Akoby sme sa znovu spoznávali (03/2023)

Nepovšimnutý a o to viac vydarený rozhovor s Martinom a Davidom, ktorý poskytli v marci tohto roka nemeckému regionálnemu denníku Augsburger Allgemeine.

Depeche Mode majú na konte ďalší nový album a vyrážajú na turné - po prvýkrát ako duo, po smrti Andyho Fletchera. Dave a Martin rozprávajú o strate a starnutí.

Stroj Depeche Mode sa opäť rozbieha. Ste pripravení?
Dave: Keď sa znovu objavíte ako Depeche Mode, tak musíte byť pripravený, fyzicky, aj mentálne. So spevom a cvičením som začal už v polovici roku 2022. Dve hodiny športu denne, to je moja každodenná agenda až do začiatku turné, na konci marca. Čiže vytrvalosť, sila, ohybnosť ... začínam spoznávať svoje telo úplne novým spôsobom (smiech)

Vyznieva to aj dosť vyčerpávajúco.
Dave: Áno, ale takto to musí byť. Koncerty Depeche Mode nie sú malé, to sú vždy gigantické akcie. Sleduje náš vždy ohromné množstvo ľudí. A sľubujem, že sa na nás opäť môžete spoľahnúť.

Na novom albume vyznievate opäť plní života a energie.
Martin: To je od Vás milé. No na druhej strane sa nedá poprieť skutočnosť, že sme zostarli. Je to jednoducho fakt. 60-tka ma vcelku zasiahla. Bol to akýsi veľký bod zlomu. A zároveň dosť divný pocit, pretože fyzicky, mentálne a hnaný láskou hudbe sa stále cítim ako pubertiak.

Dave, si od Martina mladší, takže si 60-tku oslávil v minulom roku. Aj pre Teba to bolo také ťažké?
Dave: Ani nie. Som so svojim vekom zmierený. Veľké životné jubileá na mňa pôsobia ako každé iné narodeniny. Ale keď som mal 50, to bolo naozaj intenzívne. Ani neviem prečo. V 60-tke sa už musíte s mnohými aspektami života vyrovnať. Musíte sa uvoľniť a povedať si, "to najhoršie je už za mnou". Aj tak to nemáme pod kontrolou a pred starobou neujdeme. Každý z nás každým dňom starne. Mali by sme to využiť čo najlepšie.

Je to zároveň odkaz na názov Vášho albumu? "Memento Mori", čo v preklade znamená "Pamätaj, že musíš zomrieť".
Dave: Presne tak. Život je konečný. A ako všetci vieme, žiadeň ďalší nebude. A preto sme na tomto svete, aby sme si užili ten jeden život. S Martinom už máme väčšiu časť života za sebou. V prestávke ešte nie sme, ale už ani v prvom polčase. Keď Martin prišiel s týmto nápadom pre názov, okamžite som si ho zamiloval. "Memento Mori" ... pekne to znie, nie? Človek si pri tom predstaví niečo bujaré, alebo nejaký film.

Dá sa teda povedať, že smrť bola jednoznačnou témou Depeche Mode od samého začiatku?
Martin: Máme sklon k temnej strane, k melancholickej, niekedy morbídnej. Tentokrát však bola smrť, zomieranie, všadeprítomné. Ako som už povedal, 60-tka bola pre mňa budíčkom, ktorý u mňa neskončil bez povšimnutia. A tiež ma zarazilo, ako najmä na začiatku nedávnej pandémie bola smrť súčasťou živej kalkulácie na obrazovkách.

Dave, ty si už min. raz takmer zomrel. Tvoja zdravotná dokumentácia obsahuje, okrem iného, aj pokus o samovraždu, zástavu srdca po predávkovaní sa liekmi, ako aj nádor na močovom mechúre. Pozeráš sa na svoj život, po týchto stretoch so smrťou, inak?
Dave: Tu a tam sa u mňa myšlienky na smrť objavia, ale dúfam, že sa tak skoro nestane. Hlavne preto, že milujem môj život, manželku, naše dospievajúce deti, priateľov, domáce zvieratá. Keď som s nimi, som šťastný. A okrem toho, ja toho až tak veľa nepotrebujem. Mám rád príjemné večery pri dobrom jedle a skvelej konverzácií. V 30-tke som neustále hľadal ďalšiu extázu a vzrušenie. V 60-tke sa obzerám za svojim životom a užívam si drobné radosť každodenného života.

Napríklad?
Dave: Prechádzky po pláži v Hamptons, kde máme víkendový doma, čo preferujem hlavne v zime.

Martin, ty žiješ v Santa Barbare. A ty sa tam oddávaš radovánkam pri vode?
Martin: Mňa to viac ťaha k turistike po horách.

26.mája 2022, uprostred produkčných prác pre nový album, nečakane zomrel klávesák Andrew Fletcher. Ako ste reagovali na tento šok a stratu Vášho kamaráta?
Martin: Bolo to príšerné. Nik ani len netušil, že sa také niečo stane. Prvá fáza bola o samotnom fungovaní. Práca nám pomohla vyrovnať sa s touto stratou. Pokračovali sme s "Memento Mori", čím sme zamestnali naše mozgy a otupili trochu pocity.

Premýšľali ste aj o možnosti s kapelou skončiť?
Martin: Nie. Zavolal som Davidovi a povedal mu, "mali by sme pokračovať, nie?" Dave okamžite súhlasil, v tejto otázke neexistovali dva názory. Boli sme radi, že máme hudbu. Mentálne bolo veľmi dôležité mať schopnosť sústrediť sa na Depeche Mode.

Dave: Ale po Andyho smrti už nič nie je ako predtým. Zostali sme len dvaja.

Martin: Museli sme sa nanovo učiť, ako navzájom komunikovať a spolupracovať ... A potom prišlo prvé fotenie s Antonom, prvé natáčanie videa, prvé skúšky na turné ... už je to iné, ako to bolo s Andym.

Zmenil sa teda Váš vzťah po strate Vášho kolegu?
Martin: Áno. Stále sa zamýšľame nad tým, ako veci robiť tak, aby to fungovalo. S Davidom sme si nikdy predtým neboli takí blízki; v minulosti sme sa vždy k sebe chovali rezervovane.

Dave: Nikdy sme sa nebavili o tom, čo s kapelou, ak z nej jeden z nás odíde. Teraz je každé rozhodnutie len na nás dvoch. Už to viac nie je 2:1 alebo naopak. Nezostáva nám teda nič iné, len diskutovať aj o tých najzložitejších témach. Dnes komunikujeme intenzívnejšie a hlavne jednoduchšie, než predtým.

Martin: Napr. nikdy predtým sme nekomunikovali online, teraz to robíme neustále. A viac sa bavíme aj o osobných veciach. Viete, také "ako sa darí rodine" a podobne. To v minulosti medzi nami bežné nebolo.

Dave: Akoby sme sa po 40-tich rokoch druhýkrát spoznávali.

Ktorá zo skladieb albumu "Memento Mori" je "najmladšia"?
Martin: Tá prvá, "My Cosmos Is Mine". Napísal som ju po tom, čo Rusko vstúpilo na územie Ukrajiny. Vtedy mi napadlo, "koľko toho ešte musíme strpieť? Čo ďalšie sa od nás očakáva?" A moja prvá následná reakcia bola: sťahujem sa do svojho malého sveta, nechajte ma všetci na pokoji. Pieseň je o ochrane svojho vlastného vnútra uprostred bezmocnosti spôsobenou búrkami tohto sveta a túžbe sa niekam schovať so svojimi milovanými. Je to samozrejme krátkozraké, pretože za našu planétu musíme prevziať zodpovednosť, inak sa čoskoro pominieme.

Prevládne raz dobro v ľuďoch na dlhšie obdobie?
Martin: (smiech) Neviem, či sa zo mňa postupne nestáva mrzutý starec. Ale: ako Angličan žijúci dlhé roky v Spojených štátoch som až zúfalý z toho, ako veľmi je táto krajina rozdelená. Niekedy mám pocit, že to raz skončí občianskou vojnou. A potom všetky tie vojny vo svete, môj Bože, to mi teda veľkú nádej v ľudskosť nedáva.

A Tvoj názor na Rusko?
Martin: V Rusku sme boli už veľakrát. Spoločnosť som nevnímal až tak pokrokovú, ako vo zvyšku Európy, no na druhej strane sme nemali pocit, že sme tam boli v komunizme. Rusko si totálne osvojilo kapitalizmus. Napadnutie Ukrajiny bol však absolútne šialený nápad. Nechápem prečo. Nie, neverím, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí.

Si otcom piatich detí, dve z nich sú ešte malé. Ako ich pozbudzuješ vo viere v lepšiu budúcnosť?
Martin: Je mi ich ľúto. Najväčším problémom je teraz samozrejme príroda, klíma. Medzinárodné spoločenstvo si to veľmi uľahčuje, pokiaľ ide o zaviazanie sa k cieľom, ktoré by sme mali dosiahnúť v roku 2035, či 2050. Možno je už príliš neskoro. Chápem, prečo sú niektorí ekologické aktivisti čoraz násilnejší. Tiež mám dojem, že viac je potrebné urobiť teraz, a nie o desať, či dvadsať rokov.

Kapelu ste založili v roku 1980, teraz je rok 2023. Tešíte sa, príležitostne, na Vaše 50. výročie?
Dave: Naše skladby považujem za svojich životných súputníkov. A taká je pre mňa aj táto kapela. Prednedávnom som bol nútený predstaviť si život bez Depeche Mode. Ale ... spýtajte sa ma na to znova na konci turné (smiech).

Martin: Nerobme si z toho srandu. Keď všetko pôjde podľa plánu, tak po skončení turné bude mať naša kapela 45 rokov. Takže, potom k tomu výročiu zostane len 5 rokov. Pomaly sa k tej polstoročnici blížime a čím sme k tomu bližšie, tým väčšia šanca je, že sa k tomu bodu naozaj dostaneme.