Airplay s Depeche Mode (2006)

Airplay s Depeche Mode (2006)

26.novembra 2006 odvysielalo nemecké Radio SAW špeciál venovaných 25.výročiu existencie Depeche Mode, v ktorom použili rozhovory s kapelou z EPK ku kompilácii "The Singles 86-98".

Martin: "Tvrdím to zakaždým, jednoducho sme mali šťastie. Akýsi vnútorný inštinkt nás smeroval k výberu Mute a nasledovaniu Daniela, vyžaroval totiž akúsi auru, dôverovali sme mu. A celé to spolu zafungovalo, hoci pôvodne šlo o dohodu na jeden singel. Daniela sme si okamžite veľmi obľúbili. Poskytol nám neuveriteľnú slobodu, vlastne sme nikdy nepracovali so žiadnym iným vydavateľstvom, takže sme neboli nikdy do ničoho tlačení. Šťastie bolo aj v tom, že sme boli veľmi mladí a naivní, nepremýšľali sme o dôsledkoch v prípade neskoršieho Vinceho odchodu. Zarezervovali sme si štúdio a okamžite sme sa pustili do nahrávania ďalšieho singla. Dokonca sme neuvažovali ani o tom, že by to mohlo skončiť neúspechom. Ono sa to javilo tak, akoby Vinceho odchod nebol vôbec podstatný. Osobne si myslím, že keby sa k takému kroku odhodlal napr. o päť rokov neskôr, spôsobilo by to chaos, pretože už by sme o všetkom príliš premýšľali."

Andy: ""Everything Counts" ... nemyslím si, že to bolo niečo "veľké". Skôr to bol akýsi nový začiatok. Keď sa to tak vezme, kariérne sme už boli dobre rozbehnutí, ale toto bol začiatok, skutočne dobrý začiatok. Presunuli sme sa do Berlína, kde sme album zmixovali. To bolo pre nás niečo úplne nové, myslím zažiť to mesto. To nás skutočne ovplyvnilo. Začali sme si uvedomovať, že Európa je presne to miesto, kde sme chceli byť. Nechceli ste byť populárni iba v Británii, tam vonku bol totiž ďalší, iný svet. A tomu sme sa venovali ďalších 12 rokov, pracovali sme na svojej popularite po celom svete. A úprimne, to nás uspokojovalo omnoho viac."

Martin: "Myslím, že v tom období sme sa rozvíjali aj po hudobnej stránke, kedy sme začali využívať sampling. Vďaka nemu sa album "Construction Time Again" výrazne odlišoval od predošlých dvoch albumoch, postavených výlučne na syntezátoroch. Takisto treba pripomenúť, že sme aj trochu dozreli, možno zmúdreli a veci, o ktorých som písal boli zrazu zaujímavejšie a hlbšie. Nakoniec, plytšie, ako s obalom prvého albumu, sa už ani ísť nedalo :)
Keď sme po prvýkrát začali využívať sampling, tak nám to prišlo ako zázrak a začali sme samplovať absolútne všetko. Užili sme si pri tom veľa zábavy. Schádzali sme až k železničnej trati, nahrávali tam všetky možné zvuky, ktorými sme potom nakŕmili sampler a snažili sa z neho niečo dostať. Bolo to pre nás jednoducho niečo nové a boli to ohromné časy."

Andy: "No a potom úspech v Amerike, to bol pre nás absolútny šok a prekvapenie zároveň. My sme tam samozrejme hrali aj predtým, absolvovali sme tam dve menšie turné, to druhé bolo absolútnou pohromou. Dave si dal vtedy odstrániť tetovanie z ramena a samozrejme mu to robil nejaký šuflikant, takže celé turné strávil v bolestiach. Si te predstavte, náš spevák a frontman a na pódiu v bolestiach, takže to nefungovalo dobre ani s publikom. Absolútna pohroma, ešte aj syntezátory neposlúchali. Pri odchode z Ameriky sme si povedali, "Nie je šanca, aby tu niekedy akceptovali našu hudbu." Totiž, tam má rock absolútne postavenie, to by človek až neveril. V podstate ďalšie štyri roky sme sa o Ameriku nezaujímali. Lenže sme tam nečakane ohlásili turné, malé turné, ktoré sa okamžite vypredalo. Z vtedajšieho singla sa tam stal obrovský hit a naša kariéra tam raketovo stúpala. Odvtedy je to tam zakaždým úžasné. Ale neviem Vám povedať prečo, nakoľko sme sa na tamojšie publikum nikdy špeciálne nezameriavali."

Martin: "Zasa nemám pocit, že by sme neustále mútili vody. Osobne ja som najdrastickejšiu zmenu zaznamenal s vydaním albumu "Black Celebration". Odvtedy vnímam naše albumy tak, akoby ich navzájom niečo spájalo. A hlavne, páči sa mi úplne všetko, čo sme odvtedy vydali. Ak začnem premýšľať o skladbách vydaných pred rokom 1986, tak sa nájde zopár, ktoré sa mi vyložene nepáčia. Ale od roku 1986 som hrdý na všetko, čo sme vyprodukovali. Takže som vlastne viac než rád, že prvou singlovou kompiláciu sme sa vlastne "zbavili" všetkých tých "nevydarených" vecí a mám pocit, že táto druhá kompilácia, mapujúca obdobie od roku 1986, obsahuje single, ktoré sú všetky naozaj vydarené."

Andy: "Myslím, že album "Black Celebration" je zbierkou absolútne fantastických skladieb. V podstate všetky možno označiť ako "klasika", no pritom ani jedna z nich nebola komerčne úspešná. Sú to úžasné skladby, s úžasnými textami. A myslím, že väčšina tradičných, veľkých fanúšikov Depeche Mode označí tento album ako jeden z najobľúbenejších a to už je ocenenie samo o sebe ... Aj náš vtedajší imidž bol pôsobivý, aspoň si myslím. Už samotný úvod koncertov turné, v podobe titulnej skladby "Black Celebration", bol veľmi pôsobivý.

Ako kapela sme však odjakživa veľkí pesimisti. Vždy očakávame, sa nahrávkam nebude dariť, že sa umiestnia na spodných priečkach rebríčkov, že sa nebudú hrať v rádiách, že sa nikomu nebudú páčiť a atď., jednoducho veční pesimisti. Lenže potom sa objavila skladba, Martinova skladba, s názvom "Personal Jesus", a okamžite sme si ju obľúbili. Prišla nám skvelá, s parádnym zvukom. Nahrali sme ju, s Françoisom Kevorkianom sme ju v Miláne zremixovali a to bolo ešte dávno predtým, než bol album "Violator" dokončený. Asi pol roka pred jeho samotným vydaním. Ale aj vtedy sme si mysleli, "túto skladbu nebudú chcieť nikde hrávať". A skončilo to tak, že to bol najpredávanejší 12" singel v histórii vydavateľstva Warner Bros a v Spojených štátoch sa celých šesť mesiacov udržal v hitparádach, teda až do momentu, keď sme nevydali "Enjoy The Silence". Na druhej strane bola však skladba "Personal Jesus" skutočne veľkým riskom."

Martin: "Čo si spomínam, bol som niekde na dovolenke, keď mi bol doručený fax, že sme s albumom "Songs Of Faith And Devotion" dosiahli prvú priečku v rebríčku a nie som si istý, ale tuším tam bolo uvedené, že až v trinástich krajinách, hneď v prvý týždeň vydania, a to bol skutočne úžasný pocit. Práve sme sa vrátili na scénu po dlhšej pauze a vtedy ste si nie istý, či sa veci vydaria. Dokonca nahrávanie sprevádzali menšie problémy, ale myslím, že boli ľahko zvládateľné a nie mimo kontrolu. Taký druh problémov sa objavil až neskôr, počas nasledovného turné."

Andy: "Skôr sa tam začal prejavovať akýsi tlak ... prvé príznaky ... počas celého nahrávania boli cítiť prvé príznaky neskoršieho rozpadu. Dave mal v tom období už našliapnuté veľmi zlým smerom, začal prepadávať tažkým depresiám. Nahrávali sme vtedy v Madride, kúsok za mestom, v jednej vile. Šlo to veľmi pomaly a tam to už bolo všetko prakticky viditeľné. A tam došlo aj k súhlasu s jeden a pol ročným turné, ktoré sa začalo krátko po vydaní samotného albumu ... to boli asi najhoršie dva roky našich životov."

Alan: "Pri tomto albume bola jednoznačná snaha a chuť postaviť to hlavne na živom hraní. Lenže počas prvých dvoch sedení, z ktorých každé zabralo päť týždňov, sme takmer nič neurobili, pretože sme sa väčšinou snažili spoločne hrať, no zistili sme, že je to pre nás viac než zložité a ešte sme sa viac odcuzili."

Martin: "Dá sa tak povedať. Dave bol úplne niekde vo svojom svete, a to isté sa dá povedať aj o Alanovi. Ja s Andym, viete, my sme spolu chodili aj do školy, poznáme jeden druhého od 11-tich, takže sme dokonca vždy šli spoločným autom a v hoteloch sme bývali na tom istom poschodí. Ale v tom čase to bolo trochu depresívne. Rozdiel bol badateľný, veď kedykoľvej predtým sme vždy všade zvykli chodiť spolu. Boli sme taký gang, chodiť sme spolu na nočné záťahy, spoločne sme šli na TV vystúpenia, vždy sme si to skvele spolu užili, rovnako sme spolu zvykli oslavovať po koncertoch. Lenže v období albumu "Songs Of Faith And Devition" sa niečo udialo a odvtedy sme už tak často spolu neboli. Dave sa uzavrel, venoval sa svojim veciam a žúrovanie ho prestalo zaujímať. Ale Alan sa definitívne začal prejavovať ako samotár a bolo z neho cítiť, že hlavne spoločne strávené chvíle ho veľmi nelákajú."

Andy: "Po nejakom čase odpočinku z turné sme mali s Alanom stretnutie, v podstate len ja, Martin a Alan. A on nám len povedal, "Premýšľam, že to zabalím, tak to jednoducho je." Prišlo nám to celkom fér. Len sme si potriasli rukou, žiadne veľké objatia a následne sme nevedeli, čo ďalej ... Viete, Dave bol v tej dobe stále silne závislý na drogách a my sme ani poriadne nevedeli, že kde je. Podľa mňa mal Alan pocit, že už niet žiadnej cesty, že nie je šanca na ďalší album, že už nedržíme pokope a ani to už dohromady nedáme. Lenže sa ukázalo, že duch kapely je v dobrej kondícii. Odvtedy produkujeme naše najlepšie nahrávky a ešte sme neskončili. Martin sa chcel vrátiť a začať písať skladby, Dave sa chcel vrátiť do štúdia a začať spievať ... rock´n´roll je jednoducho droga, hoci je to staré klišé. Ak sa ozve kreativita, potrebujete to všetko zažívať znova."

Dave: "Moja interpretácia toho, o čom píše Martin, je zrejme odlišná. Ak on píše o vzťahoch a láske, tak je to niečo, čím si v podstate môže prejsť každý, ale moja skúsenosť v tomto smere môže byť iná. Takže môj spôsob spevu nemusí zodpovedať Martinovým zámerom. Na druhej strane ma jeho texty inšpirujú v náhľade na moje konanie, na moju pozíciu v živote, na vzťahy, v ktorých sa pohybujem. Takisto ma inšpirujú v mojom pohľade na tento svet, prípade v mojom celkovom správaní. Jednoducho si jeho text osvojím a tým ma vlastne inšpiruje."

zdroj: dmlive.wiki

Názory Devotees (9)

tomy

 1    24. november 2020 o 11:21

Alan je v tomto článku len raz spomenutý, ale za to vystihol… Na tom albume to veľmi cítiť, aj keď si to nechceme priznať. Tiež ma zaujala posledná Davidova odpoveď ohľadom jeho cítenia, resp. interpretácie Martinových piesní... A čo dodať na záver? Dúfam, že príde na Andyho slová na konci článku: “Ak sa ozve kreativita, potrebujete to všetko zažívať znova”.

In Your Memory

 2    30. november 2020 o 11:42

“Lenže sa ukázalo, že duch kapely je v dobrej kondícii…” Alebo sa skor ukazalo, ze vase ega boli vo vynikajucom stave. Drahy Andy, mozno duch kapely stale zije, ale legendarna aura kapely je uz davno prec. Na to nezabudaj. Ty mozno dodnes dokazes udrzovat ducha kapely v dobrej kondicii, lenze to na trhu nepredas alebo dav neuspokojis…

Monghi

 3    30. november 2020 o 18:48

prosba: hodim to sem, lebo do fora uz asi nik nechodi a celkom je to myslim k teme ... album “Some Great Reward”, zaver “Blasphemous Rumours” ... outro ... ktoze by ho nepoznal. Ale ... z toho outra raz niekto spravil remix, nic oficialne ... neviem sa k nemu dopracovat. Zacul som ho v zivote len raz, na jednej z legendarnych bratislavskych Ultra Parties ... a odvtedy po nom patram. Vtedy mi to prislo ako nenormalna supa, fakt sa s tym outrom niekto paradne vyhral, urobil z toho “elektráreň” ako sa patri ... ak by to niekto mal, alebo ma vedel nasmerovat, potesil by ma smile

tomy

 4    30. november 2020 o 20:06

To “outro” som ti tuším spomínal aj ja… Kiež by z toho existoval remix á la “Carnage Visors”. Potom by som v noci spal ako bábätko… smile

Monghi

 5    30. november 2020 o 21:50

@tomy: tak to, po com patram, pri tom by si asi nezaspal smile

In Your Memory

 6    2. december 2020 o 09:28

@Monghi: Toto mi dnes nahodou hralo. Neviem ale co presne mas na mysli, ci sa v remixe jedna len o skladbu Blasphemous Rumours alebo je tam namixovanych viac DM veci. V tomto remixe to outro skladby Blasphemous Rumours znie velmi casto, tak neviem. Celkom vydareny remix. Kukni na to:

https://www.youtube.com/watch?v=LKuLPziF6EQ


Ak to aj nie je to a niekde by si na to medzicasom natrafil, napis prosim o ktory remix sa jedna…

Hammersmith Odeon

 7    2. december 2020 o 09:57

@Monghi [#3]: Monghi, skus kontaktovat El Diabla, ten ma take raritky…

Gabriel

 8    2. december 2020 o 13:08

@Monghi, toto bude mat na svedomi Diablo, treba sa ho opytat.

Nebolo to nieco taketo?
https://vimeo.com/426774307
alebo
https://soundcloud.com/kernfusion-8-dominatrix/depeche-mode-blasphemous-rumours-jupiter-x-mix

Monghi

 9    2. december 2020 o 14:25

chlapci, diky za tipy, toto mam uz davno preluskane. Ano, pustal to vtedy Diablo a v tom remixe, ktory si pamatam, nezaznel tusim jediny notoricky znamy part z Blasphemous Rumours smile Vsetko to bolo len postavene len na tych par zvukoch outra a do toho prijemne beaty smile

abych to upresnil, bavime sa o obdobi 1999 - 2002?? smile

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa