Alan: Mám obrovské šťastie ...

Alan: Mám obrovské šťastie ...

S Alanom Wilderom o súčasnej hudbe, o Depeche Mode, o "Selected" a živote ako takom...

Skvelý nápad vydať kompiláciu. Ľudia tak majú možnosť spoznať a počuť, čím si sa za tie roky, kedy si zmizol zo svetla reflektorov, zapodieval. Aké kritéria prevládali pri výbere skladieb?
AW:
Skôr som dal tomu celému voľný priebeh, nakoľko na tú kompiláciu mohla ísť ktorákoľvek skladba. No bola to pre mňa zároveň výzva - pokúsiť sa dať dohromady hudbu Recoil a nevyvolať pocit obyčajného výberu skladieb z rôznych období, no skôr vytvoriť jednoliaty a kompaktný hudobný celok. Niečo, čo by sa dalo vnímať v podstate ako nový album. Snažil som sa brať do úvahy tempo, atmosféru a správnu rovnováhu, aby mal človek pocit, že sa vybral na jednu skvelú jazdu so všetkými tými dobrými albumami. Dôležitým faktom bolo pre mňa vybrať čo najviac vokalistov a vytvoriť tak medzi nimi správnu rozmanitú rovnováhu a ako benefit toho všetkého... mal som pocit, že niektoré z tých skladieb je potrebné náležite zeditovať.

Povedz nám čosi o tvojej spolupráci s Paulom Kendallom.
AW:
To sa musíme vydať na dlhú cestu do minulosti - Paul bol v 1980-tych rokoch v spojení s Mute Records, pracoval v ich štúdiách ako inžinier a editor. Narýchlo sme sa stretli počas nahrávania albumu "Songs Of Faith And Devotion", keď niekoho zastupoval. Pri tomto výbere mi Paul asistoval pri všetkým re-editáciach, ako aj pri počúvaní, no jeho primárnou úlohou je vyplniť medzeru v oblastiach, kde moje technické znalosti nepostačujú, prípadne mi poskytnúť na hudobný proces úplne iný pohľad. Na zvuk sa každý z nás pozerá z iného uhla a práve preto k sebe pociťujeme náklonnosť. Držím sa ho kvôli jeho nezvyčajným efektom, inému spôsobu myslenia, no hlavne kvôli skúsenostiam za mix pultom a nekonečnej trpezlivosti. Obaja túžime dostať z našej práce to najlepšie, bez kompromisov, no a celú túto krásu sme teraz zobrali so sebou na cesty.

"A Strange Hour" je fascinujúci názov. Akú formu bude mať tento "event"?
AW:
Naše "eventy" nie sú skutočnou "live" záležitosťou s kapelou, ide skôr o umeleckú prezentáciu - hlavne kvôli pompéznemu zvuku, čo je pri živých prezentáciách vždy risk. S Paulom len to, čím sa zapodievame v štúdiu, transformujeme do live setu, kde spontánne pridávame efekty, extra party a predpripravené veci. Hudba samotná je len v základnom tvare, v podstate ide o editované sekcie z rôznych remixov Recoil a alternatívnych verzii skladieb skombinované do celku poznateľného ako Recoil, no nemusí to nevyhnutne znieť ako to, čo počujete v štúdiových verziách. Sme tak trochu flexibilní a schopní prispôsobiť zvuk každému miestu vystúpenia, no na druhej strane sme viazaní na film, ktorý je kľúčovým prvkom večera.
Inak, práve vďaka tomuto filmu som sa rozhodol pre tieto eventy. S nástupom lacných a prenosných HD kamier spolu s cenovo dostupnými editovacími programami sa zrazu filmárčina stala všeobecne dostupnou záležitosťou. Celé tri mesiace som strávil spoluprácou so štyrmi režisérmi, kedy sme veci postupne uploadovali na centrálny server.

Pamätám si na tvoje kritické blogy ohľadne súčasnej hodnoty produkcie a štúdiových techník. Môžeš teda zosumarizovať, čo zlé je na zvuku vychádzajúceho z nahrávacích štúdii, prípadne tých domácich v dnešnej dobe?
AW:
Hovoril som skôr o formátoch a technikách masteringu, vojne hlučnosti, redukcii dynamiky, prekompresii, "namakanosti" finálnych produktov, bezstarostnom chŕlení na trhy, bez zváženia skutočnej hudobnej hodnoty. Ale to je skôr problém samotného trhu, než nejakého výsledku úbohej hudobnej produkcie. Samozrejme, stále je tu dostatok až extrémne dobre produkovanej hudby, ktorá si ľahkovážnosť trhu nezaslúži, lenže ako vždy skončí na chvoste toho celého procesu. Problém spočíva v paranoi, či sa získa maximálna pozornosť poslucháča a potom tie zúfalé tlaky a pokusy o vrátenie tej pozornosti.

Snaží sa a projekt Recoil o zlepšenie situácie?
AW:
Ak si vypočujete "Selected", znie to čisto, dynamicky, nie nutne hlučne, je to skôr výsledok hudobných skúsenosti a radosti z hudby. Ak to chce poslucháč počúvať hlasnejšie, tak si môže na prehrávači hlasitosť zvýšiť - geniálne, nie? Môj názor? Urobiť krok späť, na chvíľu prestať sms-skovať a chatovať, zavrieť oči a počúvať.

Ktorý zo súčasných umelcov ťa v poslednej dobe najviac zaujal?
AW:
Aktuálne som celkom nadšený z nového albumu Gila Scott Herona a projektu Architect. Takisto sa mi pozdávajú posledné práce Massive Attack, Hope Sandoval a Martini Topley-Bird. Počúvam rôzne veci, závisí to vždy od času a nálady. V tomto smere nemám žiadne pravidlá. Bohužiaľ, život sa mi skomplikoval a dnes už nemám toľko času, aby som objavoval novú hudbu, ale rád sa z času na čas prehrabem v mojej audiozbierke, ktorú som budoval od čias mojej puberty a z času na čas do nej niečo nové stále pribudne.

A ktorý z umelcov mal na tvoju prácu, či dokonca život, najväčší vplyv?
AW:
Povedal by som, že ranná bluesová scéna, potom z neskorých 60-tych rokov to boli The Beatles, Hendrix, Floydi, celá psychedélia, glam scéna 70-tych rokov, Lou Reed, Bowie, Eno, Kraftwerk, indie a punk scéna neskorých 70-tych rokov, Mute, Rough Trade, Factory a podobne. Ale aj klasika 20. storočia, minimalisti ako Reich a Philip Glass a tak ďalej. Z filmovej scény to boli zasa Kubric, Coen Brothers, Mike Leigh, Polansku, Scorsese, Woody Allen... a mnohí ďalší...

Vo svojom projekte predstavuješ pestrú paletu hosťujúcich vokalistov - Diamanda Galás, Joe Richardson, Douglas McCarthy, Samantha Coerbell, Toni Halliday, Maggie Estep... Zrejme si užívaš akúsi univerzálnosť tvojej tvorby...
AW:
Poviem to na rovinu, dôvod, prečo je projekt postavený práve takto je ten, že chcem ponúknuť z oboch svetov to najlepšie, jednoducho môžem prizvať kohokoľvek a kdekoľvek ku mojej práci, keď to potrebujem, no samozrejme sa musí dodržiavať moje jasné smerovanie a autonómia. Ten prínos ostatných si samozrejme veľmi užívam a dokonca preferujem dať im vlastný priestor na sebarealizáciu, bez prekážky v podobe až príliš direktívneho udávania smeru. Moja úloha spočíva v povzbudzovaní a absorbácii čo najrozmanitejších interpretácii, ako je to len možné. Následne to celé obalím technikami, ktorým sa musím samozrejme priučiť a ktoré sa mi páčia. Nechcem byť súčasťou nejakého demokratického procesu, kde je všetko podriadené výsledku spoločnej voľby a pritom s výsledkom nie je nakoniec nik spokojný. Skúsil som to a v mojom prípade to nefungovalo. Nazvite ma fanatickým kontrolórom, ak chcete.

Nemal si v určitom momente v 90-tych rokoch pocit, že hudobný "mainstream" naberal pozitívnu formu s dôrazom na zvuk a štruktúru s kapelami ako Massive Attack, Tricky, ktoré v tomto smere dosiahli komerčný úspech?
AW:
Samozrejme, je predsa stále možné produkovať dobrú popovú hudbz, v tomto ohľade by som ako príklad tohto smeru 90-tych rokov rozhodne vyzdvihol singel "TearDrop" od Massive Attack. Jednoduchý melodický song, ktorý krásne funguje aj v medziach zaužívaného štvorminútového štandardu, zapamätovateľný a extrémne atmosferický. Takéto dobré popové skladby tu boli vždy - "My Generation", "Whiter Shade Of Pale", dodnes sú však medzi tou kopou odpadu doslova raritou. Za tie roky takéto skladby však veľkú šancu nemali a mať ani nebudú.

Myslíš, že hudobný priemysel sám seba obmedzuje vďaka nepoddajnej logike, napr. predaja?
AW:
Jasné. Posadnutosť X Factor je toho doslova stelesnením. Zvrátené myslenie v nepriaznivej situácii, kedy vačšina umelcov musí byť ešte viac proaktívna, aby prežili. Jediné, čo dokáže zmeniť celú podstatu myslenia týchto spoločností, je ísť vlastnou cestou, dostať sa z ich područia, predávať samého seba, hrať čo najviac koncertov, na týchto koncertoch predávať svoje práce a vybudovať si tak vlastnú existenciu mimo priemyslu. Zmeny už badať. Na tomto turné, vo všetkých krajinách, EMI doslova prahlo po tom, aby sa na eventoch zviditeľnili cez predaj cd, vinylov, čohokoľvek, čo by ich posunulo vpred. Nehovorím, že je na tom niečo zlé, je to jednoducho ich smerovanie a funguje, ako aj v prípade špeciálnych edícii, ktoré sa pár rokov dozadu zdráhali vydávať, dnes sú zrazu žiadúce a funguje to s nimi.

Konkrétne Mute sa toho všetkého chytili veľmi dobre, čím sa akoby vrátili späť do čiach ich "nezávislosti", kedy sa venovali "indie" scéne. So svojimi zverencami, umelcami, obnovili snáď všetko, čo zanedbávali. začali pracovať s inými marketingovými a licenčnými spoločnosťami, omnoho kreatívnejším spôsobom, jednoducho idú "indie" cestou mimo systému EMI, hoci ich EMI stále zastrešuje.

Nie je paradoxné, že hoci v porovnaní s minulosťou produkuje priemysel nahrávky demokratickejšie, sú viac dostupnejšie... napriek tomu sa bráni rozvoju internetu?
AW:
Ale ono to bude postupne tak či tak nevyhnutné. Technológie sa vyvíjajú neuveriteľne rýchlo a my si musíme neustále byť vedomí šancí, ktoré sa tým ponúkajú, no a im nebude ostávať nič iné, pokiaľ sa budú chcieť udržať v hre. Stále tu prevláda nostalgia v tom, ako kedysi veci fungovali a samozrejme, nie všetky zmeny vedú automaticky k lepšiemu, no pri starostlivom uvažovaní je stále možné to najlepšie, čo máme radi, uchovať a je možné to adaptovať na nové spôsoby. Samozrejme, masy vždy budú akceptovať priemernosť, ale podľa mňa sme niekde uprostred pozvoľného návratu skutočnej kvality do našich životov.
V samotnej hudbe je viditeľný návrat ku koncepcii dlhších formátov s vyššou umeleckou hodnotou. Pozrite sa len na popularity špeciálnych edícii a vinylových kolekcii. Zdá sa, že tá správna cesta vedie cez možnosť výberu širokej škály formátov, čiže od jednoduchého downloadu až po ucelené boxy s množstvom bonusov. A s kompiláciou "Selected" sme vsadili práve na toto.

Za nasledujúce otázky ma znenávidíš, pochopím to... Je niečo, niečo čo ti naozaj chýba od doby, čo si opustil jednu z najväčších svetových kapiel?
AW:
Hotovosť.

Na hviezdnej popularite je niečo šamanské a demagogické - je to však negatívna stránka, pozitívna alebo niečo medzi tým?
AW:
Demagogické? To je príliš silné slovo. Neviem, čo tým presne myslíš, ale ja som sa zrejme dostal až k samotnému jadru. Treba po pravde povedať, že sláva môže so sebou priniesť to najhoršie z toho, čo sa dá dosiahnuť tendenciami života slávnych. V rôznych časoch môže byť udržanie seba samého v biznise zložité. Niekto zažije enormnú masáž vlastného ega, hlavne keď ste na cestách a všade vás fanúšikovia velebia. Vtedy je ľahké prepadnúť posadnutosti samým sebou, ilúzii, kedy sa celý svet točí okolo každého slova, ktoré vyslovíte. Tohto sa neustále vystríham, dokonca aj počas môjho malého turné. Chvalabohu, vďaka vlastným deťom sa človek lepšie drží pri zemi - vďaka nim sa všetkým tým blbostiam vyhnete.

Si stále v kontakte s Depeche Mode?
AW:
Som v kontakte s Davidom, či už cez mail alebo sms. Od roku 1995 som s Martinom a Andym nie veľmi v styku, ale bolo fajn sa s nimi na chvíľu stretnúť na koncerte v Royal Albert Hall.

Pobavili, prípadne ťa zmiatli, špekulácie na webe týkajúce sa tvojho návratu do DM? Myslíš, že ťa potrebujú, tak ako si to ľudia myslia?
Alan:
V The Daily Star som sa dočítal, že sme už opäť kvarteto, takže to musí byť pravda! Myslím, že Dave a Martin potrebovali vždy silného producenta - niekoho, kto by bol pre nich schopný urobiť všetko, napr. taký Flood, ktorý je zárukou, že neskĺznete k pohodovému štýlu práce plného istoty - takéto čosi by mal zabezpečiť pre umelca každý solidný producent - no a samozrejme niekoho, kto je veľmi zručný v oblasti technológii.

Čokoľvek sa vtedy stalo, ten tlak musel byť neúnosný. To sa tak Goreho a Gahanove vízie natoľko vzdialili od tých tvojich alebo sa tvoje rozhodnutie k odchodu zrodilo z kreatívnej frustrácie? Alebo je to tá istá otázka?
Alan:
Áno, v podstate je to jedno a to isté. A skôr by som to opísal ako postrádanie vízie. Vždy som mal pocit, že všetko je bez absolútneho rizika - mohli sme zájsť ešte ďalej, lenže našim veľkým nepriateľom bola letargia. Zvrátený bol fakt, že práve tie najlepšie práce sme vytvorili po najväčším tlakom, napätím medzi nami, kedy boli veci ponechané na náhodu, ale už to nebola taká zábava, to už bolo len o zaťatí zubov a snahe niečo vytvoriť s trochou entuziazmu. V podstate už počas nahrávania albumu “Songs Of Faith And Devotion” som si povedal, že takýmto spôsobom už nahrávať album viac nechcem.

Spĺňa teda projekt Recoil všetky tvoje očakávania?
AW:
Z veľkej časti určite. Všetko čo robím, a s kým to robím, je postavené na mojom vlastnom vedení a ambíciách. Niekedy je to obmedzené financiami, ale ak by mi patril celý svet, tak potom by moje zmýšľanie nebolo také širokospektrálne a výsledok mojej práce by bol menej zaujímavý (to som si samozrejme nie istý). V podstate som však šťastný a spokojný s tým, čomu sa venujem a dokážem to celé zvládať aj s ostatnými vecami, ktoré mám vo svojom živote rád. A to všetko úspešne, mimo toho celého rock´n´rollového cirkusu.

A ktorý aspekt kariéry ťa uspokojuje najviac?
AW:
Sloboda bez akýchkoľvek obmedzení, práca s talentovanými ľuďmi z rôznych hudobných smerov, no a samozrejme sloboda od diktátu, či prijímania kompromisov. Z tej minulej kariéry to boli zasa skúsenosti z hrania pred obrovským davom, cestovanie po svete a s tým spojené množstvo zábavy. Dá sa povedať, že som mal a mám v živote obrovské šťastie.

Názory Devotees (5)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa