Čaj a sušienky

Čaj a sušienky

S Andym o deLuxe boxe, autách, remixoch, demách a ďalších veciach súvisiacich s vydaním stále aktuálneho albumu "Sounds Of The Universe". To všetko v rozhovore pre Side-Line z marca 2009.

Andy Fletcher: Ahoj Bernard, my už sme myslím spolu kedysi hovorili. Pamätám sa na rozhovor z pred pár rokov... Side-Line je na scéne už dosť dlho, ako sa darí? Side - Line: To je pravda, vďaka za opýtanie, darí sa. Ale ty mi povedz, ako zvládaš posledné týždne? Zdá sa, akoby si neustále robil promo, a myslím, že sa ti to začína prejavovať na zdraví. AF: (úsmev) Aby som bol úprimný, parádne ma bolí hlava, ale čo sa má urobiť to sa aj urobiť musí! (smiech) SL: Tak fajn, začnime. Čí to bol nápad prísť s tým deLuxe boxom? Pre fanúšikov je to niečo ako splnený sen. AF: Tak to dúfam! Zakaždým, keď vydáme album, sme konfrontovaní vývojom trhu a vždy sa mu musíme nejako prispôsobiť. S aktuálnym problémom downloadingu bolo nutné veci opäť trochu prispôsobiť. Na rozdiel od box setu U2 sme chceli tomu nášmu dať aktuálny obsah a nie to iba zabaliť do krabice, ktorej obsah by zasa nebol ničím výnimočný. Pre mňa samotného U2 box postráda to "niečo extra". Chceli sme zaviesť nový štandard a myslím, že sa nám to s týmto našim boxom aspoň trochu podarilo. Je fakt, že obsah je vždy najdôležitejší, my sme hlavne riešili ale problém downloadu. A myslím, že aj v tomto smere sa nám to podarilo. Nateraz to funguje, no je pravdepodobné, že pri ďalšom albume už bude na trhu situácia opäť iná. Ale to budeme riešiť potom. SL: Musím sa priznať, že som zostal prekvapený pribalenými demo snímkami. Obyčajne sa všetci z kapely v minulosti o demách vyjadrovali ako o nedokončenom materiály, ktorý by nemal nikdy uzrieť svetlo sveta. AF: No, s tým nápadom ohľadne demo snímkov som prišiel prvý ja. Sám seba som presvedčil, že je to natoľko jedinečná vec, čo by ľudia mohli skutočne oceniť a vďaka tomu by kúpa box setu mala zmysel. SL: Ale v minulosti ste podobnými nápadmi nadšení vôbec neboli. Bolo to tým, že demá boli finálnym verziám až príliš vzdialené, ako v prípade "Music For The Masses, ktoré sa postupne úžasne vyvinuli? AF: To ani nie. Jednoducho prišiel ten správny čas také čosi urobiť. A okrem príležitostných demo snímkov, v ktorých Martin predviedol skutočne "obnažené" verzie skladieb hrané na gitare alebo piáne, sa bežne demá dodávali značne prepracované a vlastne už obsahovali všetko podstatné a potrebné. V štúdiu sme už skladbu len nahrali so všetkými náležitosťami a pripadali k nim potrebné produkčné veci. Dokonca ani Martin neprotestoval, celkom bol s tým nápadom spokojný. Najväčším problémom bolo nakoniec tie demo snímky nájsť. Logicky existujú len piati ľudia, ktorý by ich mohli vlastniť: Alan, Daniel Miller, Dave, Martin a ja. Lenže nakoniec sa zistilo, že Alan tie svoje niekde zapatrošil a nemohol ich včas nájsť a obdobne dopadlo hľadanie u Daniela, Martina a Davida. Vedel som, že ja vlastním kopec pások, lenže boli dobre uskladnené, čiže to dalo trochu námahy. Nakoniec som však našiel asi 100 demosnímkov - čo ale na druhej strane znamená, že o ďalšiu stovku sme asi prišli... a k nej patrí aj demo "Personal Jesus", ktoré zmizlo zrejme navždy. Tak, či onak, v novembri 2008 som začal s ich počúvaním a postupne vybral kandidátov pre vydanie. Ale nemaj obavy, kým položíš otázku, ubezpečujem ťa, že ďalšie demá budú vydané v budúcnosti, no nie v súvislosti s týmto albumom. S albumom "Sounds Of The Universe" sme vydali iba tie demosnímky, ktoré sú známe, nič viac. SL: V Spojených štátoch ste dokonca vydali špeciálny i-tunes pas, ktorý oprávňoval ľudí dostať sa k obsahu albumu online. Bude niečo podobné dostupné aj pre ľudí z Európy? AF: No, ten obsah bude pre oba regióny úplne zhodný. Rozdiel je len v tom, že sme to celé chceli odskúšať najskôr v Spojených štátoch. Som presvedčený, že takto bude fungovať predajný download v budúcnosti. Ľudia si to takto jednoducho predobjednajú. Ale je zároveň vylúčené, že iTunes bude jediný spôsob distribúcie demo snímkov. SL: A prečo ste to neskúsili ako Radiohead? AF: Ako Radiohead... dobrá otázka. Keď sme začali s prácami na tomto albume, tak sme zvažovali viacero možností. Obzerali sme sa po spôsoboch Live Nation, skúmali spôsoby Radiohead, no nakoniec sme sa rozhodli, že najlepšie bude znovupodpísať jednoalbumový kontrakt s EMI a uvidíme, ako budú veci fungovať. Nakoniec, pozrime sa pravde do očí. V prvom rade sme hudobníci, nie distribútori a podobne. V prvom rade sa zameriavame na hudbu, tie ostatné stránky súvisiace s vydaním albumu sme hodili na plecia EMI. Jasné, že sa ozvú hlasy, a prečo zasa s EMI? Ale na rozdiel od názorov ostatných, EMI už nie je také monštrum ako kedysi. Dnes fungujú omnoho jednoduchšie. A potom je tu ešte aj osobná rovina. Chceli sme pokračovať v spolupráci s Danielom Millerom, ktorý je cez Mute s EMI stále zmluvne prepojený. SL: Tak ale veď ty sám dobre vieš, ako to v hudobnom biznise funguje, pred rokmi si založil vlastný label Toast Hawaii... ako to vlastne s tým labelom aktuálne je? Neviem, či je vôbec dobré spomenúť, že jediná kapela, Client, label opustila. Label je momentálne nefunkčný? AF: Nie, to nie je. Povedzme, že ja jediný som mal dostatok času pracovať s inými umelcami. Lenže, keď pracujem s kapelou na novom albume, tak logicky nemám čas na kapelu ďalšiu. A keďže mám rád pod kontrolou čo najviac vecí, ako sa len dá, musel som na čas, kedy som na cestách alebo v štúdiu s Martinom a Davidom veci stopnúť. A mimochodom, nepodarilo sa mi nájsť inú kapelu, s ktorou by som momentálne rád pracoval. SL: Späť teda k aktuálnemu albumu. "In Chains" mi pripomína tie klasické analogové zvuky typické pre Fada Gadgeta a úvod "Perfect", to už je čistý Fad Gadget. Myslím, že to vyvoláva krásne spomienky na časy koncertov v Bridgehouse, kedy ste robili Franovi Toveyovi predskokana, či nie? AF: To určite, celý album je poprepletaný zvukmi v štýle Fad Gadget. A teraz, keď si to spomenul... v pondelok sme filmovali s Antonom Corbijnom a jeho asistentom nebol nik iný, ako Joe, syn nebohého Franka. Nevidel som ho od Frankovho pohrebu. Bolo to pre nás všetkých veľmi zvláštne. SL: Video "Wrong" v sebe nesie veľmi príjemný odkaz na film/knihu "Crash", podobne ako aj na prvý singel projektu The Normal Daniela Millera. Inak, vôbec v posledných vašich videách sa dosť často objavujú autá. Čo to do pekla s tými autami máte? AF: Bernard, poviem ti tajomstvo... S Martinom obaja vôbec nemáme vodičáky! Žijem v Londýne, tak načo by som tam do pekla vôbec potreboval šoférovať auto? Akurát, že mi je to trochu trápne, keďže môj syn už šoféruje. Takže, správna odpoveď bude asi tá, že to bude mať na svedomí Anton, odkedy režíruje väčšinu našich klipov, on totiž autá zbožňuje! (smiech) SL: Na tomto albume ste využili množstvo archívnych záležitostí, zakúpili ste pre tento album niečo absolútne špeciálne? AF: Čo Martin pred troma rokmi úplne zanechal pitie, tak získal novú závislosť: eBay. Prostredníctvom neho začal skupovať kvantá starých syntezátorov, perkusii, gitarových pedálov. Ako šialený. A to hovorí za všetko! SL: Mám dokonca dojem, že zvukové experimenty dostali absolútnu prednosť pred melódiou. Trvalo mi dlhšie, než ma tie skladby dostali. Tentoraz sa veci určite nerodili ľahko. AF: No... (niekoľkosekundové ticho) Ja už som s týmto materiálom zžitý viac ako rok a pol, ale ani po tom, čo si to vypočujem 10 000 krát si nebudem odpoveďou istý! Viem, že sme príliš skomplikovali zvuk zámerne. (Zrazu Andy zmenil tému). Vieš, keď sme nahrávali "Speak And Spell", tak sme mali minimálne vybavenie, ale stále sme dokázali vytvoriť zvuk, aký sme chceli, hoci sme neskôr zistili, že naše syntezátori dokázali zo seba vydať omnoho viac zvukov, než sme si mysleli (a späť k téme). Ale zober si napr. takú "Peace", ktorá je o vnútornom miery, nie o tom globálnom, aký poznáš - pre mňa je to jedna z naj skladieb, aké Martin pre album skomponoval. SL: Dokonalý vianočný singel, ak to tak môžem nazvať, s tou hudobnou atmosférou to znie takmer ako Erasure. AF: (smiech) Ha, no keď myslíš! SL: Takže to bude ďalší singel? AF: Myslím, že áno, podľa mňa má správnu atmosféru. Hoci Daniel si myslí, že pre druhý singel by bola lepšia voľba "Perfect". Uvidíme. SL: Podľa mňa by ani "In Sympathy" nebol zlý výber. Má veľmi príjemné tempo, výsledkom čoho by mohli byť celkom fajn singlové remixy. AF: Iste, ale to všetko závisí na editácii. SL: Album bol nahrávaný ako v Santa Barbare, tak aj v New Yorku, teda v mestách, kde žijú Martin a David. Myslím, že pre väčšiu pohodu sa vybrať už ani lepšie nedalo. AF: Správne. Oni dvaja potrebujú byť v pohode, takže nebolo lepšieho riešenia, ako zvoliť si miesta, ktoré sú im domovom. Keď už o tom hovoríme, New York je podľa mňa omnoho lepšie miesto pre nahrávanie, než Santa Barbara, tam totiž v podstate nič zaujímavé nie je (smiech)! New York má v sebe množstvo vibrácii, atmosféru, ktorá vo vás vyvolá chuť na veciach pracovať. Pracovali sme v komplexe, kde má David svoje vlastné štúdio. SL: Pritiahnutie Davida ešte hlbšie do skladateľského procesu muselo mať preňho doslova terapeutický účinok. AF: No vieš, 24 rokov pôsobil v kapele a aj keď sa v nej udialo veľa zlého, neopustil ju. Takže terapia? Tak by som to nenazval. Pri "Ultre" sme si s Martinom mysleli, že nás David opustil. Ale v určitom zmysle máš pravdu, pretože jeho dôvera odvtedy riadne vzrástla. Dopomohol k tomu aj úspech jeho posledného sólového albumu "Hourglass", s ktorým dosiahol prvú priečku v americkom rebríčku elektronickej hudby, to ho strašne nakoplo. Bol skutočne hrdý na to, čo sa mu podarilo dosiahnuť, pretože po vydaní "Paper Monsters" si svojim výsledkom nebol veľmi istý, čo dosť vysvetľuje tie čudné veci, ktoré kde tu zo seba v rozhovoroch vyhŕkol... SL: To sa radšej mohol na to... AF: Hej, viem (smiech)! SL: Davidove skladby boli v demo podobe viac rockové alebo viac elektronické? AF: No, pravda leží niekde uprostred. Viac rockovo orientované skladby prezentoval na albume "Paper Monsters", no demá, ktoré poskytol Depeche Mode až také rockové neboli. Čo je však zvláštne, že tie demá sú dnes omnoho rockovejšie. SL: Takže dnes je vo svete Depeche Mode všetko v pohode, až sa mi žiada povedať, že ste dnes jedna veľká rodina. AF: (úškrn) Tak keď to tak zoberieme, Dave je šťastný zajačik, Martin je štastný zajačik a ja som štastný zajačik takisto. To sú tri šťastné zajace (smiech). Dnes už sa tak nehádame a nálada medzi nami a okolo nás je dobrá. To napokon aj vysvetľuje, prečo je Dave dnes viac zainteresovaný do činnosti kapely, dokonca starostlivo zvažuje aj remixy, nakoľko sa tomu starostlivo venoval aj v období "Hourglass". SL: Keď už hovoríme o remixoch, aký je vlastne vklad kapely na dnešnom remixovom fronte? Pred pár rokmi ste sa nechali počuť, že toto je už úplne mimo vás. Tu a tam niektorí z vás povedia, že nie ste so všetkými vydanými vecami až tak spokojní. AF: Povedzme si to otvorene, že toto v minulosti vypúšťal do sveta Dave, že nebol o všetkom až tak presvedčený. A aj vďaka jeho činnosti šli remixy smerom dolu. Dnes sa však Dave s Martinom o remixy veľmi zaujímajú, hlavne Martin, ktorý vždy príde s množstvom zaujímavých mien. Ale... ale mám tendenciu súhlasiť, je fakt, že v minulosti zopár remixov neboli zasa celkom naše "šálky čaju". Hlavne tie, ktoré sa robili pre náš americký label, ktorí po nás chceli špeciálne remixy "pre ich trh". Neboli jednoducho také, aké sme očakávali. Úprimne, dnes nás naše remixy veľmi tešia a hlavne tie, ktoré sú súčasťou box setu sú veľmi vydarené, však budete počuť a určite súhlasiť, keď sa k boxu dostanete! SL: Dúfam, že to bude už čoskoro. Mimochom, reklamy na "Sounds Of The Universe" ohlasujú album ako "Violator 21.storočia". Tlačová chyba? AF: (vyzerá prekvapene) No, musíme niečím udržať vašu pozornosť, nie? (smiech) Nie, vážne, tie promo veci sme si pozreli len zbežne. Tam sa dajú veci, aby boli novinári, ako ty, trochu nažhavení. A ono to funguje (smiech)! Predpokladám, že je tam napísané toho viac, než by som ja dokázal popísať (úsmev). Ale máš pravdu, tie albumy sa nedajú v nijakom smere porovnať. Nedajú sa prirovnať k ničomu a oba znejú inak v porovnaní s našimi minulými prácami.

Názory Devotees (8)

chmelko

 1    24. február 2010 o 22:33

perfektny článok, diky monghi!!

little_sheep

 2    24. február 2010 o 22:35

“tri stastne zajace” grin jaaaaj smejem sa neskutocne grin mily rozhovor…toto…

Night

 3    24. február 2010 o 23:24

dakujem za zaujímavý článok…
Ešteže je Fletch pedant - inak neviem neviem, kde by tie dema hľadali…
...tak zajačiky, hm?

dohy

 4    25. február 2010 o 00:15

fakt super citanie. pasaz so zajacikmi sokovala aj mna, vtipalek ten fletch wink

MAIKI101

 5    25. február 2010 o 07:52

Demicka - demicka———keby ich bolo co najviac ......... a hlavne z rannejsej tvorby DM . Tychto veci sa ja nikdy dostatocne nenabazim ....

deepspace101

 6    25. február 2010 o 16:17

Aha, tak už konečně chápu, proč v klipech řídí auto vždycky jen Dave smile

StrangeGirl

 7    27. február 2010 o 14:58

Andy ma opať trochu šokoval :

3 štastné zajace,Fletch ani Martin nemajú vodičáky,Hourglass na 1.mieste v elekt.hudbe smile)

Sveta

 8    27. február 2010 o 15:07

:D tri stastne zajaciky, nech nam len pekne robia radost na dalej :D. Martin stastny zajacik :D a urobil hop na druhu :D smile).

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa