Alan Wilder vyčkáva, čo prinesie čas ...

Tak sa na stránky depechemode.sk dostal skutočne pravý a nefalšovaný rozhovor s Alanom Wilderom, ktorý poskytol exkluzívne pre magazín Side-line. Je možné, že mnohí jeho výpoveďou nebudete nadšení. Ale aj taký je život. Nie je len o hudbe.

Pozn. na úvod: Rozhorčeným fanúšikom, ktorých sa dotkol predošlý článok o Alanovi s podtitulom "Spoznáme niekedy skutočnú pravdu?", sa ešte raz a skutočne naposledy ospravedlňujem. Napokon, nik nie je oprávnený tvrdiť, či to bol výmysel alebo skutočnosť. Jediná nepravda v spomenutom článku bol fakt, že to nebolo zo Side-Line, ako v ňom bolo tvrdené. Na to som však prišiel až podstatne neskôr. Hold, Internet nie je miesto, kde sa hrá na skutočnú pravdu. A čo sa týka prekladu, kritikov poprosím, aby venovali svoj čas vlastnému prekladu, ktorým rád prepíšem ten môj. Dúfam, že nie ste znechutení ... príjemné čítanie.

Čo sa stalo s Alanom Wilderom? Toto bola jedna z najčastejšie kladených otázok redakcii Side-Line za posledné tri roky a určite najfrekventovanejšia otázka na online fórach fanúšikov Depeche Mode. Odkedy vydal "Liquid", elektronickú lahôdku pre tých, ktorý si potrpia na prvotriednu produkciu, sa tento bývalý člen Depeche Mode stiahol do úzadia. Jeho meno sa skloňovalo s vydaním posledných albumov Depeche Mode: "Urobil by to Alan lepšie?", hoci Dave Gahan vyhlásil, že miesto štvrtého člena kapely, ktorý do roku 1995 pracoval na jej úspechu, nebude nikdy obsadené. Alan sa po 3 rokoch totálnej odmlky vracia s albumom Paula Kendalla "Capture", kde sa podielal na skladbe "Coma Idyllique", vychádzajúcim na značke 0101 Records. Pod menom The Digital Invention sme vpálili do Sussexu a našli Alana, ktorý nám poskytol exkluzívny rozhovor.

Tak v prvom rade, ako si sa vlastne k spolupráci s Paulom dostal?
Paul ma požiadal, či by som si mohol cez "Thin Line" prehrať niekoľko trackov z jeho albumu. Až potom mohol začať pracovať so svojim powerbookom a slúchadlami a následne si k tomu sadnúť s inými ľudmi a nahrávky zmixovať. Keď bol u mňa, požiadal ma o pomoc s ďalšími vecami a spolu s tým som dostal chuť podielať sa na celej skladbe.

Čiže bola to len akási forma odplaty alebo len naplnenie myšlienky, že raz budeš s Paulom pracovať na jeho vlastných skladbách?
Bola to len výpomoc a... áno, forma odplaty. Paul mi v minulosti veľmi pomáhal, takže som šťastný, že som mu mohol pomôcť.

V čom konkrétne si mu pomohol? Môžeš nám to presne opísať? Je to prvá nahrávka, na ktorej sa podielaš od albumu "Liquid"?
Mám na tom skutočne malý podiel, keď som počul skladbu po prvý krát, už bola z väčšej časti hotová. Celý deň som strávil hľadaním zaujímavých samplov (o čo ma vlastne Paul žiadal), čím som mohol skladbu posunúť do inej dimenzie. Na konci dňa som Paulovi prezentoval svoje vízie a nasledujúci deň sme ladili zvuk a nahrávali. K mnohým zvukom som sa dostal náhodne počas ladenia aj napriek tomu, že mali predtým inú formu.

Bude to mať nejaké pokračovanie? Myslím, či sa dočkáme nejakej ďalšej spolupráce.
O pokračovaní by som nehovoril, ale nebuďte prekvapení, ak s Paulom urobím niečo v budúcnosti (možno opäť pod hlavičkou Recoil). Sme nadšení a mne sa s ním spolupracuje skvele.

Čo si robil počas tých rokov odmlky? Dúfam, že mi tu nezačneš rozprávať o záhradničení.
Robil som všetko, o čo som bol ukrátený počas mojich štúdiových prác. Takže to bolo cestovanie (po Európe), znovuoživenie rodinných vzťahov Wilderovcov (napr. s mojim bratom Stephenom), trávenie času s deťmi a podielanie sa na ich výchove, trávenie času s Hep, ktorej som aj sem - tam s niečím pomohol :), budovanie zimnej záhrady, hranie tennisu, prechádzky, zápasy kriketu, tapetovanie a pitie Campari počas najkrajšieho leta v Anglicku, ktoré sme tu mali v tomto storočí.

Nič nové si nevydal, ale zaujíma ma... znamená to, že už viac nehráš? Zabávaš sa ešte v štúdiu alebo je hranie pre teba momentálne hračkou odloženou v krabici?
V štúdiu sa nezdržujem z viacerých dôvodov, ale doma si často zahrám na piáne a bicích. Som šťastný, že vlastním dve impozantné piána - jedno mám v spálni a druhé v prijímacej hale. Keď máme rodinnú alebo nejakú väčšiu oslavu, tak končíme zoskupení okolo piána a spievame.

Ako som z viacerých tvojich komentárov pochopil, tvoje vzťahy s Mute nie sú práve najlepšie. Musela tá slabá propagácia skončiť tak surovo?
Písanie a produkcia albumov má pre mňa obrovský význam, vkladám do toho každú štipku nápadov a kreativity, ktorú v sebe objavím. Som perfekcionista, tým pádom sa stáva každý projekt ťažším - vždy je tam pocit, že všetko musí byť dokonalejšie ako to predtým. Čas strávený na albume "Liquid" bol ten najvyčerpávajúcejší, aký som kedy v štúdiu zažil, niekedy som v ňom trčal aj 20 hodín denne, a tak to šlo rok, aj viac. Prirodzene, že po zvyšok života očakávate akýsi výsledok. Úprimne povedané, bolo to pekne demoralizujúce, keď sa sľuby marketingu o prezentácii albumu nesplnili (napr. sa odložila aj internetová kampaň) a cd-čka sa nedali zohnať ani vo veľkých predajniach v hlavných mestách celé týždne po vydaní, a to aj napriek sľubnému hraniu v rádiách. Pre mnohých umelcov, napriek tomu, že sa ľudia toho dožadujú, je singel totálne frustrujúcou záležitosťou. Problémom je, že pre mňa je nemožné robiť hudbu iným spôsobom, jednorázové záležitosti ešte nie sú dôvodom na nahrávanie, a momentálne nie som ani pripravený stráviť rok nahrávaním albumu, ktorý sa ľuďom ani nemusí dostať do uší. Pokiaľ budú moje deti malé, chcem vidieť, ako vyrastajú. Chcem s nimi zažívať všetky radosti a chcem byť s nimi vždy, keď najviac potrebujú otca. Preto som s rozhodnutím mať deti a plne sa im venovať čakal, kým skončím všetky práce a turné. Mám pocit, že po tých 20 rokoch, kedy som sa zúčastňoval nahrávaní albumov, musím urobiť krok späť a svoj čas venovať úplne iným veciam. Verím, že fanúšikovia ma pochopia.

Predpokladnám, že hoci Recoil má pauzu, stále si v strehu a sleduješ, čo sa deje v hudobnom priemysle.
To predpokladáš zle.

Ak porovnáš súčasné možnosti "Thin Line" s možnosťami, ktoré ponúkajú súčasné technológie, vidíš nejaké rozdiely?
Je to priepastný rozdiel. Ak by som nanovo začal, potreboval by som upgradovať všetok svoj hardware a software. Jeden z mojich hlavných audio hard diskov "odišiel". Mohol by som sa prevyzbrojiť všetkými tými úžasnými vecami, ale myšlienka, že by som sa to musel učiť všetko ovládať je skľučujúca. Nie som si dokonca ani istý, či si pamatám, ako sa obsluhuje to, čo mám! Naposledy, keď som všetky zariadenia spustil, tak mi šesť z nich totálne vypovedalo službu. O dva dni neskôr som to zapol znova a stratil som chuť to vôbec skúšať. Technológia je niekedy dvojsečná zbraň.

V roku 2001 si v jednom rozhovore spomenul, že máš rozpracovaných zopár skladieb, ale nevieš, ako dopadnú. Predpokladám, že v tomto sa nič nezmenilo alebo áno? Môžeš nám niečo o nich povedať, ako tie skladby znejú?
Odvtedy sa nič nezmenilo. Stále sú v tom istom embryonálnom štádiu. Jedna z nich znie trochu ako "Vertigen", ďalšia je napáchnutá Lynchovým jazzom. Ďalšie sú v podstate len také atmosferické slučky. Bez vokálov.

Aké postavenie bude mať Recoil v období 2003/2004. Čo pre teba vlastne teraz Recoil znamená?
Seba do toho nerátam. Je to totálne otvorené, hudobne to môže skončiť kdekoľvek. Reakcie a recenzie to malo v podstate dobré, samozrejme hlavne od "Unsounds Methods", a ako som povedal, nie je to o predaji. Projekt je závislý od toho, čo prinesie čas.

Posledný komentár?
Prajem všetko dobré čitateľom Side-Line a ako vždy, vďaka za všetku vašu podporu.

Zdroj: Side-Line #46
Autor: Bernard Van Isacker