40 rokov Depeche Mode - III.

40 rokov Depeche Mode - III.

Po prvých koncertných úspechoch, v domácom grófstve Essex, cítila kapela potrebu posunúť sa do iných teritórii a prvoradým cieľom bol Londýn. No bolo potrebné sa prezentovať a preto nastal čas nahrať oficiálne demo.

Summer Demo Tape (1980)

Tri demo skladby nahrala kapela ešte v čase, keď bola všeobecne známa pod názvom Composition Of Sound. Demokazeta obsahuje aj bonusovú, nikdy nevydanú skladbu "Radio News". Pokiaľ ide o texty ostatných skladieb, tie sú identické s oficiálne vydanými verziami, hoci Dave, na konci "Ice Machine", zaspieva dvakrát "the ice machine, ice machine", tak ako to zvykol spievať na koncertoch. Prekvapivo, Fletch v tých demo skladbách hrá na bassgitaru.

V roku 1980 existovali hneď dve demo pásky Composition Of Sound / Depeche Mode:
- 4-skladbová verzia (obsahuje skladby "Photographic". "Television Set" a dve neznáme/nepomenované skladby). O spev sa postaral Vince, keď demá boli nahraté pred príchodom Davida do kapely
- 3-skladbová verzia (obsahuje skladby "Ice Machine", "Radio News" a "Photographic") naspievaná Davidom. Demá boli nahraté krátko po jeho príchode do kapely.

Druhá demopáska bola nahratá v Lower Whopping Conker Company na Victoria Road v Romford, Essex, počas leta 1980 (Jonathan Miller mylne v jeho biografii "Stripped" uviedol, že štúdio nieslo názov "Lower Wapping Conker Company" so sídlom v Barking). Na druhej strane, Dave v rozhovore z roku 2009 uviedol, že si pamätá nahrávanie v Rockstar studios, ktoré vlastnil John Springate z The Glitter Band a tie sídlili na Tottenham Court Road v Londýne. Jonathan Miller uskutočnil, v roku 2002, interview s Vince Clarkem a jeho kamarátom Garym Smithom:

Clarke: "Ja som bol skúsenejší, pretože som už predtým v štúdiu bol. Čo si ja pamätám, tak sme v demo štúdiu nahrali štyri skladby. Ale nik z nás nevedel, aká bola rezonancia, takže sme nevedeli pochopiť, prečo to neznelo tak dobre, ako demo, ktoré som už nahral predtým, ktoré obsahovalo ozvenu, vďaka čomu znelo všetko perfektne."

Smith: "Zaplatili 50 libier za nahratie pásky v štúdiu a ja som bol jediný, kto doma vlastnil "dvojkazeťák", takže som každému z kapely vytvoril kópiu, čiže v podstate v skutočnosti existovalo 5 originálnych kaziet. Rozprával som sa s Fletchom a ten si myslí, že všetky tie pásky sú stratené a zdá sa, že tá, ktorú vlastním ja, je jediná. On sám to už nepočul celé roky. Ak si to demo niekde vypočujete, tak je veľmi ... surové."

Martin Gore, v rozhovore pre Sounds Magazine (7.11.1981), pripustil, že v čase nahratia demopásky už asi mesiac vlastnil syntezátor a stále netušil, že sa na ňom dajú meniť zvuky. "Poznáte ten zvuk, "WAUGH?" Uviazol som v ňom na celé veky. A keď sme nahrali naše prvé demo, tak všetky skladby obsahovali rovnaké zvuky."

Dve kópie druhej demopásky kapely boli predané začiatkom roku 2011 za niekoľko tisíc libier. Prvá kópia bola predaná za cca 2000 Euro a poskladal sa na ňu medzinárodný tím zberateľov nahrávok Depeche Mode, združených na stránkach depmode.com

Druhú kópiu predal o pár dní neskôr Terence Murphy, pôvodný majiteľ Bridge House, klubu, ktorý v ranných časoch bookoval Depeche Mode. Terence navrhol kapele predskakovať vystúpeniu Fada Gadgeta, významného umelca vydavateľstva Mute Records Daniela Millera. Zvyšok je už história. Kapela odohrala svoj prvý koncert v Bridge House 24.septembra 1980. K Terencovi sa ich demopáska dostala zrejme pár dní predtým. Táto páska je staršou kópiou a pôvodne bola označená ako "Composition Of Sound", čo bolo neskôr prepísané na "Depeche Mode". Kapela sa už v čase koncertu v Bridge House oficiálne nazývala Depeche Mode, no keďže sa ich meno ešte veľmi nepoužívalo, na reklamných pútačoch bolo nesprávne uvedené "Depache Mode".

Nový vlastník druhej kópie prispel anonymne svojim príbehom do fóra na stránkach depeche-mode.com

Stretnutie s Terrym Murphym, 13/05/2011

Aj keď to bola neobyčajná udalosť, Pete navrhol, aby sme sa všetci stretli s Terrym po mojom príchode do Londýna, kvôli Short Circuit Festivalu. "Stretneš sa s Terrym a vypočuješ si všetko o Bridgehose a ranných Depeche Mode." Bolo to v nedeľu večer, keď mi Pete povedal, čo som vlastne vyhral a moje srdce začalo tĺcť ako nikdy predtým. Bol som parádne nervózny.

Nasledujúcich 5 dní som mal hlavu plnú myšlienok. Kto je Terry Murphy? Aký asi je? Z Peteho opisu, ako aj z rozhovoru, ktorý s ním urobil v roku 2006, som zistil, že je to bývalý boxér, ktorý svoju kariéru odštartoval, ako 13-ročný, v Repton Boxing Club-e. Získal dva londýnske tituly a zúčastnil sa vôbec prvého vystúpenia v Independent Television, v UK. Takisto je to človek, ktorý verejnosti predstavil embryonálnych Depeche Mode, čiže Composition Of Sound a dá sa povedať, že sa postaral o ich stretnutie s Danielom Millerom, s ktorým dohodli zmluvu na prvý singel. Čiže bývalý boxér a skutočný objaviteľ Depeche Mode; jedinečná kombinácia o akej som nikdy predtým nepočul.

Až nastal ten deň, piatok 13.mája. Stretnutie sa malo uskutočniť v Petes Hotel na Kings Cross, o 13tej hodine. Na londýnsky Heathrow som dorazil o 9:35. Aby som na stretnutie prišiel včas, šiel som metrom do centra Londýna.

Terry som sebou vzal jedného zo svojich synov, Glena Murphyho. Je takisto bývalý boxér, domáci známy herec a držiteľ ocenenia M.B.E za charitatívnu činnosť. "Bola by pocta, získať jeho autogram," napadlo mi. Tak som zašiel do HMV na Oxford Street a kúpil si kópiu filmu "Fathers Of Girls", v ktorom hrá Glen a Ray Winstone. Čas však začal ubiehať veľmi rýchlo. Čo som dokončil nákup, bolo 12:10. "Bože, čo keď to nestihnem a ostatní už na mňa čakajú? Dohoda znela, že sa všetci stretneme včas!" Tak som bežal na Oxford Street Station, aby som stihol ďalší vlak a následne sa ponáhľal na hotel. Chvalabohu, Travelodge bol vzdialený iba 10 minút pešo. Do hotela som dorazil o 12:50. 20 metrov pred ním som sa zastavil a zhlboka nadýchol. "Moment pravdy je konečne tu, nepokašli to!," povedal som si.

Vo vchode hotela ma privítal Pete a predstavil mi svoju priateľku Amandu. Usadili sme sa kúsok od vchodu a absolvovali milý rozhovor o Depeche Mode a našich začiatkoch s kapelou. Rovnako mi vysvetlil, že Glen príde s Terrym hlavne preto, že Terry je obozretný, pokiaľ sa pohybuje po Londýne s hotovosťou. V Londýne to s bezpečnosťou nie je najlepšie a preto Terry potrebuje ochranku. Opäť sa spomenul Repton Boying Club, takže som si o Terrym urobil jasnú predstavu: telo atléta, hora svalov a kopec jaziev!

Po asi 40 - 50 minútach čakania zastavil pri vchode taxík, z ktorého vystúpili dvaja muži v oblekoch. Pete vystrelil z kresla a šiel ich privítať. Cítil som, že moje srdce bije rýchlejšia a hlasnejšie.

O pár sekúnd vstúpili do haly hotela a zvítali sa aj so mnou. Aby som bol úprimný, vôbec si neviem spomenúť, komu som podal ruku ako prvému. Jasne si však spmínam, ako Glen natiahol svoju ruku a povedal "ahoj" v mojom jazyku (aby som to upresnil, angličtina nie je môj rodný jazyk), čo bolo od neho veľmi milé. V tom momente zo mňa opadla všetka nervozita. A moja zafixovaná predstava o Terrym sa takisto načistlo vytratila, pretože sa z neho vykľul rovnaký džentlmen ako Glen. Obaja pôsobili až extrémne uvoľnene a priateľsky, a vyžaroval z nich ako rešpekt, tak aj veľká sympatia. Presunuli sme sa do lobby a našli tiché miesto na posedenie. Usadili sme sa všetci za stôl, Terry sedel po mojej ľavici, Glen predo mnou a Peter s Amandou po mojej pravici. Toľko očakávané stretnutie sa teda začalo.

Bolo to absolútne brilantné a nezabudnuteľné. Po celý čas som mal zo stretnutia fantastický pocit. Terry so zápalom hovoril o iných kapelách, ktoré bookoval pre Bridge House, a to absolútne detailne. Glen a Pete zasa debatili o TV programoch, ktoré sledujú a na ktorých pracujú. Amanda zašla do baru a objednala nejaké pitie. Amanda s Petem boli viac zaujatí Glenom, nakoľko je to v Británií veľmi známy herec, známy aj zo známej šou "London Burning", takže si s nim urobili množstvo spoločných záberov, rovnako ako ja s Terrym.

Väčšina konverzácie sa ale sústredila na fotografie, ktoré Terry so sebou priniesol. Boli z obdobia Bridgehouse (koniec 1970tych a začiatok 1980tych rokov), medzi nimi aj niekoľko nepublikovaných fotografii z roku 1982, na ktorých bol Terry spolu s Depeche Mode. Zaujímavé, že na nich bol s Davidom, Martinom a Alanom. Na inej bol zasa Glen, ako improvizuje Elvisa Presleyho.

Zopár postrehov z Terryho rozprávania (ospravedlňujem sa, ako nie sú na 100% správne)
1. Stevo zo Some Bizzare Records dostal od Terryho dj-ský vstup. Využíval to isté štúdio ako Terry a Terry si myslí, že Stevo pri rezervácii štúdia používal jeho meno. Stevo bol totiž v tom čase neznámy. Takže Stevo vlastne zneužil Terryho meno, aby si rezervoval štúdio a tak vlastne začal kariéru manažéra vydavateľstva (Terry to nehovoril s veľkým nadšením)

2. Z Bridgehouse neexistuje žiadna soundboard nahrávka Depeche Mode, pretože všetko vybavenie sa presunulo na nové pódium. Všetky koncerty pred rokom 1980 sa konali na starom pódiu a nahrávalo sa "off the desk". Takto vznikla aj nahrávka koncertu Iron Maiden z roku 1977. Páska s nahrávkou sa predala za 25 000 libier.

3. Jedno z vystúpení Depeche Mode v Bridge House bol aj tajný koncert vo februári 1982. Boli ohlásení pod menom "Modepeche", aby sa vyhli prílišnej publicite. Koncert skončil absolútnym úspechom a prišlo naň viac ako 1000 ľudí. Niektorí sa ani nemali šancu dostať do vnútra. Museli tak otvoriť všetky dvere a okná, aby sa fanúšikovia vonku mohli počuť hudbu.

Asi po hodine rozhovoru Terry naznačil, že je časť prejsť na biznis, čo znamenalo, že páska bude mať onedlho nového majiteľa. Tú vytiahol z vrecka svojho saka. Pôsobilo to, akoby otvoril Archu zmluvy. Pár sekúnd na to ležala demo páska Composition Of Sound predo mnou na stole. Kúsok histórie, vďaka ktorej odohrali chalani z Basildonu svoj úplne prvý koncert v Londýne, ale vďaka ktorej sa stretli aj s Danielom Millerom.

Po predaní pásky nastal čas na fotografovanie. Pete odfotil demo pásku a každý s nás sa pofotil s Terrym a Glenom. Jedna z nich je zábavná, predstieram na nej, že sa snažím Terrymu pásku ukradnúť. Dobre sme sa pri tom nasmiali. V tej chvíli som bol neskutočne uvoľnený a celé to malo skutočne priateľskú atmosféru. Veľmi som si prial, aby to stretnutie trvalo dlhšie ...

Prišiel však čas konca. Všetci sme sa vyobjímali a popriali si všetko dobré. A hoci to stretnutie bolo krátke, bolo veľmi vzácne a patrí k tomu najlepšiemu v mojom živote. Mám v úmysle si obchodnú zmluvu zarámovať, rovnako aj Certifikát pravosti, ktorý Terry priložil k páske.

Ešte raz sa chcem veľmi pekne poďakovať Terrymu a Glenovi, že boli ochotní sa stretnúť s nami osobne. Bolo veľmi milé spoznať tohto milého džentlmena. Takisto veľká vďaka patrí Peteovi, ktorý toto stretnutie zorganizoval a dal mi tak príležitosti pásku získať. Máte moje slovo, že bude o pásku vzorne postarané.

A tých pár ľudí, ktorí ma poznajú osobne, by som chcel ešte raz poprosiť, aby rešpektovali moju anonymitu. Nemám v úmysle nič viac o tomto stretnutí zverejňovať. Mojim úmyslom bolo len podeliť sa o skúsenosť, ako aj o pocity radosti, ktoré som prežíval.

zdroj: dmlive.wiki

Názory Devotees (6)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa