Bridge House, 1980

Bridge House, 1980

V druhej polovici roka 1980 odohrali Depeche Mode, v londýnskom klube Bridge House, hneď niekoľko vystúpení. No dva koncerty, na konci roka, boli pre kapelu osudové, keďže sa na nich objavil Daniel Miller z nového vydavateľstva Mute Records.

12.11.1980

Bolo to po prvýkrát, čo videl Daniel Miller Depeche Mode naživo. Samozrejme, s Davidom a Vincem sa už stretol predtým, keď títo dvaja zašli s demo páskou aj do kancelárie vydavateľstva Rough Trade. Odtiaľ ich nasmerovali práve k Danielovi, keďže kancelária maličkého vydavateľstva Mute Records sídlila v tej istej budove. Daniel ich však, v podstate, ignoroval.
"To nebolo o tom, že by ma nezaujali. Ja som tú pásku len jednoducho nepočul. Bol som uprostred nejakej činnosti a oni po mne chceli, aby som si to pustil. Len som im povedal, že to teraz počúvať nebudem. Prišli mi vtedy ako pochybní Novoromantici a ani som si to vtedy nevypočul. Vôbec prvýkrát som ich počul práve na koncerte v Bridge House. Tam som si dokonca ani neuvedomil, že sa jedná o tú istú kapelu." (Uncut, 2011)
"A dodnes mi túto moju chybu vyhadzujú na oči!" (1997)

V inom rozhovore, z roku 2011, vysvetlil Daniel tieto udalosti podrobnejšie: "V ten deň vyšiel debutový album Fada Gadgeta a ja som mal veľmi zlú náladu, pretože tlačiarne urobil na obale chybu. Bol som práve v priestoroch Rough Trade, spolu s kolegom Scottom, kde mi umožnili úradovať, a zrazu sa pred nami ocitli divní chalani (Dave a Vince). Scott mi vraví, 'Vypočuj si túto kapelu, mohla by sa Ti páčiť.' Ich názov vôbec nespomenul. Keďže som mal plnú hlavu toho nepodareného obalu, ako aj iných vecí, tak som bez slova odišiel. Druhý krát som sa s nimi stretol o niečo neskôr, v klube Bridge House, ktorému šéfoval Terry Murphy, inak bývalý boxér, ktorý zháňal celkom dobré kapely. Mali tam hrať Fad Gadget a Terry zohnal, ako predskokanov, tých chalanov z Basildonu. Zvukom Fad Gadget som bol doslova posadnutý a v podstate by som Depeche Mode aj prehliadol, pretože som sa obyčajne, počas zvukových skúšok, chodil niekam najesť, aby som sa potom vrátil v správny čas na vystúpenie. Nepamätám si, prečo sa tak nestalo práve v ten večer. Ani som si však riadne neuvedomil, kedy tí chalani začali hrať. Stál vedľa mňa chalan z Naked Lunch, započúvali sme sa do prvej skladby a obaja si pomysleli, 'Fíha, tak toto je fakt dobré'. No a tak to pokračovalo. Zaujímavejšie však boli reakcie publika: medzi ľuďmi a kapelou to kliklo okamžite. Bavili, tancovali a na kapelu sa v podstate ani nepozerali. Dave sa ešte stále veľmi hanbil. Stál v podstate nehybne, sústredil sa na správne spievanie textu, tu a tam sa posunul, ale malo to iskru. Po ich vystúpení som za nimi zašiel, predstavil sa a povedal im, že sa mi ich vystúpenie veľmi páčilo. Samozrejme, že som ani len netušil, že na mňa z vysoka kašlali. Vince ešte stále nevedel zabudnúť na to stretnutie v Rough Trade, takže ich reakcia bola veľmi chladná. Skúsil som hodiť reč s Fletchom a spýtal sa ho, aká hudba sa mu páči. Odpovedal, 'Všetko, čo práve letí.' Niekto k tomu dodal, 'Nie, Fletch, ty predsa počúvaš ELO.' Než som šiel domov, tak som sa ich spýtal, kde budú hrať najbližšie. Dave mi dal telefón na jeho rodičov. Volal som hneď na druhý deň a ozvala sa jeho mama. Dala mi k telefónu Davida, no nedalo sa nevšimnúť, že mal veľmi zlú náladu. Len zahundral: 'Tak dobre. Príďte na náš ďalší koncert'."

V dokumente, k remasteru albumu "Speak&Spell" (2006), si na tento koncert zaspomínal David nasledovne: "Vedeli sme, že tam je Daniel, pretože on, myslím, mixoval zvuk pre Fad Gadget. V ten večer tam bolo plno, fakt veľký dav ľudí, no a po koncerte si to Daniel namieril priamo ku mne, pretože si myslel, že ja som skladateľ a podobne. Vravím mu, 'Nie, nie, to je ten chlapík tam v rohu.' No a tak si sadol s Vincem, chvíľu spolu debatili, ale ja osobne som ho mal v paží, myslím, že som ho normálne poslal do zadku. Ale on sa stále vracal a vracal."

Daniel Miller (2013): "Prvýkrát som videl Depeche Mode naživo, keď predskakovali inej kapele z Mute, Fad Gadget. Bolo to v pube, na East End-e, v Canning Town. Volalo sa to Bridge House. Myslím, že to bolo niekedy v októbri 1980. Prišli mi úžasní. Bol to jeden z tých momentov, kedy neveríte tomu, čo vlastne vidíte alebo počujete. Boli to tri decké, vážne - dvaja z nich mali 18, Dave myslím len 17, Vince mal 19. Mali na sebe tie novoromantické handry a pochybné účesy. Stáli za troma monofonickými syntezátormi, ktoré mali položené na debničkách od piva. Dave mal na sebe prehodené niečo, aby vyzeral trochu ako gothic alebo strašidlo. Kvôli rytmike používali malý bicí automat a Dave stál pred tým všetkým nehybne, ale doslova absolútne, počas celého vystúpenia. Nespomeniem si, ktorá pieseň odznela ako prvá, ale pomyslel som si, 'Je to úžasné, ale istotne zahrajú na začiatku svoju najlepšiu skladbu a zvyšok už taký dobrý nebude.' Lenže ono to bolo stále lepšie a lepšie. Boli to skvelé popové skladby, skutočne dobre vystavané, zaranžované, postavené na bicom automate a troch monofonických syntezátoroch. Melódie a rytmiky k volákalom skvele pasovali. Bolo to takmer dokonalé. Bolo to presne to, po čom som pátral. Tak som za nimi po vystúpení zašiel a spýtal sa, 'Kde hráte najbližšie? Rád by som Váš opäť videl' O týždeň, či dva predskakovali v Bridge House inej kapele, tak som sa tam vrátil."

01.12.1980

Druhé vystúpenie kapely, ktoré si prišiel pozrieť Daniel Miller, a na ktoré si zaspomínal takto: "Vzal som tam so sebou zopár ľudí, vrátane NON - Boyd Rice - ktorý bol veľkým fanúšikom popu. Rovnako šla so mnou Hildi Svengard, moja prvá zamestnankyňa. Obaja sa zhodli, 'Daniel, musíš ich získať!' Tak som šiel do zákulisia a vravím kapele, 'Nechceli by ste nahrať singel?' V podstate odpovedali stroho, 'Dobre.' Len som dodal, 'Tak fájn, skúsime singel a uvidíme, ako sa uchytí'."

Na túto chvíľu si Daniel, s Darylom Bamontem, zaspomínal lepšie v roku 2011.
Daniel: "Na tom koncerte v Bridge House som v publiku stretol Steva Pearcea. Takisto sa o Depeche zaujímal a chcel íst stiahnúť k sebe, do vydavateľstva Some Bizzare. Ja som sa už predtým stretol so Soft Cell, chalanov z Depeche som videl druhý krát a nebol som si stále istý, či som chcel s nimi spolupracovať. Stevo mi povedal, 'Dobre, ja si zoberiem Soft Cell a ty si vezmi Depeche.' Po koncerte som sa teda stretol s chalanmi a ponúkol im nahratie singla. Dohodu sme uzatvorili len podaním rúk. Žiadna zmluva, žiaden právny zástupca a náklady/zisky pekne 50:50. Mimochodom, tak to medzi nami fungovalo až do obdobia 1989/1990. Dovtedy skutočne žiadna zmluva medzi Mute a Depeche Mode neexistovala."

Daryl Bamonte: "Po tom, čo Daniel chalanom ponúkol singel, sme šli domov a nik nepovedal jediné slovo. Nič. Žiadne výkriky radosti, ani zapíjanie. Andy a Martin šli na druhý deň normálne do práce, akoby sa naozaj nič nestalo."

Vince Clarke si v biografii Jonathana Millera, "Stripped", zaspomínal na súperenie Steva Pearcea a Daniela Millera nasledovne:
"Stevo za nami prišiel do zákulisia a povedal, 'Pozrite, chystáme Some Bizzare turné, nechceli by ste sa pridať? A nechceli by ste so Some Bizzare zmluvu?' Lenže za nami prišiel aj Daniel, ktorého sme poznali vďaka skladbe The Normal, "T.V.O.D" (b-strana singla "Warm Leatherette"). Bolo to o tom, pre koho sa rozhodnúť. Stevo vraví, 'Pozrite, ak podpíšete zmluvu so Some Bizzare, zabezpečím Vám vystúpenie s Ultravox.' Takže to bolo naozaj zložité - ťažké rozhodovanie, viete. Ale z určitých dôvodov sme sa rozhodli ísť s Danielom. A Daniel povedal, 'Nahráme iba singel.' My sme nechceli podpisovať žiadne zmluvy, chceli sme len vydať nahrávku," povedal Vince. "Kapela sa jednomyseľne zhodla na tom, že prvý, komu by sme mali dôverovať, by mohol byť Daniel, ktorý dodal, že ak by sa jednej zo strán "dohody" niečo nepáčilo, tak to zabalíme."

K tejto ponuke sa vyjadril Daniel detailnejšie v roku 2001:
"Bol to ten typ debaty, kedy som vravel veci ako, 'mohla by z Vás byť skutočne veľká popová kapela, to, čo robíte je fantastické, je to niečo nové, no pritom stále pop. Nikdy nebudeme mať popový hit, ale verím v to, čo robíte. Skúsme vydať singel a uvidíme, ako sa chytí. K ničomu inému Vás nechcem zaväzovať, pretože sám neviem, čo všetko môžem urobiť.' A takto to naozaj bolo, bolo to také jednoduché."

Ako zneli v tých časoch Depeche Mode, zistíte na stránke koncertu v Bridge House, ktorý chalani odohrali 30.októbra 1980.

Viac sa o prvých koncertoch Depeche Mode dozviete na depechemode-live.com

Názory Devotees (2)

tomy

 1    27. december 2018 o 10:59

Hm, by ma celkom zaujímalo čo si myslí ten producent Stevo Pearce, t.j. či si nebúcha hlavu, že si vybral Soft Cell… Ale na druhej strane, DM zakrátko opustil Vince Clarke, takže si vydýchol… A možno svoje urobil aj jeho vek, veď je rovnaký ročník ako Dave… Čo tiež asi nepôsobilo dôveryhodne… smile

Monghi

 2    28. december 2018 o 00:45

a kto vie ako by s nim skoncili DM ... nakoniec, so Soft Cell sa Stevovi celkom uspesne darilo smile

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa