Anjelikovia - II. (2005)

Média akosi neboli schopné uveriť tej náhlej vzájomnej harmónii vo vnútri kapely a tak pre rozvírenie hladiny začali opäť vyťahovať staré známe témy - podivné obliekanie v minulosti, podozrenie, že bol, či je Martin gay, drogy, Alanov odchod z kapely ...

Dave: "Pokiaľ ide o nápady, tak v tomto prípade sú vzájomné trenice zdravé a prospešné. No nie, ak sa do toho zapojí ego. A to bol v minulosti môj veľký problém. Nikdy som jednoznačne nepovedal: "Pozri, tu sú nejaké moje nápady, potreboval by som s tým pomôcť." Jednoducho odo mňa nič také nezaznelo. Pri tomto albume som však po prvý krát niečo také sformuloval a bol som prijatý s otvorenou náručou."

Napriek tomu sa tu a tam hádky objavili, napr. pokiaľ šlo o koncept videa k singlu "Precious".
Martin: "Režisér prišiel s nápadom, aby sme hrali v akejsi futuristickej tanečnej sále. Dave povedal, 'No, ak to má byť tanečná sála, tak myslím, že Andy by mal hrať na piáne.'. Andy odpovedal, 'Ak futuristická sála, tak by lepšie pôsobilo, ak by som hral na starom syntezátore'. A Dave zrazu zvreskol, doslova zahučal, 'Chcem pre kapelu jednoducho to najlepšie!'"

V tomto roku však prišlo aj na zábavné momenty. Jeden taký sa odohral počas príjemného rozhovoru s Martinom a Fletchom, publikovanom na aol.de, ktorý páni poskytli deň pred vystúpením v Top Of The Pop, 8.septembra 2005. Reportér totiž podotkol, že značku piva, ktoré Martin držal v ruke, nepozná.

Martin: "To pivo mi dodáva formu, aby som tento rozhovor zvládol."
Fletch: "Už sa nalieva celých 14 hodín, bez prestávky."
Martin: "Každú pol hodinu prišiel iný novinár a ja som si vždy vzal ďalšie pivo. Taká bola dohoda. Ale zajtra musím byť fit, vystupujeme v TOTP. Sme jediní účinkujúci. Trochu nás štve, že tentoraz sa nestretneme s Nenou"

Vám sa Nena páči?
Martin: "Pred 20 rokmi bola rozkošná"
Fletch: "Dnes má už 4 deti, o jedno viac než ty, Martin. A dnes už si aj podpazušie holí!"

Martin: "Každý novinár, ktorí ku nám pristúpi, povie "Páči sa mi Váš nový album". V minulosti sme sa ale zúčastňovali skutočných debát s rockovými novinármi, boli to vášnivé diskusie o tom, ktoré piesne skutočne za niečo stoja. Bolo to omnoho zábavnejšie. Rovnako ako momenty, kedy som schytil novinárov diktafón a vyhodil ho von oknom. Zlaté staré časy."
Fletch: "To je pravda, dnes nás aj rockoví žurnalisti majú radi."
Martin: "V 1980tych rokoch sme boli prakticky nenávidení. Dnes každý akceptuje elektronickú hudbu a sme zaradení do oblasti popu. A sme až príšerne mainstreamoví. Neprišli by sme s albumom, ak by sme si neboli istí, že bude dôležitý a v dobe vzniku bude mať náležitý význam. Bol by som smutný, ak by sme skončili ako The Rolling Stones. Každý ich chce vidieť, ale pritom chcú od nich počuť iba "Paint In Black" alebo "Satisfaction"."
Fletch: "Martin, ale na nás chodia ľudia iba kvôli "Just Can´t Get Enough"."

Počas rozhovoru pre nemeckú rozhlasovú stanicu sa moderátor spýtal Martina a Davida, či sa dohovoria nemecky.
Martin: "Ich habe Deutsch in der Schule gelernt. Und ich habe eine Weile in Berlin gelebt. Ich hatte eine deutsche Freundin." :) "Ja, ich spreche nicht gut Deutsch, aber ich spreche okay Deutsch." (Chodil som v Nemecku do školy. A nejaký čas som žil v Berlíne. A takisto som mal nemeckú priateľku. Áno, síce nehovorím nemecky dokonale, ale dohovorím sa.)
Dave: "Ja som sa nedostal ďalej ako 'Spiegelei mit Bratkartoffeln - ohne Toast'." :) (Smažené vajíčka so smaženými zemiakmi, prosím, bez hrianky.)

V inom rozhovore boli členovia kapely, separátne, požiadaní, aby prezradili, čo majú na ostatných dvoch radi.
Fletch: "Martin, s ktorým sa poznáme od mojich 11-tich, je jeden z najmilších ľudí, akých som kedy stretol. Dave ma zasa každý večer šokuje so svojim výkonom na pódiu."

Martin: "Dave je extrémne disciplinovaný a a Andy zasa až neprimerane organizovaný."

Dave: "Povedať o nich niečo skvelé? Uff, je to zložitejšie, než som si myslel. O sebe Vám nedokážem povedať nič úžasné. Martin ... viete čo? Je to skutočne zložitá otázka. Úplne ste ma ňou dostali ... Fletch ... fakt si neviem na nič spomenúť. A môžete mi povedať, čo povedali oni?"

28.októbra 2005 odštartovala kapela v New Yorku turné s názvom Touring The Angel. Severoamerické turné zahŕňalo 26 vystúpení a skončilo 11.decembra v Los Angeles, na každoročnej párty rádia KROQ.
Martin: "Každé jedno turné je mixom nadšenia a strachu. Andy zvykne vždy vravieť, že ak človek necíti istú dávku adrenalínu, tak niečo nie je v poriadku a máme vážny problém. A je to pravda. Začali sme na konci októbra a zatiaľ máme v pláne koncerty do apríla budúceho roku. Ak si to budeme vtedy ešte užívať, možno potiahneme turné až do augusta. Viete, samotné turné je veľmi vyčerpávajúca záležitosť. Pre mňa osobne koncerty až také vyčerpávajúce nie sú, ale pre Davida, ako frontmana, až extrémne. Dave je skvelý frontman a každý večer vynaloží ohromné množstvo energie. Pre mňa sú naročné skôr iné veci spojené s turné. Hlavne cestovanie a každodenné striedanie hotelov. Vždy sa nájde niekto, kto sa Vás snaží zobrať niekam inam. Dnes sme už ale zasa o niečo starší a už sa musíme naučiť niektoré z tých ponúk začať odmietať."

Pred Vianocami, presnejšie 12.decembra 2005, vyšiel singel "A Pain That I´m Used To / Newborn". Singel obsahoval remixy od Goldfrapp a Jacques Lu Conta. Dostupné boli dokonca hneď dve rádio verzie "A Pain That I´m Used To". Hoci do tlače šla informácia o tom, že b-stranu singla bude tvoriť skladba "Better Days", tá nakoniec skončila ako b-strana singla "Suffer Well". Fyzický nosič singla "A Pain That I´m Used To" sa objavil iba v Európe a o réžiu videoklipu sa postaral Uwe Flade.

zdroj: depechemodebiographie.de