Čakanie na zázrak

Dave Gahan nielen o Soulsavers, ale aj o práci na očakávanom 13-tom štúdiovom albume Depeche Mode.

Víkend si strávil v štúdiu, je tak?
Tak. Práve som dokončil... ešte nie sme úplne hotoví, ale blížime sa k dokončeniu nového štúdiového albumu Depeche Mode. O pár týždňov, kedy by malo byť všetko hotové, sa materiál presunie do Londýna, kde ho zmixuje Flood. Takže tomuto sa teraz venujem.

Ide to vážne skvele. Venovali sme tomu najlepšiu časť roka. Ten rok predtým sme zasa celý písali. Takisto som bol pekne zaneprázdnený so Soulsavers. Po poslednom turné Depeche Mode som si síce sľúbil, že si dám pauzu (smiech), ale bol som ešte zaneprázdnenejší. Vždy to tak dopadne.

Ono, v podstate sa proces komponovania s Richom Machinom ukázal ako príjemným prekvapením. Bolo to v skutku magické. Nik z nás nič také neplánoval. Jednoducho sme do toho obaja spadli. Poslal mi zopár svojich nápadov, len také útržky, s ktorými som začal pracovať, písať k tomu texty a aj s komponovaním melódii som vlastne zabil väčšiu časť minulého roka. Takže tomuto som sa venoval. Nebolo to o tom, že by som sa potil v štúdiu a podobne. Rich mi v podstate každý druhý týždeň poslal niečo nové a ja som mal pocit, že sa niečomu venujem. Podstatné je, že som nebol pod žiadnym tlakom.

Čiže album vznikol vlastne vďaka internetu alebo ste spolu nakoniec strávili aj nejaký čas v štúdiu?
Nie. Nikdy sme spolu v štúdiu neboli (smiech). Rich samozrejme bol. Takže, v podstate sme v štúdiu boli. Ale z jeho strany som nikdy necítil žiaden tlak. Skutočne zriedka sme viedli diskusie o mojej práci a ja som s ním nikdy nepreberal jeho stránku práce. Mohol mi poslať svoje nádherné nápady v slabšej kvalite, len s orgánom alebo gitarou a ja som jednoducho začal písať texty. Ak som si raz v hlave ujasnil, čo chcem robiť, mohol som okamžite zájsť tuná do štúdia s mojim kamošom Kurtom (Uenalom), s ktorým som komponoval tu v New Yorku. Spolu s ním som skomponoval aj nejaké veci pre nový album Depeche Mode, ale to už je iný príbeh pre inú dobu. Nahrali sme nejaké vokály a ak som si bol s tým, o čom sa pokúšam s novou skladbou, istý, mohli sme to poslať späť Richovi a ten k tomu mohol skomponovať hudbu.

Vokály si teda nahrával na spôsob "a cappella"?
Nie. Vždy mi dodal niečo, s čím sa dalo pracovať, základné akordy, no vo veľmi jednoduchej podobe, nič príliš komplikované, nemalo to v podstate ani rytmus. Ono, rytmus bol vlastne v tom, čo hral. Bol ukrytý v gitarovej linke; alebo v linke Hammondu. To, čo urobil... to malo atmosféru. Neviem to presne vysvetliť. Ja som to z toho vedel zachytiť. Vďaka tomu som v tom dokázal počuť melódie a slová, ktoré som potom napísal. Rich zasa pracoval na tom, čo som mu dodal, mohol to rozvinúť ďalej a k tým skladbám, na ktorých som pracoval, pozval neskôr rôznych hudobníkov. Bola to skutočná spolupráca, ale ako som povedal, nikdy sme sa nezišli spolu v jednej miestnosti. Po prvýkrát sme sa na jednom mieste zišli až pár mesiacov na to, kedy sme začali robiť k albumu kampaň. Samozrejme, o spolupráci sme začali hovoriť omnoho skôr, pár rokov dozadu, kedy Soulsavers predskakovali na koncertoch Depeche Mode. Ale viete, často sa stáva, že z takých rozhovorov nakoniec nič nevzíde. Boli to také rozhovory v zákulisí, vo vstupných halách.

Myslím, že som to bol ja, Mark Lanegan a Rich alebo to celé vzniklo priamo na pódiu, či podobne. Častom som sedával na okraji pódia, sledoval a počúval, ako hrajú. Musím pripustiť, že nejaký čas som bol veľkým fanúšikom Richovej práce so Soulsavers. No a v momente, ako sa k ním pridal Lanegan, začal som sa o to zaujímať ešte viac. To bola jedna z tých vecí, kedy ste zrazu pred očami videli budúcnosť vašej práce. Nejako sa nám jednoducho skrížili cesty vďaka nášmu spoločnému známemu, Martynovi Lenoblemu, ktorý so mnou hral na bassgitare na Paper Monsters Tour a bol mojim kamošom ešte z čias, keď som žil v LA. On hral na bassgitare v nejakých skladbách na albume Soulsavers, "Broken", kedy nahrávali v LA. Práve v tom období som mu zavolal a on mi vraví, "Som práve v štúdiu so Soulsavers". Ja na to, "Vážne? Mne sa ako kapela veľmi páčia." Zrazu sa ozval odniekiaľ z úzadia Rich kričiac, "Fakt? Tak nás do prdele vezmi na turné." (smiech)

Tak som sa ho spýtal, či to s tým turné myslí vážne. Vravím mu, "Fakt? S mojou kapelou? Nie je to nič jednoduché, otvárať naše koncerty. Soulsavers sú veľmi kinematografickí. Neviem, či je to tá najsprávnejšia poloha pre koncerty, aké robí moja kapela, ale ak sa na tom dokáže baviť, tak poďme a skúsme niečo."

Tak som hodil reč s Martinom (Gorem) a on na to, "No jasné, super. Skúsme porozmýšľať, kde by zapasovali." Myslím, že s nami zotrvali pár mesiacov v Európe. Bolo to super. Prišli a zrazu sa z toho stala jedna z tých vecí, o ktorých sa hovorí, "buď opatrný v tom, čo si želáš". No a na to mi Rich poslal niekoľko tých úžasných malých darčekov. Ako skladateľa ma to posunulo na úplne inú úroveň. Umožnilo mi to nerobiť si absolútne žiadne plány. Neboli žiadne tlaky v štýle, "tak toto bude teda nahrávka!" alebo že by nám nahrávacia spoločnosť šlapala po krku v štýle, bude to takto alebo takto, čo by bolo v prípade, že by sme nemali voľnosť, dosť paralyzujúce. Rich mi poskytoval voľnosť takisto. Nikdy mi nezavolal a nepovedal. "Fakt neviem, čo tu robíš. Nemám ani poňatia, kam tým smeruješ." Vždy prišla odpoveď v štýle, "Super. Vďaka. Idem na tom popracovať." (smiech)

Vážne. Je to niečo výnimočné. Musím priznať, že sa naozaj teším, keď spolu opäť niečo spolu urobíme a v podstate už teraz tak trochu komponujeme. Richovi sa nedávno narodil syn a práve v tom období mi poslal zopár nových nápadov a ja som okamžite začal znova písať. Jednoducho pracuje štýlom, na ktorý okamžite dokážem reagovať. Takže si viem veľmi dobre predstaviť, že by sme v budúcnosti opäť spolu nahrali album. Dúfam, že v čase, kedy Depeche Mode dokončia to, čo majú práve rozrobené... čo bude chvíľu trvať, aby som bol úprimný, na budúci rok asi budeme na cestách, možno rok a pol. Ale mám predstavu, že počas tej doby budeme spolu písať skladby, dokončíme nový album a neskôr budeme schopní spolu odohrať aj skutočné koncerty.

Ale všimol som si, že si odohral aj niekoľko jednorázových koncertov. Prebehli diskusie, že by ste so Soulsavers urobili nejaké turné v tomto období?
O koncertoch sme sa bavili. V Los Angeles sme pred pár mesiacmi v Capitol Studio odohrali malý koncert, ktorý bol skvelý. Ale bol to naozaj malý koncert, asi pre 150 ľudí. Nahrali sme to, ako aj nafilmovali. Dúfam, že sa aspoň niečo z toho objaví v nejakej tv relácii. Editácia je už takmer hotová. Zvuk sa needitoval, Rich to nechal v pôvodnom stave. Je to vážne super. Hralo s nami zopár chalanov. Tony Bevan a Kevin Bales zo Spiritualized, ktorí sa chopili gitary a bicích. Sean hral na klávesoch. Bolo to fantastické. Chalan, ktorého som nikdy predtým nestretol, Aaron, hral doprovodnú gitaru. Bol skvelý. Samozrejme, Rich tam nesmel chýbať. Dúfam, že to budete mať šancu niekde vidieť. Neviem, v akom je to teraz štádiu. Videl som z toho nejaké ukážky a bolo to vážne super.

Celá tá noc bola úžasná. Absolútne vyčerpávajúca. Myslím, že počas vystúpenia som povedal, že takto blízko k ľuďom som nestál ani nepamätám. (smiech) Doslova som cítil, ako na mňa dýchajú; tak blízko to bolo. Aby som bol úprimný, mám rád od ľudí aký taký fyzický odstup. A v podstate ani nie som veľmi spoločenský typ. Vždy som sa na takého malé pódia musel pripravovať trochu dlhšie, ale toto bolo trochu iné. Pred týmto vystúpením som až taký nervózny nebol. Rich mi tvrdil, že si na mne nič nevšimol, ale musím sa priznať, že trému som mal teda riadnu.

Myslím, že Capitol Studios má pekne ďaleko od Los Angeles Coliseum.
No to áno. Bola to úplne iná skúsenosť a vážne som si to užíval. Bolo to neuveriteľne vzrušujúce, jednoducho úžasné. Dokázali sme to. Povedané jednoducho, zišli sme sa, deň predtým sme v Hollywoode čo to odskúšali a išli sme na to. V tom čase sme v Santa Barbare s kapelou nahrávali. Tak som od nich na víkend odišiel a trochu si privyrobil, bola to zábava. A kapela s tým nemala absolútne žiaden problém. Martin a Fletchom mi doslova povedali, "Choď si trochu povyraziť". Bolo to fakt čosi úžasné, pretože keď som sa vrátil do štúdia, cítil som sa neuveriteľne posilnený.

Takže, takto to vypálilo a my sme sa nedávno rozprávali, že by sme do konca roka, prípadne v januári, urobili niečo podobné tu v New Yorku. Ak by to vyšlo, bolo by to super. Mohla by to byť noc Soulsavers, pripojil by sa k nám aj Mark a odspieval by zopár skladieb. Takže, uvidíme, čo sa z toho zrealizuje, v každom prípade bolo skvelé nahrávať tento album a vážne sme si to celé užili. Mám právo si myslieť, že je to veľmi výnimočná nahrávka. Nechcem, aby to vyznelo arogantne, ale na to albume je vážne niečo výnimočné.

Jeden z mojich kamošov, mi po tom, čo si vypočul zopár skladieb, zavolal a povedal, "Toto je to najlepšie, čo si kedy napísal." Ja na to. "Heh, díky moc, to je vážne super." O hodinu a pol na to mi opäť zavolal a hovorí, "Počul si, čo som ti povedal? Pochopil si to vôbec?" (smiech). Pozná ma celé roky a veľmi veľa pre mňa znamená počuť takéto niečo od niekoho, koho obdivujem ako hudobníka, tak aj človeka. Určite bude raz ďalšia nahrávka a mám pocit, že s ďalšou várkou nahrávok budeme schopní ponúknuť náležité turné. Viem si to predstaviť.

Pokiaľ ide o nový album Depeche mode, v marci si povedal, že ste si stanovili termín dokončenia na november 2012. Všetko nasvedčuje tomu, že chystáte vydanie v apríl budúceho roka. Máte už k dispozícii názov albumu?
To nemáme. Na tabuli sme čo to mali, ako chalani vravia, zopár názvov skladieb, ale tie sa vždy menia. Nič vám teraz nemám v pláne povedať. Ale definitívne smerujeme k cieľu a chceme na budúci rok album vydať. Veľmi skoro chceme urobiť verejné ohlásenie. Dovtedy dúfam, sa všetci zhodneme a budeme mať k dispozícii názov albumu. Už teraz som nadšený. S Antonom Corbijnom ma čaká veľa rozhovorov. Už s nami nafotil veľa fotografii. Myslím, že o mesiac sa spolu chystáme niekam vyraziť a natočiť nejaké klipy, ktoré sa použijú na koncertoch. A takisto myslím, že Anton s nami natočí videoklip k singlu, ktorý sme ešte nevybrali.

Nahrali sme 20 skladieb. Dá sa povedať, že dve tretiny z nich sú Martinove, tá zvyšná tretina je "moja". Keď to dáme dokopy, tak sa rozhodneme, čo z toho pôjde na album. Ten nám produkuje Ben Hillier a o mix sa postará Flood. Tentoraz sme použili trochu iný tím ľudí. Pripojil sa k nám Chris Berg, ktorého môžete poznať z nahrávok Fever Ray. Postaral sa o skvelé a veľmi inšpirujúce veci. Povedal by som, že ide o viac minimalistické veci. Snažíme sa byť opatrnejší, ak má skladba silnú melódiu, tak nech ju je aj náležite počuť. Ale zároveň sa snažíme zachovať minimálnosť v najväčšej možnej miere. Žiadne nepodstatné veci, žiadna veľká produkcia... ťažko sa o tom teraz hovorí. Jednoducho sa snažíme to nepreprodukovať. Ono sa to síce ľahko hovorí, ale je to dosť zložité. Akoby ste naháňali svoj vlastný chvost. No momentálne sa to javí tak, že sme odviedli skvelú prácu.

Použil si slovo "minimal". Nemal vplyv na zvuk a produkciu nového albumu Depeche Mode práve spoločný album Martina a Vinceho Clarka?
Pokiaľ ide o aktuálny zvuk DM, tak sa dá povedať, že nie. Použili sme množstvo modulárnych syntezátorov, to sa nedá poprieť. A takisto sme veľa vecí hrali naživo v štúdiu. Ale snažili sme sa čo najmenej pracovať na sieti. Všetko sedelo. Momentálne sa snažíme od toho držať bokom. A tým viac to všetko preciťujeme. Myslím, že ten spomenutý album najviac ovplyvnil samotného Martna. Myslím, že práca mimo kapely, tak ako v mojom prípade, ho inšpirovala k návratu a dodalo mu to chuť do práce. Na mňa to má rovnaký účinok. Keď sme sa spoločne zišli, akoby sme na stôl vysypali vrece úplne nových nápadov.

S Martinom sa pohybujeme v úplne odlišných spektrách, ale práve to je na štúdiovej práci Depeche Mode vzrušujúce. S Martinom reprezentujeme dva nástroje. Sme vlastne motorom kapely. Medzi nami to nie je práve najjasnejšie, ale práve to je na tom super. Za minulosťou sa veľmi neobzeráme. Vždy chceme prekonať samých seba, to čo robíme chceme urobiť čo najlepšie a týka sa to hlavne skladieb. Spýtame sa, tak čo môžeme urobiť s touto skladbou? Ale to už je na iný rozhovor, takže nabudúce.

A čo nám môžeš povedať o poverách, ktoré sa šíria, že Alan Wilder s vami opäť spolupracuje?
Môžem vám povedať, že na tom nie je ani kúska pravdy. Želám mu len to najlepšie. Bolo fájn, keď sa k nám svojho času na pár dní pridal a zahral si s nami v Albert Hall. Zažili sme vtedy kopec zábavy a bola to magická noc. Naozaj skvelá. Vyzbierali sme vtedy na konto TCT slušnú sumu peňazí. Naozaj bolo úžasné vidieť Alana na našom pódiu a sledovať ho... tvoril súčasť celku a stále to v tých veciach, ktoré s nami urobil, cítiť. Bol veľmi veľmi nápomocný a svojimi schopnosťami nám udal úplne iný smer.

Martin sa raz zmienil, že v začiatkoch vašej kariéry ste Ameriku obchádzali, nakoľko ste si mysleli, že tam nemáte šancu uspieť. V roku 1984 ste tam však s albumom "Some Great Reward" prerazili a pár rokov na to ste si podmanili celý svet. Je úžasné sledovať, ako sa to za pár rokov zmenilo.
No, ako hovoria Američania, "neodchádzajte, dokiaľ sa nestane zázrak." (smiech)