10 minút s Andym (03/1988)

Deň po druhom koncerte v Budapešti, v rámci turné "Music For The Masses" dostal maďarský reportér šancu na 10 minút sa porozprávať s Andym Fletcherom. Rozhovor je zároveň krásnym svedectvom doby.

Zdravím, Andy!
Ahoj.

Včerajší koncert bol skvelý! Ako hodnotíš publikum? Bolo evidentné, že poznali texty slovo od slova.
Áno, ľudia boli naozaj úžasní!

Deje sa tak všade v Európe?
V podstate áno, teda na väčšine turné. Rovnako ako v Európe, tak aj v Spojených štátoch. Keď nad tým premýšľam ... zdá sa, že fanúšikovia sú na koncerty Depeche Mode pripravení. Tým myslím fanúšikov, ktorí nás naozaj majú radi, tých je naozaj veľa a tí najvernejší poznajú všetky naše skladby.

Ste aj v Anglicku takí populárni ako v Európe?
To je trochu zvláštne. Tam sme populárni už 7, či 8 rokov a pravidelne tam vystupujeme. Ide o to, že aj doma máme svoju fanúšikovskú základňu, ľudí, ktorí nás neustále sledujú. Takže, keď tam vyjde naša nová nahrávka, okamžite v rebríčkoch vystrelí nahor, lenže krátko na to predajnosť klesne. Tak si hovoríme, že niekedy sa nám fanúšikov aj podarí osloviť.

Stále fungujete v Mute bez zmluvy?
Áno.

Čiže je to stále postavené na gentlemanskej dohode.
Presne tak.

A veľké nahrávacie spoločnosti Vás stále atakujú ponukami?
Už nie. Vedia, že sa aj tak nezapredáme.

Koľko ľudí pre Vás na turné pracuje?
To záleží od regiónu. V porovnaní so západnými krajinami sme museli Vo Východnej Európe znížiť náš tím na polovicu.

Kvôli nákladom.
Áno.

Takže, o čo sme boli na koncerte ukrátení?
O takmer kompletný svetelný a zvukový podporný park. Využili sme zostavu zosilňovačov z Maďarska, ktoré boli v pohode, ale tie neposkytujú taký brilantný zvuk, ako tie naše. A z kompletného svetelného parku sme využili asi pätinu.

Aj napriek tomu je šou nádherná.
Áno, dizajnovala to tá istá dievčina a odviedla skvelú prácu. Ale inak, je to hanba! Povedané inak, ako my, tak aj publikum je ukrátené o zážitok a jediný benefit z toho majú organizátori.

Myslíš tých maďarských?
Presne. Podľa odhadov tam bolo tak 12 - 13 000 ľudí, čiže na oboch koncertoch dohromady 25 000 platiacich divákov a tí za koncert zaplatili šialené peniaze. No a oni si myslia, že tieto peniaze idú všetky nám, však?

No, áno ... veď nakoniec by aj mali, nie?
Ale tieto peniaze do našich vrecák nejdú.

Zastáva niekto z Vás manažéra Depeche Mode?
Nie, máme v kapele demokraciu.

Ale Martin je stále autorom väčšiny skladieb, nie?
To áno, správne.

Ako sám seba vnímaš na koncerte? Čo myslíš, že by si videl, keby si mal pred sebou na pódiu zrkadlo?
Určite veľa vecí. Pady pre syntezátor a bubon, sekvencer, mikrofón ... ale pre diváka je aj tak stále dôležitý samotný zvuk.

Vaše pódiové vybavenie pôsobí skromne, napriek tomu s ním dokážate takmer všetko!
Áno, pretože táto technika je veľmi pokročilá, len ju treba vedieť používať.

Sú nejaké party, ktoré treba mať vopred nahraté?
Také budú vždy. Napríklad rôzne bicie a rýchlejšie sekvencie.

Vieš nám to udať v percentách, koľko z toho je predprogramované, či vopred nahraté?
Nie, pretože napr. jedna skladba ide kompletne naživo a ďalšia sotva. Sú skladby, ktoré nie je možné prezentovať komplet naživo. Napr. 30 - 40% sklady "Black Celebration" je o zázname z pásky, všetky rýchle sekvencie, bicie a ostatné záležitosti.

Niektoré Vaše skladby majú silný religiózny nádych. Dostalo sa Ti v detstve náboženskej výchovy?
Áno a mnoho ľudí si myslí, že skladba "Sacred" je náboženská pieseň, pritom tomu tak nie je.

Ale napr. scéna pri skladbe "Blasphemous Rumours" (gotické chrámové okná), ako aj celý zvuk veľmi odkazuje na nábožestvo.
Na toto prízvukuje veľa ľudí, ale napr. spomenutá "Sacred" je o láske, o láske ako viere.

A "Shake The Disease"?
Aj tá je o láske.

Čiže je mylné spájať si ju s AIDS?
Takto premýšľa veľa ľudí, ale táto skladba s tou chorobou nemá nič spoločné ... "Here is a plea from my heart to you, nobody knows me as well as you do ..." Je to pieseň o láske, ako väčšina našich piesní, v ktorých využívame rôzne zážitky zo života na vyjadrenie toho, čo chceme povedať.

Pár rokov dozadu bola pre Vás láska minoritnou témou. Skôr ste sa zaoberali spoločenskými problémami, napr. na albume "Construction Time Again". Na tieto problémy ste teda už zabudli?
Nie, len sa ich dotýkame menej zrejmým spôsobom. Myslím, že Martin to jednoducho takto cítil ... ide totiž o to, že ak sa takýmito témami zaoberáš príliš, tak dostaneš nálepku politickej kapely, čo sme nikdy nechceli. Nikdy sme nechceli byť ako The Clash.

Jedným z absolútnych vrcholov koncertu bola skladba "Stripped", ktorá obsahuje verš "Let me hear you make decisions without your television" ... Aj keď viem, že je to skladba o láske, ten presah je ďaleko väčší, však?
Je to zaujímavá skladba. Ono, všetci sme tak trochu mešťania .. ovplyvňuje nás veľa vecí a niekedy chceme dostať odpovede na konkrétne veci ... tá skladba možno pôsobí trochu "hippie", pojednáva o návrate k prírode, o hľadaní odpovedí. Snáď tí starší tomu rozumejú lepšie ...

Stále žijete v Basildone?
Vec pohľadu. Žijeme v Londýne, ale Basildon je londýnske predmestie.

Vaše posledné videoklipy sú čierno-biele, prečo?
Pretože ich režisér, Anton Corbijn, pracuje práve s týmto formátom. A nám to príde skvelé. Máme pocit, že nám rozumie. Mimochodom, práve sme vydali asi 30 min. videokazetu s názvom "Strange".

Viem. Je v každom klipe to isté dievča?
Nie, je tam jedno talianske dievča, v klipe "Behind The Wheel", pretože sa točilo v Taliansku. V "Strangelove" hrá Angličanka a dievča z Nigérie. Tá videokazeta má taký európsky nádych, pretože sa filmovalo v Dánsku, Anglicku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, ale aj v oblasti Los Angeles. Ale odhliadnúc od záznamu v LA je tam citeľný európsky vplyv.

Čiže okrem klipu k "A Question Of Time" ...
Áno, a je to trochu škoda. Ale to video sme točili asi pred rokom a pol a bolo nakoniec k dispozícií až dlho po vydaní samotného singla.

Ale nielen spomenutá videokazeta, ale aj samotní Depeche Mode reprezentujú európsky štýl, nie?
Áno, všetci sme Európania a to sa snažíme zachytávať aj v našej hudbe. Takisto máme v Európe väčšinu fanúšikov.

Aký ste mali včera program po koncerte?
Boli sme na diskotéke.

Kde?
Neviem, boli sme niekoľkých miestach.

Určite ste tam spôsobili rozruch, spoznávali Vás ľudia?
Niektorí áno, ale nebolo to úplne typické, to osadenstvo nebolo také, ako na koncerte. Prečo si myslíš, že sme tu dnes populárnejší ako v roku 1985?

Pýtaš sa ma prečo?
Áno.

Myslím, že v tom zohráva značnú rolu hudobná tlač zo Západného Nemecka.
Myslíš?

Áno, hoci sa tieto veci neprekladajú, dá sa tu bežne kúpiť a každý týždeň sa tu bežne objavuje napr. Bravo. To je jedna vec, ďalšia, že v obchodoch s nahrávkami sa predávajú Vaše albumy, v rádiách sa hrajú Vaše piesne a ... toto som Vám povedať nechcel, ale Vaša hudba je skvelá a mladých priťahuje. Včera to bolo na koncerte šialené, videl som tam plačúce dievčatá ...
No dobre, včera sme na ulici videli tiež zopár deciek a prišlo mi to až neuveriteľné, aké šialené dokážu byť.

Ak sa prejdeš po ulici, bežne na trafíš na 10-15 "Davidov" a 3-4 chalanov, ktorí sa podobajú na zbytok kapely. Ale to je predsa u popových kapiel bežné, myslím u tých dobrých.
Deje sa to aj u tých "zlých".

Možno, ale vy ste dobrá kapela a Vaša hudba je veľmi dobrá.
A prečo myslíš, že sú tunajší mladí až takí blázniví?

No, ja už veľmi mladý nie som, takže neviem.
To ani ja nie, ale keď som bol pubertiak, tak som sa ako člen nejakého "gangu" takto nesprával. Aj keď je pravda, že dnešní pubertiaci sú bláznivejší, než v našich časoch.

Ale aj tak som sa Ťa chcel na to spýtať, čo si teda o tom myslíš?
No, necítime sa tu dnes tak dobre, ako naposledy, práve kvôli fanúšikom. Sme rád, že tu fanúšikov máme, no niekedy nechápu, že sme len obyčajní, normálni ľudia a chceme si Budapešť pozrieť, oddýchnuť si, nakúpiť ...

Naposledy ste tu boli v roku 1985 ...
Potom tomu trochu rozumiem. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa vrátili. Rozhodne v tom neboli peniaze, tu nič nezarobíme. Chceli sme sem prísť, ale teraz sa cítime ako väzni, sme zavretí v hoteli a nie je to príjemný pocit. Napr. včera, išli sme cez deň na nejaké nákupy a takmer nás na ulici "pozabíjali". "Prepadli" nás blázniví fanúšikovia, čo teda nebolo nič príjemné.

Nemáš bodyguarda?
Ale jasné, máme ...

Myslíš jedného pre Vás štyroch?
Presne tak.

Ale on má len dve ruky ...
Vieš normálne sa s problémami nestretávame ... možno tuná je dôvod v tom, že fanúšikovia vnímajú len náš vonkajší zjav. Oni sa celý čas pozerajú na plagáty, fotky v novinách, či zábery v televízií, takže, až keď nás uvidia naživo po prvýkrát, zistia, že sme takí istí ... v Západnej Európe, vo Francúzsku, Nemecku, či v Anglicku, nás ľudia vidia bežne aj tisíckrát predtým, kým skutočne vyjdeme na pódium, teraz mám na mysli televízne vystúpenia. Takže, tí ľudia sa až tak fanaticky nechovajú. Chápu, že sme iba ľudia a ak im vysvetlíte, že chcete byť sami, tak Vás nechajú ...

Skús to vysvetliť niekomu odtiaľto ... nemyslím si, že uspeješ.
Tiež si to nemyslím.

Mimochodom, aj si si včera niečo nakoniec kúpil?
V podstate sme nemali čas na nič, nakoniec sme sa len prešli ulicami a to bolo všetko ...

Andy, myslím, že sme tých 10 minút vyčerpali. Vďaka za čas.