Alan Wilder: Chalan z kapely (1985)

Alan Wilder: Chalan z kapely (1985)

Alan Wilder je v Depeche Mode "hudobníkom". Je ironické, že práve toto hralo proti nemu, keď sa pripojil ku kapele, nakoľko ostatní si chceli dokázať, že to zvládnu aj bez Vince Clarkea. Alan nám porozpráva o jeho snahe zapadnúť do kapely, ako aj o spôsobe, ako kapela balansuje medzi slávou a anonymitou.

Hoci ostatní z kapely pochádzajú z Basildonu - alebo z Bas, ako tomu hovoria, "ja pochádzam z Actonu, zo Západného Londýna, a vyrastal som v podstate v normálnom prostrední strednej triedy. Navštevoval som gymnázium St. Clement Dane v Hammersmithe, bola to dobrá škola, ale mňa to veľmi nebavilo. Mám takisto za sebou tri ukončené semestre v umeleckých predmetoch.

Mal som rád hudbu a jazyky, no musel som chodiť na hodiny piána a takisto absolvovať skúšky. Ukázalo sa to ako užitočné, teda ak beriem do úvahy fakt, že ste ma označili ako hudobníka v kapele. Nakoniec, hudobné znalosti a skúsenosti nie sú v Depeche Mode dôležité. Je to len akási menšia výhoda.

Mám dvoch starších bratov, ktorý obaja vyštudovali klasickú hudbu. Jeden sprevádza na klavíri spevákov, je skutočne skvelý. Druhý vyučuje vo Fínsku. Počas šiesteho ročníka som školu zavesil na klinec, šiel na podporu v nezamestnanosti a takto som fungoval, až kým ma rodičia nedonútili skúsiť získať prácu v nahrávacích štúdiách. To bolo asi jediné, čo ma v tej dobe dokázalo zaujať. Asi na 40ty pokus sa mi podarilo zamestnať v DJM štúdiách na New Oxford Street. Robil som v podstate roznášača čaju, obyčajného poskoka, ale raz som sa stretol s The Rubettes. Super!

Jediná výhoda práce v DJM bola možnosť pohrať sa so synťákmi, či bicími, v čase, kedy kapely opustili štúdio a nechali tam nástroje, ktoré použili aj na ďalší deň. Mal som ambíciu stať sa hudobníkom, ale nič sa v tomto smere neudialo až do momentu, kedy sa objavili The Dragons. Spriatelili sme sa a skončilo to tak, že som sa k nim pripojil a presťahoval sa do Bristolu. Bola to pred-punková, soft rocková kapela, nič výnimočné, ale koncertovali sme a nahrali sme singel. Neviem si však na jeho názov spomenúť.

Po dvoch rokoch v Bristole sa môj život stal až príliš letargický, takže som bol v podstate rád, keď ma kamarát stiahol domov a ja som sa pripojil ku kapele s názvom Daphne And The Tenderspots. Panebože, to už je riadae história. Bola to barová kapela hrajúca jazz blues, až dokiaľ nedošlo k rozhodnutiu, že je čas prejsť na New Wave. Všetci sme si dali ušiť tie príšerné obleky a nakúpili ešte horšie tenké kravaty. Fakt sme boli príšerní, ale opäť sme získali zmluvu a nahrali singel, "Disco Hell". Toto by som vám naozaj nemal hovoriť!

Rozbeh

Po rôznych ďalších kapelách, ako napr. The Hitmen, som sa dostal do svojho zvyčajného stavu - zničeným, znudený, listujúc si stránky s inzerátmi v Melody Maker. A tam som objavil inzerát v znení, "Známa kapela hľadá hráča na klávesy. Musí mať menej než 21." Tak som zašiel na konkurz, ale musel som zaklamať, pretože som mal 22.
Kým som dostal tú prácu, tak som som konkurzu zúčastnil dvakrát. Väčšina ľudí, ktorí sa konkurzu zúčastnili takisto, boli len nešťastníci, či fanúšikovia, ktorí sa naučili hrať ich skladby "od srdca", čo samozrejme oni nechceli.

Inak, mal som z Depeche Mode zmiešané pocity. Samozrejme som vnímal ich dva hity, "New Life" a "Just Can´t Get Enough", ktoré nahrali ešte v Vincem Clarkem, ale prišli mi trochu mäkkí, v tých časoch nepochopiteľní.
Na druhej strane boli očarujúci a priateľskí a hlavne ich hudba bola jednoduchá. Mohol som to samozrejme oceniť. Ale zároveň som si myslel, že by bolo lepšie, keby boli väčší magori, no dával som si pozor na to, aby som im to nepovedal. Len zo mňa vyšlo, "Myslím, že ste v pohode".

Tak ma Depeche Mode zobrali na skúšobné obdobie. Stále boli v šoku z bleskového Clarkeovho odchodu, nakoniec, bol to ich hlavný skladateľ. Moja funkcia spočívala v hraní na koncertoch a v TV vystúpeniach, no nahrávania som sa počas šiestich mesiacov zúčastniť nemohol.
To už sa písal rok 1982. Prišlo na nahrávanie druhého albumu, mne skončilo skúšobné obdobie a mal som pocit, že si zaslúžim niečím prispieť. Dokonca som mal k dispozícii zopár nápadov, no stále však hovorili "nie".
Problém bol v tom, že si potrebovali niečo dokázať. Traja hudobníci, ktorí nepotrebovali médiá, aby svetu povedali, že vedia robiť hudbu aj po Vinceho odchode.

Nový život

Náš život je aktuálne tak zaneprázdnený, že sa prakticky všetko točí okolo kapely. A keďže rád fotografujem a dokonca vlastním kameru, tak počas turné dokumentujem to, čo robíme. Je celkom zábavné vidieť samého sveta v inom svetle.
Rozhodne sa však ako popová hviezda necítim, hoci si ten tlak počas turné uvedomujem. Podľa určitej definície sme popové hviezdy, ale Boh vie, čo to vlastne znamená.
Práca v štúdiu ma však zaujíma omnoho viac, než koncertovanie, čo je vlastne len hlučnejšia reprodukcia nahrávok. Rozhodne nie sme improvizačná kapela.
Dave si riadi publikum po svojom, pretože sa naučil ako rozvíjať vystupovanie. Ide mu to skvele, obzvlášť, keď sa večer vydarí. Je takisto veľmi výrečný, takže vystupuje tak, ako sa od rockovej hviezdy v podstate očakáva. V ranných časoch sme totiž len stáli v rade a hrali.

Technopop

Keď som počul Vinceho skladby, uvedomil som si, že sú postavené na bluesových a klasických heavy metalových riffoch. My sme pre zmenu vykrádali popové veci, dievčenské kapely a americké záležitosti z 1960tych rokov. Naša produkcia nie je politická, ako ju niektorí chápu, my sa zaujímame výlučne o elektronickú hudbu. Mne osobne sa páčia nemecké kapely ako D.A.F, Kraftwerk, či Tangerine Dream, no rozhodne nie som nadšený z prístupu Howard Jones, kde všeko znie síce veľmi pekne, ale je to veľmi jednoduché a povedomé.

V skladbách Depeche Mode staviame v prvom rade na atmosfére. Až potom pristúpime k pridávaniu samplovaných zvukov. Tie môžu pochádzať odvšadiaľ. Kamene v plechovke, treskot po olejových sudoch, údery po betóne... Všetka naša technológia má počítačový základ, ale nás hlavne zaujíma, ako to funguje a ako sa to dá využiť. Nie je dôvod obávať sa tejto technológie. Ľudia ju odsudzujú pre sterilitu, ale to je hlúposť. Bez nápadov to aj tak nejde.

Nahrávame v Hansa štúdiách, v Západnom Berlíne, pretože to zodpovedá našim potrebám. Čo sme tam začali nahrávať, tak nabrali na popularite. Dovtedy to bol štvorposchodový blok prázdnych štúdii, dnes to využívajú Killing Joke a David Sylvian. Hlavne tam majú všetko automatizované, na čo sa môžeme skutočne spoľahnúť. A samotné mesto nám poskytuje výbornú pracovnú atmosféru. Martin dokonca neďaleko štúdia, na Heerstrasse, žije.

V Berlíne sa dá toho zažiť veľa. Ak skončíte aj o štvrtej ráno, tak nemáte pocit, že by ste mali ísť do postele. Bežne tak skončíte v nejakom bare, či klube. Naším obľúbeným je DNC, no takisto je tak niekoľko skvelých gay klubov, napr. Coralles je fájn, The Jungle ...
V Berlíne sa ničím netrápime, myslím, keď vyrazíme niekam von alebo kdekoľvek inde. V podstate sme stále anonymná kapela a myslím, že je to vcelku zdravé a výhodné.

zdroj: No.1 (UK), dmtvarchives.com

Názory Devotees (8)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa