Ben Hillier o “Delta Machine”

Delta ma v sebe dve pre mňa dokonale skladby. Heaven a Broken - studio session.
Proste úžas.

Delta je z Hillierovej trilógie pre mňa to najpodarenejšie album.
PTA mal svoj cielený “smrad” a bol dobrý a podarený.
SOTU bolo pre mňa úchylne preexperimentované, bolo ukrátené
na sile a dynamike, a bol za tým nie len producent, ale i Martin…
To síce svedčalo skladbám ako Wrong, Ghosts, či Jezebel, ale väčšina
na to trpela…
Na Delte si to asi trochu uvedomili a produkcia bola posunutá za cielom
urobiť “silný” a priamočiarejší album okorenený ich vnímaním blues.

Viem si ho pustiť ako celok i vychutnať jednotlivé skladby. Navyše s dobrými
B-čkami ako Long Time Lie, či Happens All The Time…

Kedysi som mal názor, že Delta mi nejak “nereže”, ale zmenilo sa to. Určite ju teraz považujem za najlepší kúsok, kde spolupracoval Hillier. “Heaven”, “Soothe my soul”, “Secret to the end”, “Should be higher”, “Welcome to my world” ale aj ďalšie sú veci, ktoré proste “šmakujú”.

Delta je to naj z Benovej spoluprace.PTA a SOTU vyborne okomentoval monocells .
Moje naj z Delty:  WELCOME, ANGEL, HEAVEN, SECRET, SLOW, ALONE, SOOTHE, GOODBYE.

Je škoda, že na věci z Delta machine (pro mě určitě silnější album než Spirit) se při současném turné zatím vůbec nedostalo. Mrzelo mě už na minulém turné, že Dave nedodržel dřívější tradici a neprezentoval postupně všechny svoje autorské kousky živě (mám na mysli samozřejmě BROKEN). Předtím závěrečnou část šňůry inovovali nejdřív Nothing´s Impossible a o 4 roky později Miles Away… Teď by mohli vytáhnout No More…

Nič v zlom ale Hiller skoro znicil to co DM budovali generacie.Spirit top od albumu Ultra.Moj názor.

@NODLISAB1973 [#7]: Absolútne s tebou súhlasím, že Spirit je najlepšia práca od čias Ultra. A či Hillier skoro zničil to čo sa budovalo…až tak by som to nenazval, ale súhlasím, že PTA a SOTU sú až na niekoľko skvelých momentov trošku slabšie albumy (pozor nie podpriemerné), ale musíme uznať, že podobný už bol aj Exciter a tam Hillier nespolupracoval. No Delta je si myslím naozaj kvalitná, s tým s tebou nesúhlasím. Za posledné dva albumy palec hore.

PTA je u mna vrchol po wilderovskej epochy dm, potom uz len agonia dm :-(

Presne tak, po odchode Alana Wildera z DM je Playing the Angel najlepší album, či po obsahovej alebo zvukovej stránke, Ultra je taktiež dobrá, ale musím mať na ten album fakt náladu, inak to nejde. Exciter je u mňa 0 bodov, jedine, čo sa mi páči je Freelove, aj to Flood Mix. Sounds of the Universe - čo sa týka zvuku je to katastrofa, to uznávam, ale piesne sa mi ľúbia, hlavne Wrong, Fragile Tension, In Sympathy, Perfect a Come Back (hlavne Passion of Love Radio Mix). Po PTA z powilderovskej éry je u mňa na 2. mieste práve Delta Machine a to pre jej živý charakter. Dave tam spieva svojím čistým hlasom, nie je nijak filtrovaný či inak “farebne” upravovaný. Z Delty sa mi veľmi páči Broken (hlavne verzia Studio Session), Alone, Should Be Higher a bonus All That’s Mine, skvelá vec. Čo sa týka súčasného Spiritu, neľúbi sa mi jeho jednostranná politická zameranosť, čo ja považujem za zlé. Čo sa týka zvuku, je to chudobné, ale nie najhoršie; osobne sa mi páči: The Worst Crime, Scum, Poison Heart, No More a Cover Me.

Slow a alone..

U mňa po Ultra možno PTA…ako spomenul Jarík.Ja som už len zberateľ historických maxi vinylov a cdm made in UK & Intercord do roku 1997.

Pro mě z postwilderovských alb si zvukově asi nejlépe… vedou Ultra a Delta Machine
Pro nás fanoušky “šok” přišel o trochu dříve a to singlem I Feel You…Tento singl vyšel v době, kdy u nás návštěvnost v rockových klubech hojně narůstala, právě kolem roku 1993 rockové kluby zažívaly boom a začaly se k nám postupně dostávat drogy ve velkém…a také byla velmi populární Nirvana a další spřízněné kapely… alternativní rock byl tenkrát In skoro všichni chlapci si nechali narůst delší vlasy… a pak přišel šok, v podobě singlu I Feel You…

Delta machine-som este zabudol,Dave-jeho hlas znie na tomto albume naozaj skvele…