Barcelona, 05/11/1990 - 1/2

Alan Wilder v rozhovore pre španielsky magazín Rock De Lux, ktorý postytol krátko pred vystúpením Depeche Mode v Barcelone, v rámci turné World Violation.

Myslíš, že existuje rozpor medzi albumami ako "Violator", ktorý má, v porovnaní s predošlým albumom, "Music For The Masses" zvuk strohejší a intímnejší, a hraním naživo pred publikom väčším, ako kedykoľvek predtým?
Alan: Nemyslím si, že je tu nejaký rozpor. Je to jednoducho len ďalší album, odlišný, ale to si v ničom neprotirečí.

Myslím skôr prezentáciu skladieb ako "Waiting For The Night" pred takým obrovským davom.
Už chápem. Ani to si nemyslím. Tento album si môže človek vypočuť večer doma, ale takisto aj na koncerte, kde si pri tom môže aj zakričať. Myslím, že v hudbe sú isté prvky aj pre tých, ktorí chcú len tancovať, ako aj pre tých, ktorí sa chcú sústrediť aj na texty. V tomto, podľa mňa, žiaden rozpor nie je. Skôr nastáva niekedy rozpor v tom, ako sa prezentujeme pred publikom s veľmi osobnými textami, ale inak to môže spolu fungovať bez problémov.

Zdá sa, že remixy Vašich singlov dávajú Vašim skladbám možnosť získať viac tanečný nádych.
Čiastočne je to pravda. Ale cieľom remixov je skôr to, aby tie skladby zneli dobre na parketoch tanečných klubov bez toho, aby sa venovala veľká pozornosť samotnej skladbe. Keď nahrávame album alebo singel, tak kľúčovým faktorom je samotná skladba. A hoci chceme, aby tá ktorá skladba mala tanečný zvuk, vždy uprednostňujeme melódie a texty.

Váš aktuálny album ko-produkoval Flood, zatiaľčo na tom predošlom, "Music For The Masses", ste spolupracovali s Davidom Bascombem. Rozdiel vo zvuku je citeľný, najmä vďaka epickému tónu Bascombeovej produkcie v niektorých skladbách.
Možné to je, ale myslím si, že v každom prípade tu išlo o úplne iný vzťah. David Bascombe vlastne pracoval ako zvukový inžinier, keďže produkcia bola v podstate naša. Na druhej strane, Flood zastával obe úlohy; chceli sme, aby prevzal na seba väčšiu kontrolu a on súhlasil. Išlo teda o iný druh vzťahu. Aj tak sme však chceli niečo zmeniť, aby sme obmenili náš obvyklý postup. Preto sme sa čiastočne rozhodli spolupracovať s niekym iným, aby sme sa vyhli tomu, čo robíme zvyčajne, nakoľko to je príliš jednoduché a vedie to k tomu, že upadnete do stereotypu a stanete sa predvídateľným. Preto sme náš prístup skúsili zmeniť, aj preto, aby sme udržali záujem o to, čo robíme.

Súhlasíš s tvrdením že Floodova produkcia na albume "Violator" presne a triezvo vyjadrila podstatu Vašej hudby, bez prehnaných elementov?
Áno. Myslím, že takéto niečo sme sa snažili zachytiť ešte pred samotným nahrávaním albumu. Chceli sme nahrať minimalistickejší album s menej hutným zvukom, než sme dosiahli s Bascombem na "Music For The Masses". To bol presne ten hutný zvuk s mnohými odlišnými partami, a veľmi epický, ak to takto chcete počuť. My sme sa práve toto snažili zjednodušiť, minimalizovať, zachovať len podstatné prvky a zbaviť sa všetkého ostatného. Myslím, že s týmto prístupom sa nám cieľ podarilo dosiahnúť.

V skladbách ako "Enjoy The Silence" sa Vám podarilo skombinovať veľmi jednoduchý rytmický základ s melodickými partami, ktoré sa spočiatku javia ako protichodné. Myslíš, že sa Vám podarilo úspešne integrovať rytmus a melódiu veľmi jedinečným spôsobom?
Možné to je. Melódia bola, podľa mňa, vždy našou silnou stránkou, na rozdiel od iných kapiel, ktoré sa spoliehajú výlučne na rytmus a tanečné prvky, pričom zanedbávajú všetko ostatné. Myslím, že mať dobrú melódiu a dobré texty je veľmi dôležité. V prípade skladby "Enjoy The Silence" šlo pôvodne o baladu, lenže ja som uvažoval o zmene a presadení pôvodného prístupu. Keď som ju počul po prvýkrát, okamžite mi napadol energický rytmus, takže som navrhol skúsiť ju v komerčnejšej podobe. Skúsili sme to a zdalo sa, že to funguje, navyše sa nám to podarilo za veľmi krátku dobu a keď sa takéto niečo udeje, tak je to zvyčajne dôkaz, že niečo funguje. Dynamika skupiny umožňuje jednoduchšiu koordináciu, čo pomáha zlepšovať náš umelecký prístup.

Vo Vašich posledných nahrávkach sa objavujú nové zvuky, napr. v "Personal Jesus" alebo v jednej z verzií "Route 66", kde dominujú prvky rock&rollu. Prekvapujúco môže pôsobiť aj skutočnosť, že jeden z koncertov Vášho amerického turné otvárali The Jesus And Mary Chain. Znamená to, že sa dnes viac zaujímate o tento hudobný štýl?
To nie. Ale za tie roky sme sa naučili mať radi všetky hudobné štýly a nemusí to byť nutne elektronická hudba. Martin má veľmi rád hudbu z 1950-tych rokov, rovnako rock&roll. Dave má zasa rád kapely ako The Rolling Stones, či The Velvet Underground. Ja osobne mám takisto rád všemožné hudobné štýly, takže náš hudobný vkus sme nikdy neobmedzovali. Gitary používame v skutočnosti už niekoľko rokov, len nie tak zjavným spôsobom. Pokiaľ ide o to, prečo s nami vystupovali The Mary Chain, tak je to len o tom, že sme hľadali vhodné kapely, ktorý by doplnili náš program, žiadna iná spojitosť v tomto smere neexistuje. Veď s nami vystupovali aj Nitzer Ebb, ktorí majú výrazne elektronický zvuk. Pokiaľ ide o naše posledné skladby, tak Martin nám niektoré z nich prezentoval skomponované v "shuffle" rytme, čo je štýl veľmi blízky k rhytm and blues, s rytmickou gitarou v 3/4 takte, ako napr. "Sweetest Perfection", či "Clean". Mali sme pocit, že by bolo vhodné ísť v tomto smere ďalej, skúsiť zmiešať ten rock&rollový a rhythm and bluesový zvuk s elektronickými zvukmi. Myslím, že v tomto smere je skladba "Personal Jesus" azda ukážkovým príkladom.

Vďaka tej "twangy" gitare v štýle podobnom Duane Eddymu.
Áno, je to úplne zrejmé. Základy skladby "Personal Jesus" tvoria rock and rollový gitarový riff a rytmus, ktorý Vás núti k tancu. A to bolo aj pôvodné demo, len gitara a ten rytmus. Neskôr sme začali premýšľať o vrstvení veľmi elektronických zvukov na dosiahnutie nezvyčajnej kombinácie a presne to sme aj urobili.

Zdá sa, že na Vašich posledných albumoch cítiť aj určitý vplyv klasickej hudby. Konkrétne niektoré inštrumentálne party pripomínajú tvorba Philipa Glassa.
Áno, to je pravda. Ten vplyv tam je.

V iných momentoch sa zasa javí akoby vplyv náboženskej hudby, hlavne pre spôsob, akým Dave spieva, ale cítiť to aj v aranžmánoch.
K tomuto sa veľmi vyjadriť neviem. Je možné, že Martinove skladateľstvo mohlo byť ovplyvnené skutočnosťou, že v čase rannej mladosti chodieval do kostola spievať a podobne, takže možno toto malo istý vplyv, ale veľmi si to nemyslím. Na druhej strane si však myslím, že náboženstvo, ako téma, ho zaujíma a v tomto smere vzniklo niekoľko piesní. A tiež mám pocit, že samotný fakt, že je členom kapely, ktorá vystupuje pred publikom, môže byť podobný náboženskému zážitku a že pre niektorých ľudí sa fanúšikovstvo môže rovnať náboženstvu, v tomto smere určite existujú nejaké kontaktné body.

>> pokračovanie