Ben Hillier o “Delta Machine”

Ben Hillier sa venuje produkcii už celých 25 rokov. Z príležitosti tohto "výročia" sa nechal vyspovedať redaktorom portálu PSN Europe. Samozrejme, že bolo nemožné vyhnúť sa Depeche Mode.

Pri ktorej nahrávke, na ktorej si doteraz pracoval, si čelil najväčším výzvam? A na ktorej si naopak pracoval s najväčšou radosťou?
Zvyčajne to býva tak, že tá najradostnejšia práca je spojená s najväčšími výzvami. S Depeche Mode, s ktorými som spolupracoval, mám skvelé vzťahy. Už ich samotné demá sú veľmi prepracované; zvyčajne už pred nástupom do štúdia odvedú na skladbách veľké množstvo práce. Nikdy by ich ani nenapadlo prezentovať mi skladby bez kompletných textov, či rozpracovanom stave a podobne. Väčšina kapiel totiž príde často s vágnymi nápadmi pre refrén a dodajú, že sa do toho v štúdiu pustia. Pri našom treťom spoločnom albume ("Delta Machine", 2013) sme sa už poznali natoľko dobre, že sme všetci boli na výzvy doslova nastavení, pracovali sme teda skutočne tvrdo. Nakoľko sú Martinove skladby vždy veľmi dobre rozpracované, je to vždy skutočný boj, posunúť ich ešte o kus ďalej. Aby ste prišli na to, ako ich vylepšiť, tak sa musíte skutočne sústrediť na detaily. Zakaždým, keď sme sa pokúšali veci niekam posunúť, musel som prinútiť Davida nanovo naspievať vokály, takže kým sme získali finálnu verziu, musel skladbu naspievať aj 10 krát. Zakaždým to však naspieval lepšie, takže šlo o postupný proces napredovania. Z technického hľadiska to bolo skvelé vždy.

Kompletný rozhovor nájdete na psneurope.com

Názory Devotees (15)

dvestotri

 1    2. november 2017 o 13:17

Delta ma v sebe dve pre mňa dokonale skladby. Heaven a Broken - studio session.
Proste úžas.
smile

monocells

 2    2. november 2017 o 14:30

Delta je z Hillierovej trilógie pre mňa to najpodarenejšie album.
PTA mal svoj cielený “smrad” a bol dobrý a podarený.
SOTU bolo pre mňa úchylne preexperimentované, bolo ukrátené
na sile a dynamike, a bol za tým nie len producent, ale i Martin…
To síce svedčalo skladbám ako Wrong, Ghosts, či Jezebel, ale väčšina
na to trpela…
Na Delte si to asi trochu uvedomili a produkcia bola posunutá za cielom
urobiť “silný” a priamočiarejší album okorenený ich vnímaním blues.

Viem si ho pustiť ako celok i vychutnať jednotlivé skladby. Navyše s dobrými
B-čkami ako Long Time Lie, či Happens All The Time…

DM-80

 3    2. november 2017 o 15:34

Kedysi som mal názor, že Delta mi nejak “nereže”, ale zmenilo sa to. Určite ju teraz považujem za najlepší kúsok, kde spolupracoval Hillier. “Heaven”, “Soothe my soul”, “Secret to the end”, “Should be higher”, “Welcome to my world” ale aj ďalšie sú veci, ktoré proste “šmakujú”.

MODRY

 4    2. november 2017 o 17:27

Delta je to naj z Benovej spoluprace.PTA a SOTU vyborne okomentoval monocells .
Moje naj z Delty:  WELCOME, ANGEL, HEAVEN, SECRET, SLOW, ALONE, SOOTHE, GOODBYE.

Tomba

 5    2. november 2017 o 20:17

Je škoda, že na věci z Delta machine (pro mě určitě silnější album než Spirit) se při současném turné zatím vůbec nedostalo. Mrzelo mě už na minulém turné, že Dave nedodržel dřívější tradici a neprezentoval postupně všechny svoje autorské kousky živě (mám na mysli samozřejmě BROKEN). Předtím závěrečnou část šňůry inovovali nejdřív Nothing´s Impossible a o 4 roky později Miles Away… Teď by mohli vytáhnout No More…

angel

 6    2. november 2017 o 21:10

Pre mňa Delta veľmi podarené album, so Spiritom to sa nedá porovnávať, to ako keby som porovnával Real Madrid so Slovanom, nič proti Slovanistom.

NODLISAB1973

 7    3. november 2017 o 16:41

Nič v zlom ale Hiller skoro znicil to co DM budovali generacie.Spirit top od albumu Ultra.Moj názor.

DM-80

 8    3. november 2017 o 17:06

@NODLISAB1973 [#7]: Absolútne s tebou súhlasím, že Spirit je najlepšia práca od čias Ultra. A či Hillier skoro zničil to čo sa budovalo…až tak by som to nenazval, ale súhlasím, že PTA a SOTU sú až na niekoľko skvelých momentov trošku slabšie albumy (pozor nie podpriemerné), ale musíme uznať, že podobný už bol aj Exciter a tam Hillier nespolupracoval. No Delta je si myslím naozaj kvalitná, s tým s tebou nesúhlasím. Za posledné dva albumy palec hore.

Jarik

 9    4. november 2017 o 00:14

PTA je u mna vrchol po wilderovskej epochy dm, potom uz len agonia dm :-(

kobino38

 10    4. november 2017 o 20:18

Presne tak, po odchode Alana Wildera z DM je Playing the Angel najlepší album, či po obsahovej alebo zvukovej stránke, Ultra je taktiež dobrá, ale musím mať na ten album fakt náladu, inak to nejde. Exciter je u mňa 0 bodov, jedine, čo sa mi páči je Freelove, aj to Flood Mix. Sounds of the Universe - čo sa týka zvuku je to katastrofa, to uznávam, ale piesne sa mi ľúbia, hlavne Wrong, Fragile Tension, In Sympathy, Perfect a Come Back (hlavne Passion of Love Radio Mix). Po PTA z powilderovskej éry je u mňa na 2. mieste práve Delta Machine a to pre jej živý charakter. Dave tam spieva svojím čistým hlasom, nie je nijak filtrovaný či inak “farebne” upravovaný. Z Delty sa mi veľmi páči Broken (hlavne verzia Studio Session), Alone, Should Be Higher a bonus All That’s Mine, skvelá vec. Čo sa týka súčasného Spiritu, neľúbi sa mi jeho jednostranná politická zameranosť, čo ja považujem za zlé. Čo sa týka zvuku, je to chudobné, ale nie najhoršie; osobne sa mi páči: The Worst Crime, Scum, Poison Heart, No More a Cover Me.

Mecheche

 11    4. november 2017 o 23:45

Slow a alone..

berco

 12    5. november 2017 o 14:30

U mňa po Ultra možno PTA…ako spomenul Jarík.Ja som už len zberateľ historických maxi vinylov a cdm made in UK & Intercord do roku 1997.

Michaela 146

 13    5. november 2017 o 15:35

Pro mě z postwilderovských alb si zvukově asi nejlépe… vedou Ultra a Delta Machine smile
Pro nás fanoušky “šok” přišel o trochu dříve a to singlem I Feel You…Tento singl vyšel v době, kdy u nás návštěvnost v rockových klubech hojně narůstala, právě kolem roku 1993 rockové kluby zažívaly boom a začaly se k nám postupně dostávat drogy ve velkém…a také byla velmi populární Nirvana a další spřízněné kapely… alternativní rock byl tenkrát In skoro všichni chlapci si nechali narůst delší vlasy… a pak přišel šok, v podobě singlu I Feel You…

MODRY

 14    5. november 2017 o 22:45

Delta machine-som este zabudol,Dave-jeho hlas znie na tomto albume naozaj skvele…

cold_case

 15    9. november 2017 o 07:47

Svojou odpoveďou Ben de facto medzi riadkami povedal aj to, ako pracuje Martin a na akej (vysokej) úrovni sú jeho piesne a na strane druhej (asi) naznačil, v akom štádiu nosil do štúdia veci Dave… Či on nepatril do tej druhej skupiny - citujem Bena: “väčšina kapiel totiž príde často s vágnymi nápadmi pre refrén a dodajú, že sa do toho v štúdiu pustia…”
Okrem toho by som rád počul Bena, čo si (spätne) myslí o prvých dvoch albumoch DM, na ktorých sa podieľal ako producent, t.j. či tie “prskavky z PTA” neskôr použil aj v iných projektoch, resp. či aj druhým umelcom vyprodukoval tak “plochý” album ako SOTU? Chcel by som vidieť Bena ako sedí v typickom anglickom kresle, popíja si anglický čaj a pritom si z platne púšťa PTA a SOTU a má jemne ironický úsmev na perách… grin

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa