V týchto dňoch vychádza na knižnom trhu publikácia fotografií Anton Corbijna, venovaná jeho spolupráci so skupinou U2. Pri tejto príležitosti poskytol Anton v posledné marcové dni krátke interview denníku The Guardian, v ktorom, ako je zvykom, neobišiel ani Depeche Mode.

[b]Pracuješ plne s digitálnou technikou?[/b] Momentálne nie... stále pracujem s analógovými prístrojmi. Síce pracujem aj s prvkami digitálnej fotografie, ktorú vôbec nemám rád, a výsledok tejto skutočnosti môžete vidieť práve v tejto publikácií. Vždy som pokladal fotografovanie za akési dobrodružstvo, kedy prinesiem film domov, vyvolám ho a výsledok mi tak prináša omnoho viac vzrušenia. Digitálne úpravy sú konečným výsledkom, pretože ak máte pocit, že to nie je to pravé, máte možnosť to úplne zmeniť - dosiahnete síce dokonalý snímok, lenže ten je pre mňa mŕtvy, keďže milujem nedokonalosť. Pre "square" formát používam [url=www.hasselblad.co.uk]Hasselblad[/url] a pre 35 mm film zasa [url=www.leica-camera.com]Leica[/url] - oba sú to úžasné fotoaparáty. [b]Takže nakoniec žiaden Photoshop?[/b] Photoshop je iná vec, a využívam ho na postprodukčné účely. Je to ako nadstavba vašej čiernej komory, takže s tým nemám žiadne problémy - aj keď môžete vidieť veľa príkladov jeho nesprávneho použitia. Snažím sa ho ovládnuť. V celej záležitosti s digitálnou fotografiou sa inak cítim tak, ako keby všetci jazdili na autách a ja chodím autobusom. Nakoľko spoločnosti investujú do digitálnej technológie obrovské peniaze, nevyhnutne budem musieť na ňu raz prejsť aj ja, čiže nebude dlho trvať a papier a film sa stanú minulosťou. Urobil som nedávno úžasné fotografie Nelsona Mandelu, asi týždeň sme pracovali s Photoshopom, kým sme nedosiahli dokonalé snímky, ale postráda to dušu... takže sme do tlače dali originálne fotografie. [b]Považuješ internet za vhodnú vitrínu pre fotografie?[/b] Myslím, že oblasť fotografie na túto vymoženosť reaguje veľmi pomaly, hoci považujem predaj vlastnej hudby, či filmu, prostredníctvom internetu za veľmi dobrý spôsob prezentácie umelca, čím získava vlastne späť kontrolu nad výsledkami svojej práce. Svojim spôsobom ide o akési dýchanie čerstvého vzduchu - aj keď si myslím, že keď poskytnete svoje veci k voľnému prístupu, nemusí sa vám vrátiť rovnaký výsledok, všetko sa tým pádom totiž stáva jednorázovou záležitosťou. Keď som bol mladší, kupoval som si vinylové albumy, priniesol si ich domov a úplne som nimi žil a myslím, že s príchodom súbory-zdieľajúcej generácie sa to čaro úplne vytratilo. Pred pár mesiacmi som si predplatil službu iTunes a doteraz som stiahol iba jednu skladbu. [b]Som si istý, že máš U2 iPod.[/b] Nie, síce som o jeden požiadal, ale doteraz ho nemám... neskôr však použili zopár mojich fotografií U2 na obal. V roku 1993 som navrhol koncertné pódium pre Depeche Mode, pripravil projekcie pre niekoľko skladieb so siluetami postáv osvetlených jasným svetlom, a kupodivu, ten istý štýl využila spoločnosť Apple v reklame na svoje produkty. Dizajnové práce firmy Apple sa mi skutočne páčia. V roku 2003 som žil v New Yorku a miestny obchod [url=www.apple.com/retail/soho/week/20050327.html]Apple[/url] bol fantastický. Doma teraz používam AirPort, je to čosi úžasné. Dal mi ho Fran zo skupiny Travis. On je do týchto technológií úplný blázon, doma mi nainštaloval [url=www.apple.com/ichat]iChat[/url], takže sme v stálom kontakte. Autor: Hamish Mackintosh Zverejnené: 31.marec 2005 Zdroj: The Guardian