Andy: Už nám chýba koncertovanie

Martin a Andy v exkluzívnom, no veľmi stručnom, rozhovore pre francúzske stránky FranceTvInfo. A ako by to bolo, keby sa média Britov nespýtali na Brexit?

Viac ako 35 rokov, 14 albumov, čo všetko sa zmenilo?
Martin: Prvých 10 rokov sme vydávali album prakticky každý rok a hneď sme s ním šli na turné. Turné neboli také veľké, takže to bolo ľahšie. No vydávať albumy každý rok so sebou prináša veľa tlaku. Vyžaduje si to veľkú dávku kreativity a to sa dá možno zvládnuť, keď ste mladší. Čím ste však starší, tak na udržanie albumových štandardov potrebujete viac času. Vždy sme sa snažili posúvať štandardnú kvalitu na vyššiu úroveň a hlavne nahrávať skladby, ktoré sa nám páčia. A hlavne máme šťastie, že stále priťahujeme mladých ľudí, nie iba tých, ktorí s nami vyrastali, mám na mysli fanúšikov z 1980tych rokov.

Andy: Pred 30timi rokmi sme boli v úplne inej situácii: snažili sme sa dosiahnúť čosi viac ... Posledných 20 rokov vydávame album, ku ktorému podnikáme turné, každé štyri roky, a je to pre nás zábava a relax. Myslím, že sme dnes slobodnejší. Máme pravidlo: každý album sa bude nahrávať počas amerických prezidentských volieb :) To bol prípad posledných štyroch albumov.

Ako a kde vznikal album "Spirit"?
Andy: Polovica albumu vznikla v Santa Barbare, zvyšok v New Yorku. Tam vznikli aj posledné štyri albumy, nakoľko tam Martin a Dave žijú. Album "Spirit" ešte nie je úplne dokončený a Dave naň prispel troma, či štyrmi skladbami, veľmi dobrými.

Martin: Na všetkých skladbách sme pracovali spolu, ako kapela. Ako na tých Davidových, tak aj na mojich. Po technologickej stránke sme sa snažili využiť všetko dostupné, skúsili sme snáď všetky možné nástroje, sledovali, čo sa deje na hudobnom trhu a snažili sa to osvojiť.

Andy: Ale už nám chýba konertovanie. Je príjemné prezentovať pred publikom všetky tie skladby, na ktorých sme pracovali v štúdiu. Je to vzrušujúce.

Čo vás ovplyvnilo po hudobnej stránke?
Martin: Viete, aj vďaka nám je elektronická hudba akceptovaná. V časoch, keď sme začínali, to bol neustály boj, ľudia nebrali elektronickú hudbu vážne. Nebola považovaná za skutočnú hudbu, ale to sa začalo veľmi rýchle meniť. Dnes je považovaná za čosi bežné, či už v dobrom alebo zlom zmysle, a aj my sme sa na tom podieľali. Keď príde na debatu o našom odkaze, tak jedna z vecí, na ktoré som hrdý, je fakt, že sme vždy priťahovali ľudí z iných hudobných žánrov, či už z heavy metalovej scény, blues, rocku ...

Andy: "Personal Jesus" v podaní Johnnyho Casha sa naozaj vydaril. Martin bol vždy jeho veľkým fanúšikom a keď zrazu Váš hrdina naspieva Vašu skladbu, tak to musí byť skutočne výnimočný pocit.

Ste Briti, hoci Martin a Dave už žijú v Spojených štátoch. Váš názor na Brexit?
Andy: Ja osobne som veľmi sklamaný, bolo to veľmi tesné, takmer 50:50, je to hrozné.

Martin: Celý svet je v jednom veľkom zmätku. Myslím, že Brexit sa udial z tých istých dôvodov, pre ktoré je Donald Trump v USA taký úspešný, a je to desivé: mnohí ľudia nie sú spokojní so svojími životmi a nevedia, ako sa s tým vysporiadať, tak si vyberú z príležitostných možností, ktoré však nemusia byť práve najlepšie.