Alan: Nie som žiaden parketový lev

Alan: Nie som žiaden parketový lev

Alan Wilder sa s projektom Recoil zastaví v piatok 3.decembra v bratislavskom klube MMC. Aby nám čakanie na túto výzmanú udalosť prešlo rýchlejšie, prinášame Vám rozhovor s Alanom z Los Angeles.

V piatok večer priniesol Alan Wilder svoj dlhoročný projekt Recoil do priestorov El Rey (Los Angeles, 22/10/2010). Pre fanúšikov prác jedného z pôvodných členov Depeche Mode to bola významná udalosť. Vystúpenie bolo súčasťou prvého skutočného turné Alana Wildera od čias jeho odchodu z Depeche Mode v polovici 1990-tych rokov. No napriek tomu šlo skutočne o atypický koncert. Recoil je zaujímavý projekt, postavený na samploch a hosťujúcich vokalistoch a to už dávno predtým, keď sa takého niečo stalo hitovou záležitosťou, ako aj dávno predtým, než sa konečne dostal aj koncertné pódiá. Aj v tomto prípade býva medzi jednotlivými albumami projektu priveľká časová medzera. Kdekoho by však zaujímalo, prečo sa Alan rozhodol vyraziť s projektom a retrospektívnym albumom "Selected" na cesty práve v tomto roku. "Jednoducho sme si povedali, že by bolo vhodné urobiť albumu propagáciu. Nie, že by sme museli, ale už sme to potrebovali a samozrejme sme to aj chceli," prezradí Alan v zákulisí El Rey. "Uvedomil som si, že už nestačí len niekam zájsť a podať si s ľuďmi ruku. Bolo potrebné urobiť čosi viac." Následne dodal, "Prišli sme s nápadom urobiť akúsi prezentáciu spojenú s hudbou a k nej pripraveným filmom. Lenže postupne sa z "A Strange Hour", ako sa vlastne náš projekt nazýva, stalo čosi viac." Turné sa ale podstatne líši od bežných živých vystúpení, na ktorých sa v minulosti významne podieľal. "Musím sa Vám priznať, že som bol z počiatku veľmi nervózny," povie Wilder. "Nevedel som, čo mám vlastne robiť, pretože na poslednom turné s Depeche Mode som sedel aj za bicími, bolo to fyzicky dosť náročné a mal som toho na starosti vcelku dosť. Potreboval som výzvu. Pri tomto projekte som si uvedomil, že ide viac o pripravenú prezentáciu. Nie je nutné, aby som sa na pódiu príliš snažil. Spočiatku som sa cítil teda veľmi neisto, no neskôr som prišiel na to, že sa dá urobiť na pódiu aj čosi viac a začal som si to všetko užívať a tešiť sa z hudby." Na pódiu vystupuje Alan so svojim častým spolupracovníkom, producentom Paulom Kendallom. Spolu predstavujú niečo, čo by sa dalo nazvať ako "live remix set". Väčšia časť produkcie, ako poznamenal Wilder, je vopred predpripravená, no na pódiu používajú zariadenia Ableton, vďaka ktorým pridávajú k zvuku rôzne efekty a nahraté veci môžu meniť a upravovať. Miestami skĺznu aj mimo produkciu Recoil a tak si fanúšikovia môžu vychutnať aj divokú verziu legendárnej "Warm Leatherette" od The Normal, ako aj razantne upravené verzie skladieb Depeche Mode z wilderovskej éry ("Never Let Me Down Again", "Personal Jesus"). Popri hudbe je na veľkej obrazovke premietaná séria filmov vytvorených špeciálne pre túto prezentáciu. Na projekte sa podieľalo niekoľko filmárov, vrátane Dimitrya Semenova, s ktorým sa Alan Wilder stretol po tom, čo mu spomenutý ruskú režisér poslal klip, ktorý pripravil k skladbe "Allelujah" z albumu "SubHuman" (2007). Wilder je veľmi osobitý, pokiaľ ide o výber slov použitých počas našej konverzácie. Namiesto pojmu koncert používa jednoznačný výraz "prezentácia". Je to viac než vhodné. "A Strange Hour" vnímate akoby ste boli viac na párty s Alanom Wilderom, než na nejakom vystúpení, fanúšikovia majú šancu byť spolu, môžu stráviť spoločný čas s hudobníkmi (a možno sa po Alanovom sete s ním aj stretnúť), vypočuť si ich hudbu a spoznať iných umelcov, ktorí sa Alanovi páčia. Noc v El Rey so sebou priniesla aj vystúpenia projektov SONOIO (Alessandro Cortini, viac známejší vďaka spolupráci s Nine Inch Nails), Architect (Daniel Myer z Haujobb) a Conjure One (spolu s Rhys Fulber z Front Line Assembley a Delerium). "Chceli sme každé vystúpenie obohatiť čímsi výnimočným, no v skutočnosti je to viacmenej nemožné," vysvetľuje Wilder. "Nemáte čas organizovať každý z eventov, pripraviť ho tak, aby bol odlišný od tých ostatných, takže vezieme so sebou aj pravidelných účinkujúcich, napr. Architect, ktorý je s nami na celom turné. No aj napriek tomu vždy prizveme aj iných, napr. Alessandra Continiho. V jeho prípade by som bol vážne rád, keby s nami odohral viac večerov." Na ďalších vystúpeniach sa k Alanovi pripoja Gary Numan, De/Vision a mnohí ďalší. Minulú nedeľu vystúpil Recoil v Orange County´s Galaxy Theatre a na pódiu sa objavil jeden z niekdajších spoluhráčov Alana Wildera, Martin Gore, ktorý sa predstavil v úlohe dj-a. Nedeľa tak bola horúcim "vstupenkovým" dňom pre fanúšikov Depeche Mode, ktorí boli pár mesiacov unesení z youtube videa, ktorý zaznamenával vystúpenia Alana Wilder s Depeche Mode v londýnskej Royal Albert Hall. "Samozrejme, že to bolo pre mňa čosi výnimočné," povedal Alan na margo reakcii fanúšikov na video, kde hral s kapelou skladbu "Somebody". "Nechcem, aby to vyznelo arogantne, ale dalo sa to očakávať, nakoľko mi celé roky písali ľudia o tom, ako im v kapele chýbam," dodá. "Vedel som, že to so sebou prinesie množstvo reakcii a ešte viac špekulácii. Nebolo to teda žiadnym prekvapením, no aj tak je to veľmi milé, že na mne toľkým ľuďom stále záleží." Duch Wilderovho obdobia s Depeche Mode v El Rey rozhodne nechýbal, nakoľko ako Architect, tak aj Daniel Barassi zaradil ich skladby do svojho setu. Takisto sa objavilo zopár ľudí s tričkami z dávnych čias kapely a udržiavali tak spomienky pri živote, ktoré pokračovali aj na následnej autogramiáde v rámci afterpárty. Trošku to mohlo vyznieť aj trápne, nakoľko Alan Wilder opustil Depeche Mode pred 15-timi rokmi a má za sebou solídne množstvo prác s projektom Recoil. No v jeho prípade sa minulosť jednoducho nedá ignorovať. Alan prispel obrovským podielom na dnes už klasické albumy ako "Black Celebration", "Music For The Masses" a samozrejme "Violator". Koľkí z nás sa k Depeche Mode dostali práve v tom období? Už len z tohto dôvodu je Alan nezabudnuteľnou osobnosťou. Aj keď Recoil nie je popovým projektom, nedá sa v niektorých momentoch nevšimnúť nápadnú podobnosť s Wilderovými prácami v Depeche Mode. Ide o temné, experimentálne flirtovanie so zvukmi, ktoré pomáhajú definovať industriálnu hudbu. Dôležitý je aj fakt, že produkcia Recoil má rytmiku, síce nie takú, aká vládne na parketoch nočných tanečných klubov, no tá od Recoil sa permanentne vyvíja a nejedného z poslucháčov prinúti k pohybu. Napriek tomu však Wilder priznáva, že nie je najlepší tanečník. "Poviem vám to na rovinu, vôbec neviem tancovať," prizná sa. "Nie som žiaden parketový lev, hoci pár pohybov zvládnem, ale krátko na to sa stiahnem, s pivom v ruke sa schovám niekde do rohu a tam sa kolíšem v rytme hudby." K tomu dodá, "No dobrý rytmus mám rád. Práve ten, ktorý vám rozkýve hlavu a práve s týmto rytmom sa na pódiu pohrávame, pretože celý náš event je na tom postavený. Live verzie našich skladieb sú odľahčené a viac orientované na rytmus. Jednoducho chcem, aby si to ľudia užili." A naozaj sa v piatok zdalo, že sa ľudia na parkete skvele bavili, aj keď skutočných "tanečníkov" veľa vidieť nebolo. Dav tvorili ako postávajúci poslucháči v úzadí, tak aj horlivci, ktorí sa snažili dostať čo najbližšie k pódiu. "Presne to chcem, aby z toho mali ľudia radosť a reagovali na to," prehlási Alan. "Nemali by len postávať so sklonenými hlavami a počúvať."

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa