10 tém s Alanom Wilderom

“...a bol som prekvapený, keď som objavil veľmi tichú, základnú zvukovú linku syntetizátora, ktorá hrala tercie a kvinty hlavného riffu (ten hral Martin naživo na DX7).”
K takýmto popisom by mali do rozhovor povinne vkladať zvukové ukážky konkretizujúce, o čom je reč.

Môžem sa mýliť, ale tipujem, že to bol sampel, ktorý sme prezývali “Carmina Burana” alebo “Carl Stab” (keďže to bolo samplované zo skladby “Carmina Burana” od Carla Staba).

Toto som našiel, ale mám dojem, že to použili pre Never Let Me Down Again. No možno aj If You Want, to sa nevylučuje, alebo sa Alan pomýli.

No našiel som použitie toho v People are People, aj Never Let Me Down Again.

Carl Orff, Maurice Handford, Sheila Armstrong, Brian Rayner Cook, Peter Hall, Hallé Choir, Hallé Orchestra, Boys Of Manchester Grammar School - Carmina Burana - Fortuna Imperatrix Mundi - O Fortuna: Chorus - 1982[footnotes 1]
A manipulated section of audio derived from a May 1982 performance of a movement of Carl Orff’s Carmina Burana by Hallé Choir and orchestra conducted by Maurice Handford is utilised as an orchestral hit sporadically throughout “People Are People”.

“Vypnite tú sračku!”

Ale vážne. Z článku je jasné, že Alan je okrem géniusa i veľmi inteligentný človek.
Jeho odpovede sú trefné, dôkladné a majú svoju hĺbku.

Ďakujem za článok.

monocells
“ako malé nadšené decko kričal, “Je to najlepšia vec, akú sme kedy urobili!” (zrejme to tak naozaj bolo)”
teraz je otázka, či “zrejme to tak naozaj bolo” je myslené ako poklona, alebo skrytá irónia, že nič lepšie už nedokázali vytvoriť. ... dá sa to chápať aj tak, aj tak.

Ale najviac som sa aj tak smial na tom, ako píše o Danielovej trojdňovej snahe, ktorá skončila tak, že mu museli dohovoriť. :-D Ja sa znova smejem nahlas, keď o tom píšem. To píšem úplne vážne, že sa smejem nahlas.

Z tohto rozhovoru, teda, hovorit tomu rozhovor je trochu prehnane, Alan dostal zrejme mailom otazky a na tie odoslal rozsiahle odpovede, jasne vyplyva, ze Alan s hudbou definitivne skoncil, a nie teraz, ale uz peknych par rokov dozadu ... je z neho taky typicky anglicky dochodca, pohoda, cajicek a uz sa bavkat s novou zalubou, hrabat sa v rodokmenoch ... to sa da vysledovat aj v tej sekcii Recoil, kedy napr. z tej skutocnosti, ze sa podarili obnovit stare master pasky, necitit ani stipku nadsenia a entuziazmu. Cize, aj tie chyry, co sli zaciatkom minuleho roka, ze sa nieco noveho v projekte Recoil chysta, bola len zle pochopena skutocnost, ze sa vlastne len zremastrovali stare albumy a znovu vydali. Ked sa urobi remaster “Bloodline”, to bude fakt az moc ... ale nejake “nove” veci tam cakat netreba a remastre su tak akurat pre fajnsmejkerov, beznemu fanusikovi taketo vydania nepridavaju ziadnu hodnotu, je jedno, o akeho umelca sa jedna. Tie piesne budu rovnake, ze budu mat spickovy zvuk? V pamati fanusika sa nic nezmeni, on si ju pospevovat inak nebude ...

A este sa da na tento “rozhovor” pozriet aj inak. Alan bol a stale je brutalny profik. Ale opantava ma coraz viac silnejsi pocit, ze on pre Depeche Mode nežil, on pre DM vzdy len pracoval. Aj na zaciatku to zobral ako pracu, ze ktoru dostal konecne “poriadne” zaplatene a tato praca ho isty cas dokonca aj bavila a naplnala ... prinasala stale vacsie peniaze, slava so sebou nahnala aj fanynky (a o Alanovi sa vedelo, ze si priazen fanyniek vedel uzit ), v studiu sa tiez vedel vyblaznit, lebo boli peniaze na nove hracky, na podiu to vedel vydrzat, vsak potom bola zurka a baby ... ale takyto zivot, pokial pre kapelu clovek nezije, pokial nie je s nou previazany na emocnej urovni, to cloveka nebude naplnat navzdy ... a preto prisiel ten “bod zlomu”, kedy nechut posilnilo aj nedostatocne uznanie zo strany spoluhracov a aj to turne pre SOFAD uz bolo na Alana az prilis, hoci to bol prave on, kto tlacil na pilu, aby sa este potiahlo aj to nestastne turne po USA ... ono, ked si zvyknuty na nejaky majetkovy a zivotny standard, potrebujes peniaze na jeho udrziavanie, pripadne zveladovanie ... a to turne vela penazi asi neprinieslo. Alan potom presedlal na Recoil v nadeji, ze to prinesie lepsie peniaze, ale ako tuna sam napisal, predaj nahravok neprinasa dnes uz ziadne peniaze ... takze s tym vsetkym sekol, samozrejme aj z inych dovodov, tantiemy z DM nahravok prinasaju stabilny prijem (zrejme), ako dochodca uz toho vela nepotrebuje, decka dorastaju, zivot bude postupne menej nakladny ... tak uz si len uzivat klud a pohodu ...

Jedinou skutocnou dusou DM je dnes Martin, kym zil Fletch, aj ten by pre kapelu polozil zivot ... Dave, ten je a bol vzdy len spevak, dnes skladatel, ale jeho to aj tak viac, po umeleckej stranke, taha inam ... DM je pre neho tiez len praca, ktora prinasa paradne peniaze ... bez neho DM fungovat samozrejme nebudu, ale myslim si, ze ak by Martin povedal, ze DM uz pusta k vode, tak do Davidovi bude jedno ...

Cize, osobne som rad, ze sa Alanovi tak dari, je spokojny, som mu vdacny za vsetko, co s DM a Recoil dokazal, ale dusou DM nikdy nebol ... to mi je tak trochu luto ... ale tak, on tu kapelu nezakladal, prisiel, nechal v nej kus zivota, odisiel a zanechal za sebou nieco nezamenitelne, nechal na tej dusi kapely obrovske tetovanie, ktore uz nikdy nezmizne, bude na to vzdy svojim sposobom hrdy, ale samotni DM su mu asi ukradnuti ...

Monghi [#6]:
A este sa da na tento “rozhovor” pozriet aj inak. Alan bol a stale je brutalny profik. Ale opantava ma coraz viac silnejsi pocit, ze on pre Depeche Mode nežil, on pre DM vzdy len pracoval. Aj na zaciatku to zobral ako pracu, ze ktoru dostal konecne “poriadne” zaplatene a tato praca ho isty cas dokonca aj bavila a naplnala ... prinasala stale vacsie peniaze, slava so sebou nahnala aj fanynky (a o Alanovi sa vedelo, ze si priazen fanyniek vedel uzit ), v studiu sa tiez vedel vyblaznit, lebo boli peniaze na nove hracky,..

predstavy a domnienky - skratka sci-fi
Ostatni clenovia si minimalne takisto uzivali parties, drogy, alkohol, sex a ostatne cize peniaze.

Co to vlastne znamena u teba zit pre kapelu?

Rozhovory s Alanom ako vždy veľmi dobré. Myslím, že ho štúdiová práca bavila. A DM po dvoch albumoch zarobené peniaze investovali do nových technológii a mašín, ako napríklad Emulator I, čo nebola lacná záležitosť a pomohlo im to definovať nový zvuk. U nich prišla zmena po dosť krátkom čase a bola to dosť radikálna zmena.

@imiafan: jasne, ze su to len moje predstavy a domnienky ... a? jednoducho ja mam pocit, ze Martin je s kapelou absolutne stotozneny, je jej dusou, zavries oci, pocujes Depeche Mode a mas ho tam ... je cely cas na jej pozadi, urcuje jej smer, imidz (neplanovane, neprogramovo) ... nedokazal by tu kapelu opustit, ani v tych najhorsich casoch, bojuje za nu zubami nechtami, ide do “konfliktu”, ked sa ma smerovanie zrazu zmenit, nakolko sa s tou zmenou musi vyrovnat najskor sam v sebe a potom ist do kompromisu

A mozno to takto jednoducho nefunguje, mozno je kapela o “lietajucich dverach”, prides, odides

ok tvoj pocit a sny ti neberiem. Je jasne, ze Martin je dusou podniku DM DM = Dave + Martin

Inak zaujimave, ze v originalnom clanku spominaju Emulator 111, o ktorom som nikdy nepocul.
Skor si myslim, ze maju na mysli Emulator III a niekto to nespravne prepisal na 111.

@Monghi [#6]: Na 100 % s tebou musím súhlasiť v jednej veci, že Martin je skutočná duša DM. Povedzme si to na rovinu, ten chlapík je hlavnou hybnou silou DM, a to vo všetkých možných smeroch. V žiadnom prípade to samozrejme nemyslím tak, že ostatní nezanechali stopu. Tak ako píšeš, Andy srdciar, Alan profík “par excellence”, Dave človek bez ktorého by to samozrejme taktiež celé padlo, avšak Martin má ako sa hovorí ten X faktor. Tú dušu, ktorú dáva do tohto projektu už celé roky. Súhlasím.

Čo ma ale trochu mrzí je fakt, že ak sa hovorí o histórii DM, ak sa spomínajú ich úspechy, atď., málokedy sa spomína Vince, ktorý celý ten “stroj” DM rozhýbal ešte v absolútnych začiatkoch s Andym. Chápem, že bol súčasťou DM iba niečo vyše roka a že sa potom rozhodol pre iný spôsob tvorenia muziky v Erasure, avšak pre mňa sú jeho vplyv a práca, ktorú za ten krátky čas v DM vykonal, mimoriadne dôležitými faktormi toho, prečo sú dnes DM vlastne to čo sú. Koniec koncov, ďakujem zo srdca všetkým.

Je v poriadku, Monghi, ak premýšľaš a vyslovuješ svoje názory, aj keď iní zase môžu premýšľať inak.
V jednej veci sa zamýšľam zase ja, teda v inom členovi, a odštartoval si to ty, naznačil. Že či vlastne David v DM je súčasťou tvorenia hudby, ktorú má najradšej. Alebo tvorí ju už iba preto, že je súčasťou značky DM a už by nebolo vhodné nechať to tak.
Ak by mali v nejakom fiktívnom vesmíre teraz začať od nuly, skôr si viem predstaviť, že Martin (aj Alan) by šiel aspoň podobným smerom ako DM, ale nie David. Z tohto pohľadu sa dá súhlasiť, že srdce DM je Martin. A paradoxne, možno by ním bol spolu s ním aj nie príliš hudobný Andy, keby ešte žil.
A do istej miery to chápem tak, že spevák dosiahne určitú hranicu kvality, že mu je zrazu skupina tesná. Je to príbeh trochu ako Petr Muk a Oceán, Richard Müller a Banket a určite by sme ich našli viac aj vo svete. Zrazu chce ten spevák byť vnímaný nielen ako spevák nejakej, hoci aj geniálnej skupiny, ale ako samostatná legenda, ako nejaký Leonard Cohen a pod. A jasné, že David už teraz na to má, čo dokazuje aj množstvo bočákov a určite každá skupina je vďačná, ak taký spevák má s nimi záujem niečo naspievať. Zároveň sa takýto speváci stávajú spevákmi pre všetkých, akýmsi mainstreamom v dobrom slova zmysle, slávny sám o sebe. A vyžívajú sa v tom.
Oceán bol kult, ale v určitom zmysle pre určitú skupinu ľudí, Petr Muk sa stal legendou pre všetkých. S DM, hoci kedysi to bolo podobné, je to teraz už zložitejšie, lebo teraz už aj DM je legenda tak trochu pre všetkých, ale sólo spevák v tom môže ísť ešte ďalej…

Hm, kde začať a či vôbec ...? Ale jednu výnimku človek môže urobiť, hlavne, keď ide o Alana…
Myslím si, že problém konca skupiny Oceán bol v tom, že Petr Muk žiadal od zvyšných členov, hlavne od bratov Vozáryovcov, aby prispievali na tvorbu, čo oni odmietli. Proste ho štvalo, že celé bremeno je na ňom a po čase sa mu prestal páčiť, že sa musel deliť rovnakým dielom. Peniaze menia charakter a Petr si to uvedomoval. Nakoniec, na to, aby prežil, musel ísť do estrádnej show… Nebol prvý, ani posledný...
Rovnaký “mušketiersky” problém nastal aj pri inej kultovej skupine - Nirvane. Kurt tesne pred koncom (možno rok a niečo) zmenil pravidlá hry a po novom to znamenalo, že on zinkasuje ako autor hudby a textov 75% a zvyšní členovia “len” 25% ... Krist a Dave boli vraj poriadne naštvaní, ale nakoniec sa cez to prehryzli… Boli vraj v časovej tiesni a hlavne mali tesne pred dohodnutým turné, takže, ak by ho zrušili, museli by platiť vysokú pokutu ... Biedu určite netrú, ani keby mali vyžiť len z Kurtových tantiémov… Dave je údajne tretím najbohatším bubeníkom v histórii. Lichotivé je, že nezaspal na vavrínoch, ale založil si vlastnú skupinu, ktorá je pomaly rovnako slávna ako tá, ktorá ho vystrelila… Paralela medzi ním a Alanom je tá, že on mal tiež pocit, že Nirvana nie jeho osud, že tam len prišiel ako “nájomný hudobník”, t.j. nestál pri zrode “poslednej hudobnej revolúcie”, ako monghi často pripomína, a ak by Kurt žil, tak by ho určite vyhodil… Vraj sa s touto myšlienkou pohrával dosť dlho v posledných mesiacoch pred tragickým koncom, ale otázkou je, či to fakt myslel vážne, pretože už mal dosť vysmažený mozog a de facto nenávidel všetkých vrátane svojej skupiny… Riešil dilemu, či sa nezapredali… 
Slávni Íri sa kedysi zaprisahali, že nikdy nezmenia rozdeľovací kľúč a Bono sám vo svojej autobiografii priznal, že ich to neraz zachránilo… Hlavne on trval na tom, aby to vždy bolo podľa vzorca, každý člen rovnaký diel bez ohľadu na to, kto čo vytvoril… Sám si bol vedomý, že veľa kreatívnych skupín skončilo pre “tento problém”... Inak povedané, každá nezávislá skupina pozná svoju cenu. Aj takí slávni a nezávislí R.E.M. kedysi /1988/ podpísali komerčne najvýhodnejšiu zmluvu a za 5 albumov mali zinkasovať min. 80 miliónov od hudobného giganta Warner Bros.
A čo som chcel vlastne týmto v súvislosti s DM povedať?
 

časť druhá: DM sú v čomsi veľmi čudní... Pred časom som čítal rozhovor s producentom Jamesom Fordom a priznal, že ako producent ľutuje jednu, resp. dve veci a to, že produkoval jeden album umelcovi, ktorý nie je jeho šálka kávy , ale vraj mu to zaplatilo dom, v ktorom býva a najťažšie to mal pri produkcii albumu SPIRIT…  Vraj to nebola žiadna radosť z vytvárania hudby, ale skôr veľká manželská poradňa… Ale fanúšikovia DM to dobre vedia. Hlavná vec, že Andy mal posledných 25 rokov vyjadrenia, že atmosféra v skupine nikdy nebola lepšia… Ale to sa už opakujem.
Martin mal po odchode Alana vytvoriť z DM superskupinu, mal si na každý nový album prizývať nových hostí a tak sa posúvať... Lenže on sám je obeťou svojich nezmyselných pravidiel ... Aby nakoniec ustúpil Davidovým skladateľským chúťkam… Ja nebudem hodnotiť jeho počiny, ale myslím si svoje, tak ako si myslím, že aj Martin na niektoré albumy nedáva najlepšie kúsky…
Keď človek číta, ako Dave prvých 10 rokov nemal radosť zo spievania v skupine, až SOFAD mu otvoril oči, tak nevie, čo si má myslieť...
Alan, ktorý bol frustrovaný zo svojej pozície… Podobne ako taký Laco Lučenič v Mekyho skupine… Andy, ktorý de facto nikdy nemal byť v skupine… Čo mu bránilo hneď byť manažérom skupiny. Koľko slávnych skupín to urobilo… Manažér má byť najväčším fanúšikom skupiny, jedine vtedy sa vedia všetci posúvať tým správnym smerom…
Občas mám pocit, že by DM potrebovali ešte jednu inkarnáciu, aby veci robili lepšie… Ale to už našťastie nie je môj problém… Som rád, že som tento kruh uzavrel a nič neľutujem… Ale z môjho pohľadu toho premárnili príliš veľa, pretože boli zviazaní hlúpymi obmedzeniami…
PS: Alan mi je svojim aktuálnym hobby sympatický... Už roky sa pohrávam s podobnou myšlienkou… Len sa mi do duše vryla jedna veta, ktorú mi raz povedala blízka osoba: Aby si z výsledku nebol sklamaný. A ja som si tak v duchu povedal: Môžem byť ešte viac?

časť tretia: Posledný rok som prepadol čitateľskej mánii v téme “hudobné životopisy” a akosi podvedome tam hľadám akési odpovede, spojenia a prepojenia aj na DM a neviem k čomu som dospel… Kde je “pes zakopaný”?
Mnohí umelci spomínajú dodávku a prvé (stratové) turné ako kľúčový moment existencie skupiny, kedy sa v ťažkých časoch formoval charakter skupiny, utužovali vzťahy, prekonávali krízy, ale hlavne sa plávalo na vlnách nadšenia, chuti pracovať, byť dušou i hudbou nezávislí a pod. Možno tu je depešácky problém ...
U2, R.E.M., Red Hot Chili Peppers, čiastočne NIRVANA, resp. Foo Fighters a iní velikáni nezávislej scény, ktorí sa úspechom prebojovali do prvej ligy, tí všetci si dostatočne uvedomili, že len ako gang (všetci za jedného, jeden za všetkých) môžu čeliť všetkým nástrahám . Veľké osobnosti s veľkými egami musia veľakrát zahodiť svoje ja, vzdať sa všetkého v prospech ostatných , krásne to povedal FLEA pri uvádzaní skupiny do siene Rock and Roll Hall of Fame v r. 2012… Proste dospeli a našli si k sebe (opätovne) cestu. Vzišli z toho silnejší... A DM? Neviem, skôr o tom pochybujem.

Tento rok je to 30 rokov čo Alan opustil skupinu, takže to už môžeme z pohľadu fanúšika zhodnotiť či to bol správny krok alebo nie… Ja natvrdo hovorím, že Alan opustil skupinu predčasne a zbytočne. Tak, ako som ho mal niekedy rád, dnes mi je jeho tvorba takmer cudzia… Takže svojim skonštatovaním musím (trošku nerád) súhlasiť s monghim.

PS: Ako (bývalý) fanúšik DM som pochopil, že netreba sa veľmi upínať na svoje idoly. Lebo koniec koncov, oni často krát idolmi ani nie sú. Nik z nás nie je dokonalý, či bezchybný.... Je stratou času premietať si do svojich idolov svoje predstavy, resp. brať ich hudbu príliš vážne. Nuž, ale čas sa už nedá vrátiť.

vcera vecer som sledoval brilantny berlinsky koncert z Delta Machine Tour ... fakt som musel po case skonstatovat, ze je to natocene skvele!!! ... a za tym este festivalovy set z Lisabonu 2017, ten setlist bol vyskladany fakt podarene ... a napadlo ma, ze kto alebo co da tentokrat dohromady Davida s Martinom ... ani len netusime, ci a ako byvaju teraz v kontakte (naposledy boli spolu zrejme pri premiere “M”) ... ale doteraz to bol vzdy Fletch, ktory ich raz za cas oboch kontaktoval, sondoval, co chalani maju napisane, ci je chut dat nieco dohromady ... toto sa udialo este aj v prapociatkoch “memento mori” ... aj za ten album mozeme paradoxne vdacit Fletchovi, hoci jeho skutocna realizacia zacala az po jeho nahlom odchode z tohto sveta, ale stale stoji jeho duch na pozadi tohto vydareneho diela ... ale co bude teraz? To ma strasne zaujima a neviem najst ziadnu odpoved ... bude zaujimave sledovat, ci bude chut udrzat znacku Depeche Mode pri zivote a ako sa tie dve ega (Dave a Martin) dokazu prinutit sa same skontaktovat a pustit sa do pripadneho spolocneho projektu ... alebo to bude teraz vsetko na Kesslerovi? Je otazne, aky je jeho skutocny vztah k DM, ci len cisto financny alebo aspon trochu citovy ... na tom totiz sakra moc zalezi ...

No ale toto hovorí o niečom viac ako len o pracovnom vztahu: Spomínam si hlavne s veľkou láskou na obdobie, keď som bol v Depeche Mode – najmä na turné po celom svete a obrovskú zábavu, ale aj na kreatívnejšie časy v štúdiu, o ktorých sme hovorili.

Je vzdy velmi osviezujuce si citat Alanove inteligentne odpovede. Dakujem za preklad, Monghi.

Myslim, ze kapely ako take a ich clenov si mame tendenciu romantizovat (ja nie som vynimka). Spominate srdcia, duše, gangy. Srdcom a dusou DM bol a vzdy bude Martin (logicky) - pretoze zaklad DM su jeho melodie a texty, on ma k tym skladbam najsilnejsi citovy vztah. Ked si niecoho autor a nieco vytvaras, stava sa to tvojim dietatom a DNA DM tkvie v Martinovych skladbach - su to jeho deti, na ktore je patricne hrdy.
No kapela je viac nez skladby ako take. Su to ludia v tej kapele a kazdy v nej mal/ma svoj vyznam - spolu vytvaraju celok.  Ja si myslim, ze ak by to Alan bral iba ako pracu a nevidel v tom okrem penazi a bab presah, nezotrval by v kapele takmer 14 rokov. Myslim, ze Martina obdivoval za jeho talent a sam si uvedomoval, ze jeho majstrovstvo v studiu doda tym skladbam presne to, co potrebuju. On tie skladby/deti obliekal aby boli cool a nikdy by tak cool neboli ak by ich skutocne nemal rad a ak by pracu pre kapelu nebral vazne. Dokazal sa piplat s jednym zvukom hodiny - on makal a jeho ciny vzdy dokazovali, ze to s kapelou mysli vazne a ma ju rad. O tom ako zlyhavala casto krat komunikacia v studiu nemusime pisat, tym si prechadza kazda kapela a cim vacsia ta kapela je, tym je to narocnejsie nie len koli egam ale aj ohromnemu tlaku zvonka od vsetkych zainteresovanych stran.
Depeche mode ze neboli gang? O co vacsi gang bola Nirvana ci R.E.M. ci The Cure? To je smiesne tak ci tak, DM samych seba v rozohovoch za “gang” pasovali, myslim ze to spominal Dave. No to je uplne nepodstatne, ci boli, neboli gang alebo kto presne je srdce, kto dusa, ci mozog alebo do akej miery. Ak by neboli oni styria, nikdy by DM neboli tym co DM predstavuju - v tych uzasnych skladbach je odtlacok kazdeho z nich.

a zabudol som na Vinca!! Vince zohral mimoriadnu ulohu a neuveritelne inspiroval Martina - aj vdaka nemu su DM, tym ci su v podsate. (prepac Vince!):)

Hm, kto vie, možno bol práve Vince tou čistou dušou DM a kľúčom ich neskoršej frustrácie a problematickej komunikácie v skupine. Nikdy sa cez to nepreniesli, čo si najviac odnášal práve Alan… A možno práve on, tým, že tlačil na pílu, aby sa stal plnoprávnym členom DM, spôsobil, že Martin bol voči nemu taký chladný... Asi sa zvyšní členovia DM báli ďalšieho odchodu, resp. zlyhania… Kto vie… Neviem, či by sa Dave a Andy ako umelci (bez Martina) uchytili…
V tejto súvislosti ma napáda , ako sa raz Vince vyjadril, že odišiel (aj preto), lebo sa mu nepáčilo ako Dave spieva… Na to sa akosi zabúda…

Re gang - Neviem, kto to z DM povedal, asi Martin, ale že problémy v skupine práve začali narastať potom, čo sa Dave počas Violation tour a nasl. “Devotional session” odpútal od skupiny a oni už neboli takým gangom, ako kedysi… Ak si aj s nim vyrazili, tak to hrozilo poriadnym konfliktom (viď známa situácia s povestným moto gangom Hells angels, ktorú Dave vyprovokoval)... A možno bolo chybou aj to, že Daniel M. si po “berlínskej trilógii” tiež povedal, že stačilo im robiť v štúdiu mediátora… Ale jeho postoj chápem, mal vo vydavateľstve aj iných umelcov… 

Tak som v noci uvažoval nad tým, že smutné je, že väčšinou iní umelci oslovili k DM k spolupráci ako opačne. AJ to o niečom vypovedá...

A možno nadišiel čas, aby Martin (ako správna depešácka duša) vydal pod značkou Depeche Mode album, za ktorým bude iba on a nikto iný a to tak po hudobnej, lyrickej ako aj vokálnej stránke. A bude to najlepší (rozlúčkový)
album DM v ich histórii… A následne pošle Davidovi krátku SMS: “Takto sa to robí  to psej matere”.

Dave by sa bez Martina tak neuchytil, rovnako ako Martin bez Davea. Dave bol ten charizmaticky frontman s milou tvarou a velkou charizmou na podiu s nezamenitelnym hlasom. Uz jeho proto-demo-verzia mala ten esprit, ktory si rokmi vycibril.  To ako DM prerazili v podstatne takmer hned na zaciatku nebolo iba skladbami ale rovnakou mierou Daveovym hlasom, zjavom a vystupovanim (a stastim). Bol to v podstate alfa samec s talentom (technicky a rozsahom zas tak vynimocnym nie:)), uz ked vystupoval v karovanej kosielke a smiesnymi nohavicami po pupok.  Rozkriklo sa to rychlo. Ja si myslim, ze v paralelnom vesmire by si niekto Davida ukradol do svojej kapely (resp. do garaze rodicov, kde v ere punkovej revolucie bola okrem auta aj v kadzej druhej garazi aparatura, bicie, gitara a v lepsom pripade aj synťak) a ze on by mal celkovo vacsiu sancu posobit v hudobnom priemysle. Martin by skor skoncil ako senior bankar, ktory part time sklada gingle do reklam.
ad Vince. Vince je genius, ale gule mu chybali. Kedy presne vobec oznamil svoj odchod a kolko s tym otalal? A odist po prvom albume, vlastne este pred vydanim a nechat ich v srabe, no, nebol to typ do gangu.  Nepoznam osobne Vinca (ani nikoho z nich) samozrejme, no po DM sa placal od jedneho projektu k druhemu, ja by som tipol a su to (ako vsetko vyssie) iba dohady, ale spolupracovat s nim muselo byt narocne a bol tak trochu “trn v zadku”, ktory ale ma problem s komunikaciou. On a stvorclenna kapela asi neslo dohromady hned od zaciatku, na to je prilis velky individualista a genius, ktory chce robit veci iba po svojom. Byt v kapele vo dvojici - to je u neho maximum. Tu mi napada Fletch, ktory, mam taky dojem, sa nebal veci komunikovat v kapele priamo - a toto mozno nikto iny do takej miery nedokazal. Bol hovorca Martina, nemal problem zdisovat Alana ci Davea.
K tomu poslednemu odstavcu, Tomy, verim zartujes, to by nebol DM ale iba Martin Gore album.

Tomy:

este ad gang: nepamatam si, kto to presne v tych rozhovoroch spominal, ale urcite bud Dave alebo Martin.

a k tomu Vincovi a jeho postoju k Daveovi.. to je vazne pravda ze sa mu nepacilo ako spieval? Ved ho v podstate objavil ked Dave spieval Heroes (ci to si iba myslel ze to spieval Dave? uz si to nepamatam).  Mne pride, ze sa mu pacil ako typ frontmana, to kazdopadne, s ktorym maju vacsiu sancu uspiet -  kedze nik z nich (Vince, Andy, Martin) by nim byt nemohli.

k spolupracam.. DM a spoluprace, to fakt nejde dohromady, nie je to ten typ projektu. To by musel byt viac organicky a multizanrovejsi projekt, kde si charakter tych skladieb ziada roznych spevakov ci pristupy.  V DM uz je DG a celkovo je to presne tak ako to ma byt.
Takze som rad, ze to dopadlo po Alanovom odchode tak ako to dopadlo. A keby Martin nedaval najlepsie kusky na album, tak to by som si pozrel jeho suflik s nevydanymi demami.

@ViolateYou: múdra argumentácia, to musím uznať ...
Asi sa mi už pletú dojmy a pojmy :( , mal by som sa riadiť múdrosťou : mlčať je zlato.

Celý deň som tak podvedome (a pri počúvaní rozhovorov s rôznymi umelcami) našiel to kľúčové slovo, pri ktorom mi docvaklo, ako sa mýlim a v čom tkvie sila tvojich (vašich) argumentov: IDENTITA. Dave a Martin = DM. Identita DM. Možno som bol roky na DM a Alana nahnevaný, lebo som si myslel, že Alan je neoddeliteľnou súčasťou tejto identity, ale mýlil som sa. Dôležité (pre mňa) je to, že som našiel ten kľúčový moment, aby som to vedel (pre seba) uzavrieť.

Keď si to zoberiete, DM začínali so svojím popíkom ako také zapadnuté hviezdičky, hviezdili v ich dobe keď začínali Ultravox, OMD, Soft Cell, Visage. Kde sú tie hviezdy new romance dnes a kde sú vtedy zapadnutí Depeche mode. Depeche mode sa stali legendou, ktorá dokáže vypredať štadióny. A o niečom to svedčí. Kapela, ktorá sa nezľakla odchodu hlavného skladateľa po prvom albume, inak géniusa, veď DM dal svetu pop music dvoch skladateľských géniusov Vinca Clarka a Martina Goreho, jeden v dur druhý v mol. A kapela, ktorá druhým albumom prežila, a na treťom urobila svoju hudobnú revolúciu, keďže investovala do vtedy najmodernejších hudobných technológii a to samplerov a mala šťastie na vtedy nového člena Alana Wildera, pre ktorého bola práca s elektronikou a štúdiom koníčkom a popri tom myslím študovaného muzikanta, ktorý aspoň zahral prvú vetu beethovenovej sonáty mesačného svitu. A nebála sa ísť vo svojom štýle a meniť ho a preto sú dnes legendami a nie nejakou zabudnutou kapelou hrajúcou elektronickú hudbu. Ktorá zo slávnych elektronických a aj neskorších skupín dokáže vypredať štadión. Zostali už len Depeche mode. Kapela, ktorá bola vtedy v ústraní a dnes je legenda. Ultravox to už môžu zabaliť a napríklad Alphaville si tak zahrajú na nejakých mestských slávnostiach. Ostatné,čo sa týka Depeche mode, prešli si svojími krízami, odchodmi kľúčových členov, úmrtím jedného z nich, ale stále fungujú a to nie je len tak. A tvorili hudobnú históriu, tak ako ich idol David Bowie. The Beatles, David Bowie a Depeche mode patria k tým umelcom, ktorý mali hlavne v prvom rade skladateľský talent a nebáli sa zmien a preto sú legendami.

Jozef, výborný postreh a ešte by som dodal, že tajomstvo úspechu, geniality a vzácnosti tejto kapely sa podľa mňa skrýva v tom, že si išli stále vlastnou cestou. Nikdy sa nesnažili o prienik do mainstreamu, nikdy nepočúvali tých, ktorí im tlačili do hláv ako by mali znieť a o čom by mali písať. Verili svojim metódam práce, svojmu vlastnému mindsetu. Áno, v kapele nastali rôzne spory a konflikty hlavne v 90. rokoch, avšak sú stále tu a to je niečo absolútne úžasné. Som hrdý, že som ich fanúšikom a vždy budem šíriť myšlienku a silu Depeche Mode hlavne pre mladých ľudí, ktorí o nich ešte vôbec nepočuli. Nie, nie je to fanatizmus, je to iba viera a oddanosť.

a na DM je super aj to, ze ked vydaju album, tak k tomu ponuknu skutocne albumove turne, teda ze tam po cele turne tie nove skladby aj zneju, cize ziadne retro tour ... to Martinove, “pozerame sa iba dopredu”, ma cosi do seba ... hoci potom ostatna cast setlistu uz tvoria vacsinou notoricky zname skladby, to uz je akasi dan alebo ... ved o tom sme sa tu bavili uz x-krat ... jednoducho nie su ako The Rolling Stones, o ktorych som uz velakrat pocul trefnu pripomienku, ze novy album vydaju iba preto, aby bol dalsi dovod vyrazit na turne, pricom ten novy album vlastne nikoho nezaujima. U DM je to naopak, novy album je pre turne absolutne klucova vec ...

Hm, keď spomínaš turné, tak som rád, že objavujem pre mňa nové, viac-menej rockové skupiny. Žiadne želania, predsudky, napočúvaná celá diskografia. Taká čistá , nefalšovaná radosť zo živého hrania, spoznávania. A takto v lete som išiel ako garde na Queens of the Stone Age a spevák Josh Homme (pred časom sa objavil na pódiu s Davidom Gahanom) si počas koncertu prečítal dve želania fanúšikov, aby zahrali to, čo mali napísané na plagáte a on sa tak zamyslel a povedal, že aj keď to neplánovali a dávno tie veci nehrali, tak si majú fanúšikovia (asi podľa jasotu) vybrať jednu z nich, pretože on je na pódiu na to, aby spolu so skupinou plnili želania fanúšikov a tak zahrali jednu z nich namiesto nejakej inej plánovanej piesne, ktorú mali bežne v setliste. Prekvapením bolo, že po dohraní prvého želania nasledovala aj tá druhá pieseň na želanie, lebo nechcel sklamať ani toho druhého fanúšika (fanúšičku). Super. Škoda, že nezahral aj tú tretiu z plagátu, pretože tú si želala blízka osoba vedľa mňa stojaca… Ale nevadí. Údajne ju neskôr začali pravidelne hrávať.
Aktuálne sú na pokračujúcom turné, kde od základu zmenili setlist a hrajú práve také veci, ktoré neboli buď dlho zaradené, alebo vôbec + nové... Lebo sme tu pre Vás a hlavne vďaka Vám, milí fans. Nehľadiac na to, že štruktúra ich piesní je dosť náročná na živé hranie a de facto nehrajú žiadne umelé zvuky a aj katalóg práve nie je najmenší...  Nehovoriac o komornejšej atmosfére, muzikantov zrazu nahodených v tmavých oblekoch a pod. Proste variabilita zdobí kvalitného umelca.
Spomínal si Delta Machine tour - aj tam musel Anton prehovoriť skupinu, aby opätovne zaradila Goodbye, lebo konceptuálne sa mu tam lepšie hodilo, ako nejaká roky hrávaná odrhovačka… Zvláštne, nie?

Mili priatelia DM! Som rad, ze diskusia tu este pokracuje, lebo by som sa rad zapojil, ale skor sa mi nedalo. Mal by som dve poznamky. Prva poznamka je moj osobny nazor a vztah k Alanovi Wilderovi, ktory je uz niekedy vnimany ako trochu “vybusna tema” (z pochopitelnych dovodov). Myslim si, ze prinos AW pre popularitu DM (ktora trva do dnesnych cias) bol absolutne klucovy. Prve dva albumy DM, na ktorych sa nepodielal, boli skvele (a podla mna je album A Broken Frame najlepsi album DM, ktory vznikol bez AW), ale domnievam sa, ze zvuk, ktory Alan priniesol na albumoch, na ktorych robil, je prave ten zvuk, ktory oslovil fanusikov tak, ze ostali fanusikmi DM doteraz. Ja osobne som po odchode AW z kapely jej fanusikom viac-menej najma kvoli hudbe, ktora vznikla za jeho posobenia (a mnohi z nas toto obdobie vnimaju ako zlate casy DM), teda povedal by som zo “zotrvacnosti” - kupujem si ich nove veci, sledujem dianie, ale ked si urobim statistiku, tak zistujem, ze pocuvam 95% ich tvorby z rokov 1981-1993 a zvysnych 10% venujem novsim veciam (najma Ultra, Spirit a Memento Mori). Nevravim, ze po roku 1993 neprodukuju DM kvalitnu hudbu, ale uz je to cele jednoducho niekde inde - a obavam sa, ze ak by to bolo od zaciatku len o tejto hudbe a AW by do kapely neprisiel, tak by tolko (skalnych) fanusikov skupina DM nikdy neoslovila a dnes by tu uz nebola. Inak povedane, vela tazia zo svojej slavy vybodovanej v rokoch 80-tych a na prelome 80tych a 90tych rokov. Aj to je samozrejme nevydane a obdivuhodne! - josefst (25) sa tu pekne dotkol rokov posobenia AW v kapele a vyzdvihol ich smerovanie od 3. albumu.

Moja druha poznamka a v podstate aj otazka (- ci by na nu niekto vedel reagovat?): je vseobecne zname, ze skladatelske ambicie mal aj David Gahan, ale dlhorocne sa mu nedarilo presadit svoje skladby na albumy DM. Az pri poslednych albumoch doslo k tomu, ze sa s Martinom Goreom dohodli na zaradeni niekolkych skladieb DG na tieto albumy (Before We Drown z posledneho albumu povazujem za najlepsiu skladbu tohto albumu). Pred par mesiacmi som si ale uvedomil, ze AW mal vysadu hned po oficialnom vstupe do kapely uverejnovat svoje skladby! Na studiovych albumoch to boli skladby Two Minute Warning, The Landscape Is Changing, If You Want. Okrem toho tu mame singove skladby Fools a In Your Memory a dalsie singlove skladby, na ktorych spolupracoval ako spolu-autor: The Great Outdoors, Work Hard, Black Day, Christmas Island. To nie je malo, v porovnani s tym, ze DG si za ten cas (myslim) ani neskrtol. Nikdy som nevidel ziadnu debatu, preco tomu tak bolo? DG v obdobi 80tych a 90tych rokov nemal ziadne skladatelske ambicie? Toto by bolo najjednoduchsie vysvetlenie; jeho solova draha sa zacala v roku 2003 albumom Paper Monsters. Ale ak je to takto, potom preco mal taky problem nejake skladby na albumy DM presadit, ked sa konecne neskor chcel prezentovat aj ako autor, zatial čo AW s tym v minulosti problem (zda sa) nemal!?). Alebo DG by ako skladatel predstavoval pre MG vaznu konkurenciu, kym nejake skladatelske “ulety” AW nemohli poziciu MG nijako ohrozit? Vie niekto reagovat?

aktualne prekladam rozhovor zo studia, kedy kapela nahravala MFTM a Dave tam odpovedal prave na tuto otazku a bolo citit, ze skutocne nemal ziadne skladatelske ambicie. Podla mna tomu absolutne nevenoval pozornost. Tato zalezitost, podla mna, zacala prerazat do popredia po jeho 30-tke ... je to pre cloveka dost klucovy vek, kedy sa prvykrat obzrie skutocne za seba a snazi sa najst nieco, na co by mohol byt hrdy, ze toto a tamto dokazal. Co tam videl Dave?? Nic, bol len spevak ... a k tomu sa udiala dalsia podstatna vec .. Los Angeles a vstup do uplne inej hudobnej komunity, Dave sa stretol s inym typom umelcov, ako boli ti hitmajkeri z 1980-tych rokov, na ktorych narazal pri tych komercnych relaciach, kde vsetci isli na playback ... preto sa na nahravanie do Madridu dostavil uplne iny Dave, ktory najskor skusal posunut kapelu inym hudobnym smerom a textovo si este na nic netrufal, hoci umelec uz v nom rastol ... a pretavoval to vtedy do malovania obrazov. Prva textarska lastovicka sa objavila pri albume “Ultra”, ktoru Martin odmietol a mozeme sa len domnievat, ci nieco ponukol aj pre album “Exciter” ... ale posledny koncert turne a jeho slova pri rozlucke s publikom, kedy povedal nieco v zmysle, ze sa ide venovat niecomu inemu, dnes mozeme pochopit aj tak, ze Dave uz vedel, ze bez vlastnej tvorby to nepojde. A v istej chvili bol zrejme rozhodnuty aj DM poslat k vode ... ale to su vzdy take chvilkove zalezitosti ... a mozno to bolo uplne inak

A Alan o svojej tvorbe pre DM tiez neraz povedal, ze v istom momente pochopil, ze textarstvo nie je jeho silna stranka a viac sa sustredil na studiovu pracu, comu zodpoveda aj skokova zmena kvality studiovej prace pri albume MFTM, v porovnani s predoslym albumom (a nie, ze by berlinska trilogia nebola kvalitna) ...

Kubec,

domnievam sa, že čo sa týka minulosti, že MG nemal problém so skladateľstvom AW, je odpoveď jednoduchá.
Predsa len ešte stále neboli absolútne svetová skupina so zabehnutými úlohami členov. Teda aspoň nie tak silne zabehnutými, aby to MG vnímal ako ohrozenie, ako zmenu ustáleného a osvedčeného poriadku. “Stavba” sa síce už stavala a dosť bolo postavené, ale stále sa ešte do nej ako tak mohlo zasahovať.

Hm, asi si väčšina fanúšikov (mňa asi vynímajúc) želá spoločný album DM, kde by polovičku albumu napísal Dave a tú druhú Martin… Z tohto pohľadu by bolo ideálne, keby vydali “double album”, kde by na tom prvom boli len Martinove piesne a na tom druhom len Davidove (poradie môže byť aj opačné kvôli zachovaniu DM alebo to kvalitnejšie na záver), každá z nich by obsahovala osem piesní po 5 min. , t.j. 40 min. x 2 = 80 min. Pokiaľ viem, tak aj max. dĺžka CD je 80 min. (700 MB). Takže ideálny čas. Mohli by ísť do tohto projektu, s tým, že ideálne by bolo, keby tam Alan urobil produkciu aspoň na jednej piesni pre každého autora… To by ešte v jeho veku zvládol, keďže sa už chystá odpočívať... Ale táto myšlienka bola len spestrením… Radšej by som zvolil takého TRENTA z NIN. Ten posledný soundtrack k tomu sci-fi filmu je vážne dobrý.

Byť kapelou, tak by som odteraz vydával veci čisto pod autorskou hlavičkou DM, t.j. nik zvonka by nevedel, ktorá pieseň je autorským dielom buď Martina alebo Davida. To by bolo fakt super. Verím tomu, že peniaze v ich veku nehrajú až takú úlohu, ale možno sa mýlim… Osobne by som k tomuto kroku pristúpil už oveľa skôr, t.j. odkedy Dave prispieva na DM, ale chápem Martina, že nechcel byť podpísaný pod také veci ako “i want it all”.

Otázkou je, kde sa stratila ona povestná nezávislosť skupiny, ktorá bola hodná nasledovania?

Na druhej strane je otázkou, čo je to autorský počin z pera Davida? Skôr mám pocit, že on niečo v hrubom načrtne, možno vokálna linka, melódia, resp. náznaky a ostatní z produkčného tímu robia zázraky… Doslova hľadajú pokiaľ nenájdu ten správny kľúč... Sám James Ford priznal, že by mal byť na viacerých piesňach minimálne uvedený ako spoluautor, ale jeho takého veci až tak neberú... Možno by mali. Mal by asi iné prachy.

Ak sa nemýlim, tak na Mememnto mori prispelo v histórii DM najviac autorov. Inak, teraz mi bude hanba, ale vďaka Kubecovi som si uvedomil, že skladba Fools zo singla Love in itself je od Alana Wildera, myslel som si že je to martinová skladba a docela podarená. Takže ako vtedy čerstvý nováčik dostal priestor. Keď sa tu už spomínajú rôzne predstavy a želania, tak pridám možno takú sci-fi predstavu, že ďalšia zostava Depeche mode by bola David Gahan, Martin Gore, Vince Clarke a Alan WIlder. Mylsím, že silná štvorka.

ad jozefst (33): Je to uzasna sci-fi predstava, ale obavam sa, ze v dnesnej komercnej dobe naozaj nerealizovatelna. Bola by to uplna bomba! Ale zase, ked mohli pozvat Alana a aon prisiel, na ten nejaky dobrocinny koncert a zahral tam Somebody, tiez to bolo velke prekvapenie. Obavam sa, ci tam uz nehra uholu aj lenivost (pozri basnicku otazku v prispevku tommy 32).

ad Walking in Secret Garden (31): Ma to logiku, co dedukujes!

Ja si myslím, že je absolútne v poriadku, že Martin píše väčšinu albumu. Netvrdím, že Dave nenapísal dobré veci, no s Martinom to nejde porovnávať. Sám Dave sa raz vyjadril, že s Martinom sa nemôže porovnávať. Osobne ma nejak neberie predstava, že by Dave napísal polovicu albumu. Všetko je tak ako má byť a je to absolútne super.