Bluesová mašinka

Bluesová mašinka

Je veľmi málo kapiel, ktoré vo svojej aktívnej histórii vstúpili do štvrtej dekády a ešte k tomu úspešne. Je vôbec možné po tak dlhom čase prísť s niečím výnimočným, nepoznaným a hlavne inšpiratívnym? Depeche Mode v tom nevidia žiaden problém.

Páni Gahan, Gore a Fletcher nielen v aktuálnych rozhovoroch dokazujú, že všetky spory a napätia v kapele sú už dávnou minulosťou a ich duše ovládol "zmier a mier", tak ako je to typické u ľudí v zrelom veku, ale dokazujú to aj na svojom novom štúdiovom albume "Delta Machine", kde sa definitívne predstavujú ako zrelá kapela. Každý zvuk má totiž svoje správne miesto, všetko je zdanlivo pokojné, hoc pod povrchom sa nedá nespozorovať večná mladícka nespokojnosť, ktorá je hnacím motorom života, ale hlavne, konečne po rokoch prišli Depeche Mode opäť s albumom s dejovou líniou, po ktorej netreba príliš pátrať. Texty sú veľmi priamočiare, navonok jednoznačné, hoci o ich skutočnom pozadí sa môžeme len domnievať. Z Martinových obľúbených tém dostala plnú zelenú hlavne láska, ako aj duchovno. Zato smrti, tak typickej pre blues, na ktoré sa kapela pri tomto albume tak často, nielen v jeho názve, odvoláva, sa dostalo minimum priestoru ("Alone").

Už na parížskej konferencii, kde kapela predstavila svoje plány s novým albumom, odznela zaujímavá skutočnosť, že nový album má veľmi blízko k dvom megaúspešný titulom "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Ja si v tomto prípade trúfam doplniť ešte jeden album, tiež kľúčový v histórii kapely. Fletch sa svojho času veľmi mýlil, keď album "Sounds Of The Universe" prirovnal k "Black Celebration". Alebo videl do budúcnosti, pretože práve "Delta Machine" má tých prienikov s "Black Celebration" viac než dosť. V úvode legendárneho albumu z roku 1986 nás Martin Gore pozýva na "Čiernu oslavu", ktorá vzdáva hold bizarne sa rozvíjajúcemu vzťahu. Na "Delta Machine" nás Martin pre zmenu pozýva do jeho vnútorného sveta, do ktorého, ak chcete veci správne pochopiť, musíte vstúpiť pravou nohou a všetku chémiu, ktorou sa dokážete ukľudniť, nechať za sebou. Sám chce preniknúť do našich duší... stačí rešpektovať jeho pravidlá. Oba albumy obsahujú prvky minimalizmu, oba sa vyznačujú temnou atmosférou a obom deminuje rovnaká téma - láska. Tá je v prípade textov absolútne nosnou témou prvej časti "Delta Machine". Po otvorení sa nepoznanému ("Welcome To My World") prichádza ten najkrajší pocit na tejto planéte ("Angel"), s ktorým sa človek cíti skutočne ako v nebi ("Heaven"). Bohužiaľ, nič netrvá večne a každý vzťah raz dosiahne svojho konca ("Secret To The End"). Vtedy sa človek uzavrie do svojho sveta, kam nechce nikoho vpustiť ("My Little Universe"). Všetci však vieme, že konce vzťahov majú ešte svoje príjemné dozvuky ("Slow"), prípadne nadlho zostávame tomu druhému morálnou oporou ("Broken" a "The Child Inside").

Po "The Childe Inside" nastáva líniový obrat, pretože prežité vzťahy nás vždy urobia o čosi silnejším a pozeráme sa na sveť vždy o kúsok reálnejšie a surovejšie ("Soft Touch/Raw Nerve"), no stále pritom túžime po tom najpodstatnejšom ("Should Be Higher"). Vieme byť skúsenosťami nápomocní ("Alone"), ale zároveň aj chtiví ("Soothe My Soul"). Po minulých vzťahoch nám nakoniec zostávajú len spomienky a chuť ísť ďalej ("Goodbye")

Zvuková stránka albumu zaujme však omnoho viac. Hoci celému albumu opäť dominujú Martinove analógové hračky, tentoraz dostalo všetko omnoho iný spád. Producentsky sa albumu do tretice chopil Ben Hillier, ten bol však tentoraz posadený do úlohy výkonného producenta a samotných prác sa chopil nový tvorivý tandem: Martin Gore a mladá severská hudobná krv: Christopher Berg, známy svojim prácami pre populárnych The Knife. Vekový rozdiel nehral rolu, nakoľko Martin sa veľmi dobre orientuje v súčasných hudobných trendoch a tak spolu pripravili album nielen s nádychom retro, ale zvukovo konkurujúci všetkým "hot" záležitostiam elektronickej alternatívnej scény. Žiaden zbytočný škripot, žiaden zvukový sentiment, ale úderné modulárne zvuky (za niektoré by sa nehanbil ani Trent Reznor z Nine Inch Nails) poskladané do podmanivých melódii, ktorým dominuje stále zrelší hlas Davida Gahana. Ten dokonca dostal na samotnom albume autorský priestor hneď v troch skladbách ("Secret To The End", "Broken" a "Should Be Higher"), a dostatok priestoru sa mu ušlo aj na druhom bonusovom disku. Účasť starých harcovníkov v podobe Daniela Millera a hlavne ďalšej depešáckej legendy, Flood-a (postaral aj o finálnu mixáž albumu), dodala všetkému už len punc nablýskanej kvality. "Delta Machine" je teda dôkazom novej éry kapely: nielenže autorský tím Gore-Gahan môžu v budúcnosti častejšie a viac prekvapiť, ale nová chuť experimentovať a objavovať dáva nádej, že kapela stále nepovedala posledné slovo.

Tak ako predošlý album, tak aj "Delta Machine" ponúka bonusový disk, na ktorom sa nachádzajú skladby, ktoré tématicky do albumu nezapadli, no sú rovnako zaujímavé. Po zvukovej stránke dokonca zaujímavejšie. "Long Time Lie" je nielen ukážkou pravej industriálnej avantgary, no zároveň ide o historicky prvú skladbu v kariére Depeche Mode, pod ktorú sa autorsky podpísali Gore s Gahanom spoločne. "Happens All The Time" je zasa melancholickou, ako zvukovou, tak aj vokálnou, hračkou, kde sa nádherne prelína elektronika s Davidovým spevom. V "Always" sa pre zmenu naplno vybláznil Gore a v niektorých miestach (hlavne v slákových partoch) sa jemne približuje k Recoil-ovským náladám. Bonusovú časť uzatvára známa skladba z b-strany singla "Heaven", "All That´s Mine".

Zhrnutie? Depeche Mode konečne sa po rokoch opäť našli a predstavujú sa s albumom hodným ich mena. Opäť držia krok s dobou a pritom zostávajú verní svojim tradíciam. Album "Delta Machine" totiž obsahuje všetko, čo má správny album Depeche Mode obsahovať: texty, ktoré chytia za srdce, podmanivé melódie, ktoré nie je jednoduché si z prvého počutia zapamätať, surovosť, tak typickú pre albumy "SOFAD" a "Ultra", a hlavne tajomnosť, ktorú fanúšikovia na posledných albumoch tak postrádali. Depeche Mode dozreli!

A na úplný záver si neodpustím trefné slová môjho vzácneho priateľa: "Z tohto albumu sme sa mali tešiť už celých 12 rokov!" ... dôležité však je, že sme sa ho nakoniec predsalen dočkali.

Tracklist:
Welcome to My World
Angel
Heaven
Secret to the End
My Little Universe
Slow
Broken
The Child Inside
Soft Touch/Raw Nerve
Should Be Higher
Alone
Soothe My Soul
Goodbye

Bonus disc:
Long Time Lie
Happens All The Time
Always
All That´s Mine

*****

Názory Devotees (25)

Pavel.Z

 1    25. marec 2013 o 05:52

Dik. A ano, konecne jsme se dockali tak silneho alba. Radujme se z neho vsichni a bez predsudku.


Notik

 2    25. marec 2013 o 07:47

kraaasa….


eternal outsider

 3    25. marec 2013 o 07:52

Moc hezká recenze smile


dvestotri

 4    25. marec 2013 o 08:01

Vdaka za recenziu grin


agarvaen

 5    25. marec 2013 o 08:47

Monghi vdaka, si Paaaan


Flecke

 6    25. marec 2013 o 10:05

Ako vzdy Monghi jednoducho skvelo napisane.


mks

 7    25. marec 2013 o 10:37

Skvělé album, skvělá recenze… palec nahoru!


Tomba

 8    25. marec 2013 o 10:58

Nepřijde vám, že i tomuhle jinak výbornému albu povětšinou chybí trošku důraznější bicí? Někdy je to prostě pro vyznění zajímavých nápadů příliš minimalistické. Proto věřím a moc se těším, že naživo to bude ještě větší síla. Jo a mimochodem Gahanovy věci jsou nejlepší:-) A Always bych rozhodně neschovával mezi bonusy.


PK

 9    25. marec 2013 o 13:43

Podle mého (velmi subjektivního) názoru by prospělo, kdyby ta deska byla kratší (45 minut/9 tracků) a zbytek by šel na bonusové album. A kapku potlačit hudební doprovod s Martovým druhým hlasem a vytáhnout Davův vokál — teď jsem poslouchal Alanův remix In Chains a přesně o tom mluvím. Občas se mi to zdá zvukově příliš přesycené, někdo to tady už také poznamenal (ten pocit mám hlavně při pozornějším poslechu v detailnějších sluchátkách, při běžném poslechu na půl ucha se to tak neprojevuje). Ale jak říkám, je to jen můj názor.


PK

 10    25. marec 2013 o 13:50

A za daleko působivější otvírák bych považoval Long Time Lie, a na konci All That’s Mine s tím jeho outerm do ztracena.


MODRY

 11    25. marec 2013 o 16:17

DELA-JE TO DOBRY ALBUM.KAZDEMU FAN SA PACI NIECO INE,INE PESNICKY Z TOHOTO ALBUMU,KAZDEMU AJ INY ALBUM Z ICH TVORBY.TAKZE NAOZAJ NEMOZU NA 100% VYHOVIET KAZDEMU.ROBIA CO CHCU,MY SI MUSIME VYBRAT CO SA PACI NAM.


Night

 12    25. marec 2013 o 19:06

Áno úžasná mašinka, od začiatku do konca.
Predsa len sú tam piesne, z ktorých som absolútne mimo smile a zistila som z tvojej recenzie, že sú to piesne Dave-a : Secret to the end, Alone, Broken, + Welcome to my world - to je štvorka, ktorú keď začujem, tak idem vyskočiť z kože smile
Monghi - super recenzia- ako vždy. Ďakujem krásne.


ViolateYou

 13    25. marec 2013 o 20:40

Dave nenapisal Alone pokial viem ale Should Be Higher smile


insight

 14    25. marec 2013 o 21:03

Night: pacia sa nam rovnake smile plus mne este strasne Slow


Night

 15    25. marec 2013 o 21:08

violateYou: v podstate je nepodstatné, kto z nich je autor textu - sú úžasné a som veľmi rada, že piesne vznikli

insight: smile Slow je fajn, potrebujem asi viac času, aby sa mi “dostala pod kožu”


Monghi

 16    25. marec 2013 o 22:31

@ViolateYou: mas pravdu, opravene… diky za upozornenie smile


MODRY

 17    27. marec 2013 o 08:49

DELTA JE MASINKA.MOJE OBLUBENE:ANGEL,HEAVEN,SECRET,SLOW,ALONE,SOOTHE MY SOUL,GOODBYE.ALBUM MA VYBORNU ATMOSFERU,ZVUK,DAVE SUPER SPIEVA.
ANTON,ANTON,TEN PAPIEROVY OBAL NEMUSEL BYT !!!  INAC TA MAM RAD.


Logic

 18    28. marec 2013 o 07:28

Monghi, veľmi zaujimavá a vystižná recenzia.Delta machine je vážne super album. U mňa už je za violatorom.


Icido

 19    28. marec 2013 o 11:11

My little universe is expanding… slowly (a black hole as a part of the universe)
Those who know me say I’m growing every day (ough yeee especially after eating mexican beans)
Beautiful emptiness surrounds me (usual feeling when being on toilet)
I take small steps (otherwise an accident would happen)
I’m making progress in an unspecific way (no no don`t be better specific right now)

Here I am king (finally taking a seat)
I decide everything (now you can, no harm to be caused anymore)
I let no one in (I believe you)
No one (really?)
No one (really?)
No one (fine, i`m quiet)

The limited consciousness preserves me (from what? Yees being focused is crucial at this very moment)
It protects me (I would feel comfortable, too)
And just connects enough to keep the walls at bay (...and clean)


Ado

 20    29. marec 2013 o 19:50

Surovosť SOFADU a ani Ultra Delta Machine podľa mňa nedosahuje…inak výstižné, najmä tá melanchólia spájaná s Happens All The Time, výborná skladba


tommy

 21    31. marec 2013 o 23:38

Celý deň husto sneží, hrám sa s rodinou a predsa som myšlienkami niekde inde. Som trpezlivý, čakám na večer, keď môžem byť na chvíľu sám, dať si do uší Delta Machine deluxe a oddať sa tak hlbokému snívaniu… Počúvam, občas sa pozriem cez okno na sypúci sa sneh a vidím pred očami obraz ala Heaven… Myslím, že tie sny neboli chmúrne. Duša mi chvíľami radostne žiari. Cítim, že na tvári sa mi zračí mierne vzrušenie, ktoré načas zapudilo trpké, smutné a trúchlivé myšlienky, ktoré ma tak rady prenasledujú...Na okamih sa oddávam sladkým dumám mladosti, keď okrídlený duch letí za nádejou do výšin a hľadá ideálne nebo.  Źáver Goodbye ma vytrhol z rojčenia. Ležím a cítim, že opät raz mám na perách ten podivný úsmev pod nosom. Ten letmý úsmev akoby vravel : “Moje vidiny sú krásne, no neskutočné. Všetko sa raz končí.Preciťujem a trpko si uvedomujem šedú realitu. Vôkol mňa sa (opäť) zhromažďujú mrákavy. Kiež by pominuli. (inšpirované).


Night

 22    1. apríl 2013 o 10:11

I u nás je to tak. smile
Delta Machine prichádza na rad až večer v čase ticha, tmy a temnoty smile
A o to viac sú pocity silnejšie, umocnené tichom a pokojom vôkol. Len ja a DM hudba s úžasným spevom smile


jozefmariaivan

 23    1. apríl 2013 o 22:14

Pri vsetkej ucte k autorovi, toto ma na mile daleko od objektivnej a nezaujatej recenzie… S ohladom na web, kde sa nachadza, sa to vsad da pochopit..


Logic

 24    2. apríl 2013 o 07:18

Ty si dobrá míľa. Proste už pochop, že delta sa väčšine ľudí páči, a že sa im podaril perfektný album, aj bez Alana.


jozefmariaivan

 25    2. apríl 2013 o 15:23

Logic, dakujem za oslovenie grin.. Celkom dobre padlo. Mne sa Delta paci tiez.. To s tym co som napisal nema nic spolocne. Tento clanok by som skor nazval poctivy chvalospev, nie recenzia.
Ale ako som napisal, tazko vzhladom na portal ocakavat od devoted realne a objektivne kritiky..
A pred Monghim kobuk dole, mne by sa taketo veci vymyslat nechcelo.. grin


Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa