spôsobom sa rozhoduješ?
Je to skôr o náhode. Prechádzam fázami, kedy uprednostňujem rôzne nástroje. Vždy použijem nejaký zvuk z euroracku, často MU zvuky, ale ostatné nástroje už používam z čistého rozmaru! Nedávno som prepadol Elektronu a takisto som vytiahol OB-6 a Prophet 6. Posledné mesiace sa rád zabávam s The Arturia Microfreak. A čo si vyberiem na tie nasledujúce týždne?

Máš pri práci s kolegami a priateľmi z Depeche Mode špecifický časový plán, kedy musíte nastúpiť do štúdia a si nútený byť kreatívny alebo pracujete separátne? Ako to vlastne v kapele funguje?
Takto, v čase, kedy sa rozhodneme nastúpiť do štúdia, máme vlastne skladby už pripravené.

Takže každý z Vás už má niečo k dispozícii?
Áno. S Davidom pracujeme na skladbách individuálne. Pred nástupom do štúdia si vypočujeme demá toho druhého a následne pracujeme s producentom, aby sme sa uistili, že skladby ako celok budú fungovať.
Nemáme žiaden časový rámec pre vydania albumov a turné. Nik na nás nevyvíja nátlak, robíme si veci po svojom. Len zhodou okolností vydávame, od roku 1993, album každé štyri roky.

Najväčší zlom v Tvojej hudobnej kariére?
Určite k tým najväčším patrilo objavenie syntezátorov. S tým prvým som prišiel do styku keď som mal asi 17. Kamarát jeden vlastnil a požičial mi ho na celý týždeň. Dovtedy som hral len na gitare, takže to bolo pre mňa niečo úžasné! Následne som začal šetriť, kúpil si vlastný, čo bola taká lacná Yamaha CS5. A takto vlastne syntezátory vstúpili do sveta Depeche Mode. V samotných začiatkoch hral Vince na gitaru, Andy na bassgitaru a ja na syntezátore. O rok neskôr, keď sa k nám pridal Dave, to už bolo o troch syntezátoroch a bicom automate. Aj iní však objavili možnosti týchto zariadení.

Dodnes sa však vraciaš ku gitare.
Keď hráme naživo, hrám na gitare, hlavne preto, že tak cítim väčšie spojenie s publikom. Pri tých niekoľkých skladbách, ktoré odstojím za klávesami, sa cítim trochu odstrčený.

To som si nedávno uvedomila, že keď máš predprogramované syntezátory a len meníš šablóny, rytmiky a patche, tak to sa nedá hovoriť o nejakej interakcii s nástrojom. Na gitare jednoducho musíš hrať.
Áno, a si tak omnoho bližšie k publiku, až tak, že môžeš ľuďom hladieť do očí.

Okrem toho, že si považovaný za hudobného génia, aké sú Tvoje ďalšie kvality a záujmy?
Rozhodne nie som hudobný génius! Skôr som taký chalan pre všetko a v ničom nevynikám. Mám však dostatok skúseností v skladaní piesní, v hraní na gitaru, v programovaní syntezátorov atď, teda dosť skúseností na to, aby som si na svojej vášni vybudoval kariéru. K záujmom patria dokumentárne filmy. Doslova som nimi posadnutý a veľmi ťažko sa mi pozerá hraný film, či dokonca nejaké aktuálne filmy, ale už im začínam prichádzať na chuť!

K tým vydareným za posledné obdobie patrí určite Králiček Jojo (Jojo The Rabbit), myslím, že dokonca získal niekoľkých Oscarov. Je to komédia o 2.svetovej vojne, o dieťati, ktoré malo imaginárneho priateľa - Hitlera. Je to rovnako temný, tak aj poučný film.
Skúsim ho vyhľadať a pozrieť si, ale pokiaľ ide o pozeranie filmov o nacistoch, bol by som opatrný, pretože aktuálne čítam knihu o špiónoch z 2.svetovej vojny (Aget Zigzag) a zistil som, že sa mi veľmi často o nacistoch sníva :)

Keď už si spomenul dokumenty, aj máš nejaké obľúbené témy v tomto smere? Prípadne také, ktoré Ťa skutočne zaujímajú?
Ja v podstate pozerám dokumenty o čomkoľvek. Keď máme pred sebou ponuku dokumentov na pozretie, vždy sa spýtam manželky, ktorý z nich by nám mohol zmeniť život?

A?
Také dokumenty sa hľadajú ťažko. Existuje jeden, na základe ktorého som sa vzdal konkrétneho jedla, takže mi tak trochu zmenil život. Sledoval som dokument "Cowspiracy". Ja som síce mäso už predtým nekonzumoval, ale už som prestal jesť aj ryby. Skutočne, po pozretí toho dokumentu som sa na celé tri mesiace vzdal konzumácie rýb :)

Ja som sa vzdala kreviet. Asi pred mesiacom som bola v Bombaji, šla som sa prejsť mestom a skončila som v tamojších dokoch, kam práve dorazil rybár so svojím úlovkom. A boli tam asi 2 stovky žien, ktoré tam triedili a čistili krevety, na zemi. Predstav si veľký hangár a ľudí sediacich na zemi, ako tam čistia krevety.
Niekedy vzniknú dokumenty, ktoré majú niekoľko rôznych aspektov, Pred rokmi som videl dokument s názvom "Virunga", ten som si zamiloval. Bol o národnom parku v Demokratickej republike Kongo a zaberal niekoľko vzájomne súvisiacich tém - prežitie posledných voľne žijúcich horských goríl a strážcovia parku, ktorí ich chránili pred pytliakmi. Rovnako tam prebiehala občianska vojna, pôsobila tam spoločnosť, ktorá sa snažili získať povolenie na vrty v národnom parku. Ten dokument mal v sebe zo všetkého niečo.

Môžeš odporučiť nejaké dokumenty, ktoré sa určite oplatí vidieť?
Virunga, The Internet's Own Boy, Children Underground, Tough Bond, The Fog Of War, The Act Of Killing, Capturing The Friedmans, Jesus Camp, Searching For Sugar Man, Restrepo, Armadillo, Born Into Brothels, Blood Brother, Marwencol, Iris, Hondros, Project Nim, Terms And Conditions May Apply, The Unknown Known, Five Broken Cameras, The GateKeepers, Iraq In Fragments, Food Inc, The Fog Of War, Don't Look Back, Good 'Ol Freda, Inside Job, Catfish, McCullen, Lake Of Fire, Grey Gardens, Girl Model, Running Stumbled, The Invention Of Dr. Nakamats, I Think We're Alone Now, The Facebook Dilemma, For Sama, Devil’s Playground, Pressure Cooker

Skvelé, ale späť k hudbe. Tvoju, Vašu hudbu považujem za nadčasovú, veľké množstvo hudby totiž časom "expiruje". Stačí vziať do úvahy väčšinu skladieb z 1980tych rokov, ktoré sa zvukovo do súčasnosti jednoducho nehodia. To ale rozhodne nie je prípad Depeche Mode, aspoň väčšiny Vašich skladieb. Ako vlastne vidíš budúcnosť hudby? Čo bude ďalej? Kam to všetko smeruje?
Trochu sa obávam, že hudba sa pretransformuje do nejakého algoritmu. Už čoskoro budeme schopní zadať naše predstavy počítaču, v štýle ... chcem skladbu so šiestimi akordami, v C mol, chcem speváka s hlasom medzi Elvisom Presleym a Frankom Sinatrom a k tomu náhodný text v štýle Nirvany. Netuším, ako ďaleko sme práve od takéhoto niečoho.

Technicky? Myslím, že už k tomu máme veľmi blízko. Takže sa dá povedať, že sa obávaš budúcnosti, kedy hudba stratí dušu?
Je fantastické, že dnes je hudba tak široko dostupná a že sa jej môže venovať ktokoľvek. Lenže, čím jednoduchšie je tvoriť hudbu bez oduševnenia a talentu, tým desivejšia je predstava toho, čo v tomto smere prinesie budúcnosť.

Často sa mi stáva, že pociťujem akúsi kreatívni závisť, keď niekto príde s nejakou novinkou. Príkladom je Plasma Pedal (efektový pedál od lotyšskej spoločnosti Gamechanger Audio), ktorý sme nakoniec zakomponovali do Plasma Drive modulu. Ten koncept vo mne vyvolal veľkú závisť, ale v pozitívnom smere. A čo ty? Natrafil si niekedy na skladbu alebo nejaké dielo, pri ktorom Ťa napadlo, kiež by som to vytvoril ja?
Samozrejme, že sa mi to počas môjho života stalo, napr. skladby od Bowieho ... "Life On Mars", to je neuveriteľná skladba! Také skladby sa nikdy nestratia. Takisto som mal vždy pocit, že na zvuku The Beatles je niečo výnimočné. Je úplne jedno, čo urobili, nie všetko z toho je až také dobré, ale to je jedno. Neviem, v čom to bolo, možno to bola len chémia medzi tými štyrmi chalanmi. Napriek tomu však dokázali tvoriť veľmi experimentálnu hudbu a doslova až detské rýmy, no to bolo všetko v poriadku, dosiahli s tým ohromný úspech.

Ak by si sa mal presťahovať na Mesiac a mohol si vziať len obmedzený počet batožiny, čo by si si vzal so sebou?
Tak dúfam, že by manželka a deti mohli ísť so mnou.

Tak povedzme, že by si sa tam nemal presťahovať navždy.
Tak potom je to skutočne dobrá otázka. Dostal by som sa odtiaľ na internet?

Možno áno.
Tak iPad alebo Kindle, aby som mohol aj tam čítať. A vzal by som si gitaru. A ak by som si mohol vziať syntezátor, tak to fakt neviem, ktorý by to bol!

Verím tomu, že jedným zo zmyslov života je odovzdať naše skúsenosti ďalšej generácii. Čo jej odovzdáš ty?
Myslím, že naša kapela dopomohla k tomu, že elektronická hudba je nielen dostupná, ale aj akceptovaná. Keď sme začínali, tak elektronická hudba bola považovaná za niečo nezvyčajné a nie každý ju akceptoval. Takže do každého rozhovoru s médiami sme išli ako do boja, skutočne tomu tak často bolo. Väčšina novinárov nás v istej dobe doslova neznášala. Takže, to je jedna vec. A ďalej, ani neviem, ale na začiatku som spomenul našu fanúšikovskú základňu. Myslím, že nás s nimi viaže zvláštne puto. Neviem, prečo tomu tak je, ale akoby sme nevedomky vytvorili nejaký kult! Väčšinou sa títo ľudia napojili na naše nahrávky a pocity, ktoré z tých nahrávok vychádzajú.

Keď sleduješ, ako Ti deti rastú pred očami a ako sa formujú ich záujmy, snažíš sa ich nejakým spôsobom usmerňovať?
Mám tri staršie deti vo veku 28, 24 a 17. Sú veľmi hudobne nadané, hoci som sa ich nikdy nesnažil k hudbe priviesť. Jednoducho sa k nej dostali prirodzeným spôsobom. Dcéry (28, 24) dokonca hudbu tvoria, príležitostne aj koncertujú. 17-ročný syn je skvelý v hre na piáno, či už tej klasickej alebo jazzovej. No a dve najmladšie dcéry (3 a 4 roky) tiež nenútim k hudbe.

Spomenul si, že už kreslia lepšie, než ty!
Určite!

Na jednu vec sa musím spýtať. Existuje akési "meme" o Depeche Mode pred Berlínom a po Berlíne. Čo sa stalo v Berlíne?
Myslím, že z časti to súviselo s prirodzeným dospievaním. Keď sme vydali náš debutový album, boli sme mladí a naivný, ja som mal vtedy 19. K tomu sme vyrastali v malom mestečku neďaleko Londýne, v Basildone. Bolo úplne odrezané od sveta, takže keď sme v roku 1982 vyrazili na svetové turné, naše myslenie expandovalo. Následne sme stretli Garetha Jonesa a myslím, že on nás takisto veľmi ovplyvnil. Gareth bol vegetarián a mňa pri stretnutí s ním napadlo, že by som mal preferovať to, čo konzumuje on, takže som sa v roku 1983 stal takisto vegetariánom. O štyri roky neskôr som sa vrátil ku konzumácii rýb, ale ako som už spomenul, ryby z jedálnička často vyraďujem a neskôr sa k nim vraciam. Myslím, že to bol práve Garethov nápad, aby sme šli do Berlína, pretože on tam už nejaký čas žil. Chopili sme sa tej šance, pretože tam pracovali aj David Bowie a Iggy Pop, a myslím, že aj samotné mesto nás značne ovplyvnilo. Boli sme tam, ďaleko od našich priateliek, pristúpili sme k tomu ako ku dobrodružstvu. Každú noc sme prehýrili.

Martin, už viac ako 40 rokov pôsobíš v hudobnom priemysle. Čo by si poradil mladým, začínajúcim hudobníkom?
Snažte sa byť jedineční. Odvšadial čerpajte inšpiráciu, ale dávajte to všetko dohromady zaujímavým spôsobom. A hlavne, pri písaní skladieb sa nespoliehajte na algoritmy!!

Názory Devotees (4)

tomy

 1    28. júl 2020 o 13:24

Zaujímavý článok… Podľa mňa sa - citujem Martina:
“Trochu sa obávam, že hudba sa pretransformuje do nejakého algoritmu. Už čoskoro budeme schopní zadať naše predstavy počítaču, v štýle ... chcem skladbu so šiestimi akordami, v C mol, chcem speváka s hlasom medzi Elvisom Presleym a Frankom Sinatrom a k tomu náhodný text v štýle Nirvany. Netuším, ako ďaleko sme práve od takéhoto niečoho.”
... už dávno deje. Stačí si pozrieť nejaké hviezdičky, ktoré majú okolo seba celý tím ľudí a oni to len ako tak zaspievajú... Takže prvý proces hudobnej transformácie už máme za sebou… smile

monocells

 2    29. júl 2020 o 00:00

tomy:

Áno deje sa to, robí sa na tom. Bohužiaľ.
Pluginy pre mix a mastering už také existujú a ďalej sa vylepšujú.
Ale toho by som sa až tak nedesil… To sú nástroje.
Skôr sa desím čias, keď bude v chart show v prvej desine v kolónke
“Songwriter” uvedené AI ....

Michaela 146

 3    4. august 2020 o 18:48

@Monghi: Děkuji za skvělý rozhovor, vážně zajímavý. Je vidět, že Martin má srdce na pravém místě. Má podobný pohled na život jako já....Ale no tak Martine…vždyť ty jsi rozený hudební génius. Působíš jako Malý princ, který je vždycky kouskem sebe na jiné planetě, prostě v něm cítím něco tak niterného, že mě jeho zpěv dojímá k pláči smile Stejný génius jako John Lennon smile

Michaela 146

 4    5. august 2020 o 11:11

Když hudba dokáže léčit a má duši….tak si jí společně zazpíváme…
Oh, now, now, stand by me
Stand by me, stand by me
When the sky that we look upon
Should tumble and fall
And the mountain should crumble to the sea
I won’t cry, I won’t cry
No I won’t shed a tear
Just as long as you stand, stand by me

https://www.youtube.com/watch?v=YqB8Dm65X18

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa