Blues interpretované strojmi

S Davidom Gahanom v hotelovej izbe v Berlíne o tradičných témach, ale aj o novom albume a blížiacom sa turné.

Pán Gahan, názov "Delta Machine" vyznieva ako názov elektrárne na rieke Mississippi. Aké je vaše vysvetlenie?
Dave Gahan: Až tak ďaleko od skutočnosti nie ste. "Delta" je ovplyvnené bluesom a "Machine" používame všeobecne na označenie strojov. A obe slová svojim spôsobom sumarizujú Depeche Mode. Takže tu máme album, ktorý ponúka všetko to, čomu sme sa po hudobnej stránke venovali 30 rokov. Čiže od"Welcome To My World" až po "Goodbye" (smiech).

Takže ide o modernú interpretáciu klasických hudobných štýlov?
Do určitej miery. Nepovedal by som, že je to bluesový album, ale jednoznačne tam cítiť vplyv blues, čo do hudby, tak aj do textov. Vyjadruje naše pocity, oslobodzuje nás od našich problémov, do ktorých sa opakovane dostávame. To je blues - a taký je tento album.

Album predstavuje váš ďalší míľnik, spolu s albumami "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Ide o náhodu alebo akési Depeche Retro - zámerný krok späť?
Prečo nie? (smiech) Konečne, ide o albumy, ze ktoré sa nemusíme hanbiť a sú dodnes naše najpopulárnejšie a najobľúbenejšie. A hoci to nebolo plánované, stalo sa to akosi podvedome, musím povedať, že moja "Delta mašinka" má môj rovnaký rešpekt ako tie ostatné albumy. Hlavne teda po hudobnej stránke, no rovnako ako aj vďaka vplyvom, ktoré sme tu použili - obzvlášť blues a gospel. Tieto dva vplyvy sa prezentujú na všetkých troch albumoch.

O čom je skladba "Should Be Higher" a obzvlášť verš "Your lies were more attractive than the truth"? Nie je to otvorený odkaz na vaše šialené drogové obdobie v 1990-tych rokoch? Ak áno, stále ste na tom chodníku?
Stále to má svoj význam. A odráža to môj záujem o veci, ktoré mi vedia ponúknuť správnu dávku hnevu. (smiech) Pretože ma stále priťahuje tá temná stránka. Popravde zvádzam boj s optimistickou polovicou môjho mozgu. Napriek tomu, všetko čo mi príde nebezpečné ma ešte viac zaujíma. A pritom viem, že život je jedna úžasná vec. Ale, musíte na tom všetkom tvrdo pracovať, aby ste si to užili.

Takže vaše veci sú stále výsledkom tvojho vnútorného konfliktu?
Niekedy sa jednoducho musím spýtať samého seba. A dnes je omnoho zdravšie to dať do piesní, než sa s tým popasovať ako v minulosti. Tí moji démoni sú stále tu. A pravdepodobne sa ich nikdy nezbavím. Nezáleží pritom, aký skvelý mám teraz život a čo všetko som dosiahol.

Ako k tomu došlo? Boli ste mladý, úspešný, na ceste vpred...
Bol som taký, akého ma chceli mať. Bol som produktom, nie samým sebou, kontakt so skutočným Davidom Gahanom som úplne stratil. A keď som po ňom začal konečne pátrať, už bolo neskoro. Preto ten pokus o samovraždu, ktorý bol z dnešného pohľadu viac volaním o pomoc, pretože som si bol viacemej istý, že je okolo mňa dostatok ľudí, ktorí ma v správny moment odvezú do najbližšej nemocnice. Povedzme si to otvorene, celá tá vec rockovej hviezdy je len ilúzia bez akejkoľvek ľudskosti.

V akom zmysle?
Je skvelé byť povzbudzovaný oceneniami a predávať milióny nahrávok. To samozrejme život uľahčuje. Ale ak máte slabú osobnosť, ako ja, a dostáva sa vám príliš veľkej pozornosti, tak to veľmi nápomocné nie je. Omnoho dôležitejšie je, aby ste našli samého seba a svoju osobnosť rozvíjali. Ale také čosi je nemožné, ak je váš život kompletne naplánovaný, nemusíte sa o nič starať a putujete od jedného koncertu k ďalšiemu. A hlavne, ak je všetko jednoduché a samá zábava. Žijete v bubline a kompletne stratíte zmysel pre realitu.

Bodom zvratu sa stalo predávkovanie v máji 1996. Dá sa po 17-tich rokoch povedať, že tá dvojminútová klinická smrť bola súčasťou stratégie prežitia?
Žijem zo dňa na deň a snažím sa z každého dňa získať to najlepšie, prípadne nájsť mier v sebe samom, bez ohľadu na to, čo sa okolo mňa deje. Iba tak dokážete nájsť svoje miesto v tomto svete. Nepodarí sa vám to, ak necháte všetko plynúť okolo vás. Alebo ak nemáte pod kontrolou vlastný život. Vždy má zmysel urobiť niečo, čo má pozitívny efekt. Ozvlášť doma, kde ste obklopený tými najbližšími. Rodinou a priateľmi...

Povedal si niekedy svojim deťom o tvojich bláznivých rokoch?
No samozrejme!

Takže, nie ste pre nich trápny?
Ani nie. Ja si za tým stojím. A zasa, moje deti sú už veľké. No dobre, moja dcéra má 13, ale chalani 21 a 25, takže to sú už mladí páni žijúci si vlastným životom. Oni nemajú v úmysle zabíjať čas vyrovnávaním sa so životom ich otca. Ja len dúfam, že sa z mojich chýb poučili. Obávať sa však nemusím. Zdedili silné osobnosti, asi od matky (smiech).

Depeche Mode prešli zaujímavým vývojom, pokiaľ ide o ich reputáciu: spočiatku ste až takí obľúbení neboli, neskôr sa o vás hovorilo všade a dnes ste vzorom pre stovky kapiel.
To je bez debaty veľmi lichotivé. Ale, to nie je ten dôvod, prečo sa venujem hudbe. Nepremýšľam o tom a práve to ma motivuje. Chcem neustále prekonávať samého seba, jednoducho robiť veci lepšie, než v minulosti. Myslím, že ak v tom budem pokračovať a budem v tom v rozumnej miere úspešný, tak sa s tým môžu ľudia stotožniť. Len si musíte dávať pozor, aby ste neurobili tie isté chyby, ako v minulosti, prípadne nezaspať na vavrínoch. Namiesto toho musíte vždy skúsiť niečo nové. Minulosť je uzavretá záležitosť.

Obľúbené coververzie skladieb Depeche Mode?
Nejaké sa nájdu. Ale čo ma naozaj dostalo, bola verzia "Personal Jesus" od Johnnyho Casha. Jednoducho preto, že nik by to neurobil lepšie. Možno aj preto, že ide o ten najlepší text, aký môžete skladbe dať. Je to ten typ textu, ktorý vás napadne len tak. Chytíte gitaru a začnete si spievať. Takže s Johnny Cashom jednoducho trafená hus zagágala. Na druhej strane, nemyslím si, že vedel, kto vlastne sme. Tú skladbu mu vybral Rick Rubin. Možno mu povedal, "To by sa ti hodilo, zaspievaj to ešte raz."

Čo nadchádzajúce turné? Tvoj močový mechúr, problémy s natrhnutým svalom, či hlasom... si vlastne už v druhej polovici života...
Samozrejme, nespolieham sa iba na svoje zdravie, robím všetko preto, aby som bol vo forme. Na turné sa musíte dôkladne pripraviť, pretože nikdy neviete, čo sa môže prihodiť. A navyše, musíte sa s tým vysporiadať, nech už sa udeje čokoľvek. No aj tak mám v pláne vydržať to celé bez vážnejších incidentov a užiť si to celé čo najviac.

Čo môžeme od vašich koncertov v Nemecku očakávať, ako aj od najnovšie ohlásených halových vystúpení?
Tak v prvom rade chceme odprezentovať nový album. To znamená, že z neho odohráme niekoľko skladieb, ktoré budú stredobodom pozornosti. No a rovnako sme si museli spolu sadnúť a napísať celý zoznam skladieb, ktoré by sme teoreticky mohli zahrať.

Takže?
Ten zoznam musí byť zredukovaný na 22-23 skladieb, ktorých výsledkom bude tak dvojhodinový program. Na rozdiel od ostatných, ja sa musím na ten set cítiť. Vybrali sme asi 30 skladieb, ktoré budeme musieť naskúšať, aby sme ich vedeli ponúknuť kedykoľvek. A hlavne, chceme náš program každý večer trochu pozmeniť a vždy obmeniť tak päť, či šesť skladieb. Najdôležitejšia vec je, aby mala šou dramatický späť a ohromila vás - ako dobrý film, na ktorý sa tešíte do kina. No a ja budem po tých dvoch hodinách parádne rozhádzaný. Je úplne jedno, aký skvelý ten film bude.

Takže Depeche Mode budú naživo časovo kratší, než napr. taký "The Hobbit"...
To je pravda. "Hobbita" som ešte nevidel, ale môj syn s dcérou si myslia, že je to pekne nudný film. To sa raz možno stane aj nám.