Backstage On Amazon - Depeche Mode (2017)

Backstage On Amazon - Depeche Mode (2017)

Amazon Music Germany vyspovedal v New Yorku (The Edition Hotel), 8.marca 2017, Davida a Martina a nosnou témou rozhovoru bol proces vzniku albumu "Spirit". Páni sa zamerali na konkrétne skladby, hoci na všetky z albumu sa nedostalo.

Dave Gahan: Ahoj, tu je Dave Gahan z Depeche Mode. Vitajte v relácii Backstage on Amazon. Nech sa páči, tu je náš playlist. Dúfam, že si ho užijete.

Martin Gore: Pri vzniku tohto albumu som mal iba jediné vidítko: vytvoriť album viac sociálne a spoločensky orientovaný, než bol ten predošlý. Možno sme už v minulosti s jedným takým albumom prišli, v roku 1983, "Construction Time Again", ale odvtedy sme nič podobné neurobili. Tentoraz som však mal pocit, že je niečo také potrebné ponúknuť. Rád by som povedal, že som bol prorokom a že som vedel, že príde k takémuto zmätku vo svete, lenže tieto skladby vznikli na konci roka 2015 a v roku 2016, a hoci sa svet nachádza dnes v totálnom zmätku, ani vtedy to nebolo oveľa lepšie. Niektoré z piesní sa doslova písali samé, no udialo sa kopec ďalších vecí, ako predbrexitové kampane, Trumpova volebná kampaň, prebiehajúca kríza v Sýrii, kde to vrie už celých 7 rokov, myslím. Do toho ďalšie, doslova nekonečné ohavné veci: zásahy Ruska v Ukrajine, obsadenie Krymu, nekonečné policajné násilie voči čiernym v Amerike. Dialo sa až príliš veľa vecí.

Going Backwards

Martin Gore: Pre mňa osobne sa začne album "rysovať" v momente, keď disponujem aspoň štyrmi skladbami, ktoré spolu fungujú. K tomu sa ľudstvo vybralo tou cynickou cestou. Napadlo mi, "Fájn, asi s tým musím ísť von". Táto skladba bola úplne prvou, ktorú som k albumu "Spirit" napísal a takisto bola prvá, na ktorej sme v štúdiu začali pracovať. A myslím, že sme veľmi skoro prišli na to, že by mala vlastne album otvárať, takže sa stala pre nás veľmi dôležitou. A hoci sme nad ňou nikdy neuvažovali ako nad možným singlom, bola pre nás akýmsi postojom.

Where´s The Revolution

Dave Gahan: Už od momentu, ako som si vypočul demo k tejto skladbe, som v nej cítil jasný singlový potenciál. Bolo to asi tou slučkou. No aj tak ma viac zaujala jej obsahová stránka. To, ako vlastne akoby na každého ukázala prstom a položila otázku, "Tak kde to je?" A svojim spôsobom skĺzava do názvu samotného albumu - "Spirit". Pre mňa osobne vychádza revolúcia vždy z vnútra. Neviem, či Martin postavil text tejto skladby práve na tejto myšlienke, ale ja som to pochopil práve takto ... "Kde je tá revolúcia?" Ona vychádza z každého z nás, z nášho vnútra. Revolúcia chce guráž, je to ako volanie k pozdvinutiu zbraní, či niečo podobné. Táto skladba je takisto obohatený určitou predstavivosťou ďalších vecí ako idealizovanie marxizmu, prerastajúci biznis, našej kapely, ako aj všetkých tých myšlienok, ktoré nasledujeme, ku ktorým sa sami upíname, no pritom vieme, čo v sebe ukrývajú. Jednou z podstatných vecí v živote je samotná voľba: musíme si vybrať, musíme sa rozhodnúť, ako sa veci vyvinú a ako skončia. A tieto rozhodnutia môžu byť v konečnom dôsledku aj veľmi zlé.

Martin Gore: Vždy je dobré, ak disponujete skladbou, ktorá v podstate sumarizuje celý album a ešte lepšie je, ak je to skladba hymnická a má v sebe silný náboj. Našťastie sme mali tentoraz k dispozícii skladbu "Where´s The Revolution". Mali sme pocit, že je to skvelý reprezentant našich aktuálnych postojov a názorov a že by mala byť zároveň prvou vydanou skladbou, ktorá by nás uviedla práve s týmto postojom. Ono, myslím, že ak by bol album vydaný aj o celé mesiace skôr, tak by sme pravdepodobne vydali tento singel, ako prvý, aj tak, práve vďaka tomu náboju v nej.

Worst Crime

Dave Gahan: "Worst Crime" pôsobí akoby som chcel niečo zo seba dostať a myslím, že je v tej skladbe niečo krásne. Je to o strachu byť odlišný, je to o postoji "pôjdem s tým von, ukážem vlastnú pravdu ako aj to, že stojím na správnej strane." Tá skladba môžno pôsobí veľmi smutne, ale textovo ma absolútne oslovuje. Chcel som, aby z nej sršala spravodlivosť a mám pocit, že sa naozaj vydarila.

You Move

Dave Gahan: Veľmi zvláštna skladba. Martin mi k nej najskôr poslal rytmickú časť, ktorá pôsobila veľmi zvláštne. Dokonca k nej dodal, "neviem, čo s tým, možno sa s tým Tebe niečo podarí." Najskôr som zostal zmätený, no okamžite ma prepadol pocit, že ma Martin postavil pred neuveriteľnú výzvu, nakoľko to malo podivné časovanie a zvláštne zvuky. Dokonca to neobsahovalo veľa akordov, ktorých by som sa mohol chytiť. Tak som to nakoniec odložil so slovami, "tak neviem, príde mi to ako puzzle.". Lenže, počas jednej noci som si spomenul na tú Martinovu vec a v hlave sa mi zrazu zrodil verš "I like the way you move". A spojilo sa mi to práve s tou rytmikou, ktorú mi poslal. Nevedel som to dostať z hlavy von, tak som si to nahral do svojho iphonu. Hneď sa druhý deň som zašiel do svojho štúdia, skúsil som ten nápad pretransformovať do melódie a zrazu sa začal rodiť, sám od seba, aj text. Skutočne to neviem vysvetliť. Niekedy je hudba presne o tomto: je to odozva na niečo, akési volanie z diaľky. Myslím, že aj takáto spolupráca, medzi mnou a Martinom, je zaujímavá. Dúfam, že v budúcnosť prinesie viac takýchto príležitostí. Ja som takýmto spôsobom práce veľmi otvorený. Martina považujem za skvelého skladateľa a keď ku mne príde už s hotovou skladbou, tak aj tak si myslím, že existuje ešte ďalší priestor, ktorý môžeme s tou skladbou spoločne objaviť. To by sa mi celkom páčilo. Práve táto skladba mi príde niečo ako ochutnávka toho budúceho, čo by mohlo prísť.

Cover Me

Dave Gahan: Pre mňa bolo obrovským prekvapením, v akej podobe nakoniec táto skladba skončila. Mal som tú skladbu napočúvanú v podobne, v akej som ju skomponoval s Petrom a Christianom, ktorí s nami na koncertoch hrávajú už dve dekády. Oni vlastne prišli s nápadmi, ktoré chceli, aby som dal dohromady, výsledkom čoho bola "Cover Me". Ja som od začiatku vnímal túto skladbu v akýchsi dvoch častiach: tá prvá bola postavená na lyrickom texte a tá druhá mala viesť poslucháča do iného sveta. Pre mňa osobne tá skladba znie na albume skutočne skvele. Je tu skladba, ktorá Vás usadí do vesmírnej lode a odvezie niekam inam. A presne na tejto predstave vznikla táto pieseň. A vo finálnej podobe vyznieva veľmi dobre, skutočne som bol až milo prekvapený - myslím, že nakoniec úplne každý z tímu. A takisto som bol prekvapený procesom jej prerodu. Niekedy Vás len jednoducho demo vydesí. Ak fungujete v kapele a predstavíte ostatným vlastné demo, snažíte sa ostatných uviesť do problému štýlom, "Pozrite, toto je demo. Chcem, aby sme na tom spoločne zapracovali a uvidíme, kam nás to zavedie." Niekedy je zložité chcieť, aby aj niekto iný počul v demosnímku presne to, čo v ňom počujete vy a k tomu sa to veľmi zle vysvetľuje. V tomto prípade však jednozačne každého táto skladba zaujala a išlo sa. Martin sa do toho vrhol naplno, sadli sme si k piánu a súčasne sme spolu pracovali na texte a melódii ... možno ani nie tak na melódii, ako skôr na akordoch. V tomto je Martin naozaj dobrý. On si sadne za piáno, absolútne sa do skladby ponorí a je schopný dať zo seba maximum. A myslím, že pri tejto piesni to tak naozaj urobil.

Martin Gore: Demo bolo celkom vydarené, ale myslím, že sme v štúdiu na tej skladbe zabrali a vytvorili niečo ešte lepšie. A samotný záver, tá inštrumentálna časť, v pôvodnom deme neexistovala. Myslím, že práve táto časť dodala skladbe niečo, čím sme tú skladbu vylepšili, hoci, ako som už povedal, demo bolo naoza vydarené.

Poison Heart

Dave Gahan: Niekedy je zložité rozprávať o veciach, ktoré rozoberáte v piesňach, textoch a podobne. Niekedy ani netušíte, odkiaľ tie myšlienky prichádzajú. Je to niečo ako reminiscencia, čo zasa vyznieva ako niečo z 1960tych rokov. Keď sa ku mne po prvýkrát dostala tá gitarová linka, tak ani neviem prečo, som v hlave začul frázu "you have poison in your heart" a hneď za tým nasledovalo "I´m sure of it". A nie je to niečo, čím som si naozaj istý. Ja som v prvom momente myslel totiž na seba. Následne som už pokračoval v písaní textu z inej perspektívy a smeroval som to k aktuálnemu dianiu vo svete, prípadne v mojom mikrosvete, kde tá skladba práve vznikala. Z politického hľadiska, práve vtedy sa udialo množstvo vecí v Británii, prebiehala tam debata o Brexite, s následným samotným Brexitom, doma, v New Yorku, zúrila kampaň k prezidentským voľbám ... a ja som sa stále sám seba pýtal, "Čo sa to vlastne deje?". Niektoré časti skladby sú ovplyvnené práve týmito udalosťami. "Poison Heart" vznikla vlastne pred rokom, možno aj skôr. Myslím, že je nemožné nebyť takýmito vecami ovplyvnený. Pre mňa samotného je však táto skladba o vzťahu, o vzťahu so samým sebou alebo s niekym iným, prípadne o vzťahu k tomuto svetu, môžete si tú skladbu vysvetliť akokoľvek chcete. Ono to možno úplne fungovať nebude, ale tú vinu musíte vziať na seba a pritom si povedať, koľko zodpovednosti ste ochotný vziať na svoje plecia. Tá skladba je trochu pichľavá a momentálne je mojou najobľúbenejšou zo skladieb, ktorých som autorom. Je v nej niečo oslobodzujúce, a celé to vzniklo veľmi rýchlo ... text, melódia ... a skvele to spolu zafungovalo, čo sa nie často stáva. A takéto pocity mám rád, keď má niečo príchuť 1960tych rokov.

So Much Love

Martin Gore: To bola posledná skladba, ktorú som pre album napísal. Mal som pocit, že potrebujem mať na albume aj pozitívny postoj. Povedať niečo v duchu: nezáleží na tom, čo sa deje, tento pocit mi nevezmete. Boli návrhy, aby sme album ukončili práve s touto skladbou, ale v skutočnosti to nefungovalo. Tématicky by to asi šlo, možno že by to bolo aj skvelé, no na druhej strane to bola jediná rýchla skladba, ktorou sme pre album disponovali. A teraz si predstavte, že po tej dávke pomalých skladieb by na Vás vystrelila rýchla skaldba so 110 bpm, či koľko vlastne má.

Dave Gahan: Ahoj, tu je Dave Gahan z Depeche Mode. Vďaka sa počúvanie relácie Backstage on Amazon. Vidíme sa na turné.

Názory Devotees (6)

tomy

 1    29. október 2020 o 09:41

Prirovnal by som tento album k “rýchlovke”... Najprv pochybnosti, potom zážitok ako hrom a nakoniec veľké výčitky a bolesť, ktorá nie a nie ustúpiť... Dalo by sa povedať, že až na jednu pieseň (napísanú ako poslednú z pera MG) mám všetky rád… Z pilotného singla som bol taký vzrušený, že som si chcel nalepiť na stenu plagát DM, aby všetky videli, aký som veľký fanúšik… “Sometimes”... Moje depešácke vlny (ne)záujmu sú už legendárne… smile

chmelko

 2    29. október 2020 o 16:32

presne tak tomy, svojim sposobom ma so much love až irituje, neviem to popísat, ale mám to s nou presne ako s napr. I feel loved, alebo Peace. je tam niečo, či už melodia, či to tahanie sopľa až niekde z pluc, neviem..Martin v podstate potvrdil medzi riadkami, že ju tam nejako ako dorobil.
inak Spirit je pre mna jeden užasný album a plne sa stotožnujem s ich pocitmi…napr cover me patrí teraz pre mna min do TOP3 mojich naj DM songov, sám neverím, že je to vobec možné.
inak doteraz nezabudnem ako po prvom posluchu vo mne to neskutočne zarezonoval Poorman, sám som prekvapeny ako zapadla a už ju nikto nespomína

DM-80

 3    2. november 2020 o 19:25

Keď som počul singel Where’s the revolution, vedel som, že album bude dobrý. Spolupráca s producentom Jamesom Fordom bola správnou voľbou. Zbožňujem Going backwards, text aj muzika na top úrovni. Moja obľúbená je však Cover me. Po roku 2000 ide pre mňa o druhú najsilnejšiu skladbu po úžasnej Precious. Tú inštrumentálnu časť považujem za najlepšiu pasáž na albume Spirit. Úprimne konštatujem, že je to prvý album po Ultre, kde neprepínam ani jednu skladbu. Preto som trochu sklamaný, že na Global Spirit Tour odznelo z neho iba 5 skladieb ak dobre pamätám. Vedel som si pokojne predstaviť zaujímavý setlist s vecami ako You move, Poorman, Scum, This is the last time. Tieto mali určite dostať priestor. Veľké ďakujem za toto CD!

Michaela 146

 4    2. november 2020 o 22:51

Jako celek mám tohle album velmi ráda…Od prvního poslechu mě nejvíce zaujala skladba, která působí jako otázka dvou kamarádů “Něco na té Mary je” něco na té Cover me je, co mě od začátku přitahuje…nejvíce mě baví jak skladba postupně graduje a rozvíjí se to do elektronické zasněnosti, ta konečná gradace je úžasná ♫♫♫

chmelko

 5    4. november 2020 o 18:12

ta gradácia tu chýbala už od SOFAD, konečne to aspon ja jednom songu poriadne pochopili.
si len zoberte in your room, higher love, alebo až extremny rush. tie gradácie, alebo aj prepady, to na DM milujem najviac

ViolateYou

 6    5. november 2020 o 23:19

Where’s the revolution bol opat vysoky standard a ked to vyslo, vravel som si ze zas to dokazali.. opat vynikajuci 1.singel. celkovo zopar skladieb je tam silnych ako by ich napisali mladici ktori vydali druhy album a su v zivotnej tvorivej forme za to veelky respekt. Je tam aj jedina skladba od DM asi kde sa vobec nechytam a uz ani neviem ako znie - Poorman- totalne okno a vytesnenie
Going Backwards a uz zmienena WTR patria k ich top momentom post 2000 obdobia. A musim uznat ze aj cover me je vyborna aj ked tuto skladbu som najskor vobec nemusel. Az na koncerte sa mi zapacila aj vdaka uz zmienej gradacii plus fungovala celkovo nazivo najlepsie zo vsetkych spirit veci na turne.
Som rad ze dokazali svetu ze to stale vedia aj ked spirit je u mna celkovo v nabitej konkurencii ostatneho katalogu DM dost nizko.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa