Help (2): Universal Soldier

Skladba znie miestami ako neo DM retro, ale na druhej strane súčasne. Trocha som očoakával niečo inakšie, netypické, ale na druhej strane môže byť. Páni potešili. Zakúpil som celý album, aspoň sa zoznámim s novými umelcami. Asi viacej objavujem starú popmusic, momentálne punk, teda iné kapely ako Sex pistols, The Ramones a The Clash a plus k tomu Public image limited, čo je projekt Johnyho Lydona Rottena ten už je v začiatkoch post punkový. Minulý rok som po smrti Ozzyho Osbourna zas objahoval heavy metal a tento žáner som vzal na “staré kolená” za dobre.

Na tom charitatívnom albume War child Help2 sa DM vymykajú, preklikal som si ostatné skladby a je skor ladený do alternatívneho rocku ako do elektroniky, ale znie to celé dobre.

Edit:
Ešte taká maplá perlička, podľa wikipedie je bonus trackom celého albumu Skladba od Oasis - Acquiesce v živej verzii z ich koncertu z wembly z roku 2025 a pôvodne bola b stranou singla Some might say. Some might say vyšla na ich albume (What’s the story) Morning glory? v roku 1995.

No na iTunes však tento bonus track som nevidel.

ked to porovnam s originalom ( https://youtu.be/GDBbIXqQkao ), tak fakt paráda!!! Je to vyslovene politicka skladba a v tych revolucnych rokoch nezalezalo na melodii, rytmike, ale na textoch a ich odkazoch ... Martin tomu dodal typicky DM naboj, odkaz textu zostal zachovany a na pozadi to ma dokonca aj prijemnu rytmiku ... skvele!!! Mne sa to pacilo uz na prve pocutie, nakolko od toho nebolo a nie je potrebne nic ocakavat. Skladba pre charitativny projekt ... svoj ucel splnila!

Taky jsem se seznamil s originalem, uvedomil jsem si ze bych mohl skladbu znat z filmu o Dylanovi, ale koukal jsem v seznamu neni, nevim odkud ji znam i kdyz vim ze Dylan tento song nahral v 70. letech.

Album: 50th Anniversary Collection: 1970

Disc1: March 3 1970 - Universal Soldier - Take 1

JInak Bob Dylan zamlada jakoby z oka vypadl Alanu Wilderovi.

▶ Vianoce ▶

Dlho som neváhal a album som si priamo na oficiálnej stránke zakúpil… Smutné, že cestovné je takmer rovnako drahé ako samotný nosič... A na slovenských stránkach som to ani nenašiel… :(
A čo sa týka samotnej skladby, tak za mňa “WAU”. Je to skvelé! Ak je toto nová kapitola DM, ktorú naznačil raz Dave v jednom z mnohých rozhovorov na podporu ostatného albumu, tak ja som za so všetkými desiatimi… Konečne tu máme “nové elektronické anglicko-americké” duo. Zámerne som si po tejto skladbe pustil bonusové štyri piesne z ostatného dokumentu “M” a mne sa táto cesta, resp. nové obzory veľmi páčia. Pre mňa to nie je ani návrat ku koreňom, či niečo v tom duchu, ale niečo tak prirodzené, inovatívne a vlastné, že to ani neviem opísať... Je to ako keď porýľujete záhradu (počúvate heavy metal) a potom si ľahnete na krásne a čerstvo pokosený trávnik v japonskej záhrade (nový DM):
Nový track je kombináciou Martinovho minimalistického umenia a Davidovho krásneho hlasu (na záver v harmónii s druhým Martinovým hlasom), dotiahnutý producentom Jamesom Fordom do dokonalosti. Spolu vytvoril ilúziu “starého stromu” s moderným, čistým a luxusným zvukom. Predstavujem si, ako ležím v tejto rajskej záhrade, kde je dostatok priestoru a času na snívanie… Pozerajúc do jazierka nachádzam seba samého. Každá sekunda tohto coveru je tak nádherná, až nechcete, aby skončila.

PS: Nezmyselnosť vojny… Pochopí každý z nás svoj podiel viny?
Vymažme ju skôr z dejín ľudstva, ako ona vymaže človeka z dejín…

Nic osobniho, zvukove a provedenim skladba nevybocuje z produkce poslednich 10-15-ti let, kde v tom kdo slysi nejake nove obzory, budme sami k sobe soudni.

Priemerná kvalita tak ako posledných x rokov, žiadna zmena. Vypočuté, založené v knižnici a ideme ďalej.

@Bob3 and others: V pohode, neberiem to osobne. U mňa vždy ide o prvý pocit, ktorý si v podstate nedám ničím pokaziť... To, že mám pri DM ešte vôbec nejaké hudobné predstavy je malým víťazstvom… Dlhé roky som bol pri nich v zajatí akejsi skepsy, našťastie táto u mňa pominula aj s pričinením mojej celkovej zmeny pohľadu na (hudobný) život ... Je trochu smutné, že až teraz objavujem veľa dobrej a dávnejšie vydanej hudby, ako napr. už spomínané prvé albumy IRON MAIDEN, alebo včera objavený album Nicka Cavea z r. 1997: “The Boatman’s Call”. A vraj ju máme doma v originál ako platňu.
V podstate chcem len skonštatovať, že bolo pre mňa požehnaním dať si s DM na dlhší čas pauzu a venovať sa úplne iným štýlom alebo len tichému čítaniu o velikánoch hudby, aby som si opäť začal užívať DM (ale aj The Cure, napr.).

@tommy [#8]: Vzdy si rikam jestli ma cenu na tema DM a soucasny zvuk neco psat, jsem rad ze to beres s nadhledem, taky objevuji spoustu muziky kterou jsem ignoroval, prehlizel, nedostala se ke me atd. Jednu dobu, mozna dva tri roky jsem nekonzumoval nic nez DM a opovrhoval vsim ostatnim, az tak to bylo zlee..

Nevim jestli nekdo zna ceskeho elektro kouzelnika Ventolina, v roce 2023 natocil s kapelou Ametyst originalni, silne alternativni desku Soft Freezy Dolce, song Patram po ztracenych mistech je silne neo-depesacky…

Jen upozornuji ze desku nelze tematicky brat moc vazne, je to ulet.

Ventolin je super. Disco science, Když jedu z hub. Plus poderené videoklipy. Taký nadhľad. Alebo MIDI lidi. Tí sú tiež dobrí.

Nadherna prerabka.Skvost.Cista energia.

Mne sa to po hudobnej stránke nepáči.

Žiaľ, pre mňa je to, ako keby z posledných albumov povyberali presne tie prvky a štýl, ktorý neznášam.
Suchý spev zo Spirit, škaredé brniace basové bicie z Memento Mori, tie plieskavé prechody ani neviem, či tiež MM, alebo iný album atď.
Keď vyšiel Violator, nejaký kritik napísal niečo v tom zmysle, že DM poludštili syntetizatori. Že sú plné emócií, ľudskosti a pod. Ja som sa nad tým pozastavil, že píšu, ako keby to nebolo už na albumoch predtým.
No a presne takto by to asi vyzeralo, keby to predtým nebolo. Surové, suché, chladné, nepríjemné, umelé, bez citu a silnej atmosféry… Možno úmysel, ale to mi nepomôže k tomu, aby sa mi to páčilo.
Čo sa dá robiť, ja som fanúšik DM, ale asi som nikdy nebol vyslovene fanúšik iba synthpopu ako takého, v akejkoľvek podobe.

No nevim, myslim ze je cas zmenit producenty, ale co kdyz se z nich stali kamosi.

Aby som vyjadril aj niečo pozitívne, páči sa mi, ako urobili také spomalenie, či prerušovanie spevu na konci. Má to takú gradáciu. Tiež sa samozrejme teším, že je zase nejaká zaujímavosť od DM.
Ono predsa len, včera som náhodou na verejnosti počul v rádiu Personal Jesus. Tá pieseň nepatrí medzi moje naj od DM ani v prvej dvadsiatke, ani tridsiatke, hoci nevravím, že ju neznášam alebo čo, to nie. Avšak ako som to začul, príjemný pocit, hrdosť, emócie, “toto je DM, ľudia, počujete?”

@Walking in Secret Garden [#15]:  Tak trochu nudna uvaha z me strany, ale po nejlepsich deskach se mohly udit dve veci, konec kapely, nebo soucasny stav, jen me trochu zarazi ze z kapely vymizela touha po zmene, tohle uz je klasicka dlouholeta stagnace, ale je to pro ne asi pohodova pozice, k tomu sleduji urcite tlaky, potrebu pracovat rychle ze strany producenta Forda. Je to trochu neprehledne kdyz vime, ze material se da dnes rozpracovat v domacim studiu, pravdepodobne to vypada, ze bez vnejsich vlivu bychom uz nove desky DM na pultech nevideli.

Neviem co zase Gore počúva posledné roky, ale pre mňa je to ďalšie dobre “cover demo” ktorému treba vdýchnuť DM dušu

hmm… ono DM vie spravit slusne cover, Route 66, U2, Bowie… toto je tiez celkom zaujimave, Dave tam ma slusny hlas…. inak ako som tak cital ten comentar od Forda, ze Martin asi zase sklada, ze 3-4 rocna pauza tak rozmyslam o com ten chalan trepe? kuknem datum vydanie MM a ze 24.3.2023…. Fletch je uz skoro 4 roky mrtvy, boha, kam ten cas leti? ale to je uz o inom….