Anjelikovia - I. (2005)
Rok 2005 začali Depeche Mode z ostra. 17. januára sa kapela pustila, v Santa Barbare, do nahrávania albumu "Playing The Angel" a neskôr pokračovali v New Yorku a v Londýne.
Tak ako počas nahrávania albumu "Exciter", aj tentoraz si páni všimli, že spolu vychádzajú omnoho lepšie.
Dave: "Tá najzvláštnejšia vec, ktorá sa udiala, je fakt, že sme všetci v absolútnej pohode. Po poslednom albume to išlo trochu z kopca, ale tentoraz nám to ide spolu omnoho lepšie."
Aj Martin bol o trochu viac otvorenejší, hoci to bolo pre neho zložité. O skladbe "Damaged People" sa vyjadril nasledovne: "Prvý verše hovorí o tom, že sme tak trochu poškodení, vyčerpaní vzájomnými rozdielmi, ktoré si neuvedomujeme. Presne toto sa, podľa mňa, neustále deje dysfunkčným ľuďom, mňa nevynímajúc."
V neskorších rozhovoroch sa však ukázalo, že atmosféra v štúdiu nebola až taká skvelá, ako to kapela prezentovala.
Dave: "Martin bol po väčšinu času opitý. Keď prišiel do štúdia, okamžite nám bolo jasné, že máme k dispozícii iba pár hodín. Vraveli sme si, už má trochu uhnuté, ale bude to horšie. Ben Hillier mu okamžite zavesil na krk gitaru v snahe vydolovať z neho čo najviac. Neskôr totiž mohol zaspať a nebol by schopný práce."
Takže sa toho nakoniec až tak veľa nezmenilo.
Dave: "Album sa mal pôvodne volať "Pain and Suffering in Various Tempos". Lenže počas prvej fázy nahrávania to niekto z nahrávacej spoločnosti zamietol, keď sa dožadoval informácie, či už máme názov albumu. Jasné, že sme nemali. Na to som zažartoval, 'ako obyčajne je to o bolesti a utrpení'. A nejaký chlapík to doplnil, 'pravdepodobne v rôznych tempách'. A tak sme ten "názov" umiestnili aspoň na zadnú stranu obalu."
Samotný názov albumu je v konečnom dôsledku odkazom na verš skladby "The Darkest Star" ... "oh, you sad one, playing the angel ..."
A hoci spôsob produkcie albumu, ako aj jeho hlavné témy, neboli príliš odlišné od albumu "Exciter", predsalen došlo k citeľnej zmene. Dave spolupracoval hneď na troch nových skladbách.
"Je to o tom, že ešte stále nedokážem dať svojim pocitom úplný priebeh. Je vo mne stále akási podivná časť osobnosti. Nikdy som nedokázal napísať skladbu o tej eufórii, ktorú človek prežíva na začiatku nového vzťahu. Je pre mňa zložité uchopiť lásku, ktorej sa mi dostáva, či už od rodiny, či priateľov. Možno som zažil v živote až príliš veľa sklamaní. Dnes mám opäť všetko. Cítim sa byť milovaný, ale nie často túto ponuku využívam, pretože je pre mňa veľmi ťažké si niekoho k sebe pripustiť. Bojím sa otvoriť dušu a komplete sa rozdať niekomu inému. Preto je môj život zložitejší, než by mal byť. Možno ten problém leží niekde hlboko v mojom podvedomí, ukrytý už od detských čias. Neviem. Moja manželka sa ma snaží neustále povzbudzovať. V tomto ohľade sme si veľmi podobní. Nie je náhoda, že sa v živote obklopujete ľuďmi, s ktorými takéto pocity môžete zdieľať."
Depeche Mode začali takisto pracovať s novým producentom, Benom Hillierom. Fanúšikom sa toto rozhodnutie nepozdávalo, tí hudobne orientovaní boli dokonca sklamaní. Samozrejme, kapela na to mala úplne odlišný názor.
Dave: "Depeche Mode mali vždy špecifický zvuk a nie je zasa nevyhnutne nutné, ani jednoduché, sa od toho separovať. Jednoducho to tam všetko existuje. Ale náš producent, Ben Hillier, nás posunul celkom iným smerom. A práve preto je práce s ním a jemu podobnými ľuďmi taká úžasná a strhujúca. Chceli sme pracovať s niekým, kto by nás mohol posunúť vpred a viac experimentovať."
Martin: "Ben k nám prišiel takmer ako neznalý našej tvorby, rozhodne nebol našim fanúšikom. Poznal zopár našich skladieb a my sme mu dali k dispozícii náš kompletný katalóg. Ale on mal úplne jasnú predstavu, ako s nami "naložiť", v tomto smere pôsobil až agresívne a myslím, že práve to sme potrebovali."
Bol takisto skvelý, že "prelomil tie poondiate bariéry, ktoré sa často tvoria medzi členmi rodiny," vysvetlil Dave. "Veľmi rýchlo si všimol, aké role sme si kedysi vymysleli a držali sa ich. Z fleku povedal, 'toto je úplne smiešne'. Chceli sme niekoho, kto je akýmsi riaditeľom. On bol však niečo ako učiteľ umenia, viete, taký ten typ, čo Vás kľudne nechá zavretých v sklade, len aby si šiel zapáliť."
A zdá sa, že Dave využil Bena ako komplica pri presadzovaní svojich nápadov a požiadaviek ohľadne vlastných skladieb, pretože za výber skladieb na album zodpovedal práve Hillier. "V tej dobe mal Martin napísaných asi 5 skladieb a ja asi 15. A práve táto skutočnosť prinútila Martina napísať viacej skladieb, pretože chcel mať na albume viac svojich skladieb. V jednom momente som mu doslova povedal, 'Potrebuješ napísať viac skladieb, inak budeme musieť použiť tie moje'."
Je zjavné, že Dave na Martina tak trochu tlačil, hoci ten na tom nebol práve najlepšie, keďže sa zotavoval z čerstvého rozvodu. "Keď ma ľudia stretnú, tak sú často prekvapení, že nie vždy som nasrdený. No aj tak som presvedčený, že všetko, čo napíšem, vychádza z moje duše. Sadnem si, vytvorím základné atmosféry, začnem hrať na gitare alebo piáne a jednoducho spievam práve to, čo mi prichádza na jazyk. Rozhodne nepíšem básne, ktoré by som potom zhudobnil. Nechám veci jednoducho plynúť."
Martin sa teda pokúsil pracovať inak, dôležitosť staval na atmosfére skladieb. Na druhej strane bol Dave stále vo fáze učenia a musel si nájsť správny pracovný proces, ktorý by mu vyhovoval.
Dave: "Nie som veľmi trpezlivý a to je môj problém. A takisto veľmi rýchlo zabúdam. V New Yorku mám k dispozícii chlapíka a ten mi všade umiestňoval lístočky s textom ako "Vokály nahrávaš takto: ...", "mikrofón nastavuješ takto: ..." alebo "takto sa dostaneš ku klávesnici: ... ". Všade mám prilepené takéto poznámky a napriek tomu to dokážem vždy pokašlať. Christian Eigner, a hlavne Andrew Phillpott, s ktorými som pracoval na skladbách pre tento album, sú omnoho technickejšie zdatní. Ja som z tých, ktorí takéto veci nechávajú na iných, čím som od množstva vecí oslobodený a s vlastnými skladbami a melódiami sa môžem vybrať akýmkoľvek smerom."
A čo robil Fletch?
Fletch: "Pravda je taká, že ja nekomponujem, ani o to nemám záujem. Trochu hrám na klávesy, ale viac sa zaujímam o obchodnú stránku kapely, o dohadovanie sa s nahrávacou spoločnosťou a o bežné záležitosti. Martin a Dave sú chrbtovou časťou kapely, ja som skôr ten, čo ich drží pohromade."
Pilotný singel, "Precious / Free", pustila kapela na trh 3.októbra 2005. K dispozícii bolo niekoľko rôznych remixov, skladba "Free" bola vydaná iba v singlovej podobe. CD Singel s "b-stranou" v Spojených štátoch ani distribuovaný nebol, dostupný bol iba z importu. Vinylové edície singla takisto neobsahovali skladbu "Free".
Samotnej skladbe "Precious" sa skutočne darilo. Vo viacerých krajinách obsadila prvé priečky v rebríčkoch predajnosti, v UK dosiahla 4. miesto a v americkej Hot 100 sa vypracovala na 71.pozíciu. O videoklip sa postaral režisér Uwe Flade a kuriozitkou bolo uniknutie rozpracovanej verzie videa na internet, vďaka čomu si fanúšikovia vypočuli skladbu takmer dva mesiace pred jej oficiálnym vydaním.
Album "Playing The Angel" bol vydaný dva týždne po pilotnom singly, 17.októbra 2005, a vďaka nemu Depeche Mode získali ocenenie MTV European Award, v kategórii "Best group". Postavička na obale albumu je kreatúra z dielne Antona Corbijna. Nesie meno "Mister Feathers", hoci kapela ho nazvala "Tubby Goth".
... na pokračovanie
Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Vytvorte si účet Prihláste sa
Názory Devotees (4)