Podivná hodinka (a pár minút naviac)...

alebo ako "wilderovci" v Prahe odmenu za roky vernosti dostali.

Ak niekto z hudobníkov vykríkne do sveta, že sa chystá vyraziť na cesty s cd prehrávačmi a robiť dj-ské vystúpenia, tak to nadchne fajnšmejkrov hudby minimálne, nakoľko, čo už je to len za zážitok vidieť svojho obľúbenca za pultom a počúvať produkciu niekoho úplne cudzieho, čo ako dobre namixovanú. Typickým príkladom bolo posledné "sólové vystrájane" Andyho Fletchera z Depeche Mode.

Keď však čosi podobné ohlásil Alan Wilder so svojim projektom Recoil a čo to naznačil, že to bude o ňom a jeho hudbe, tu už milovníci hodnotnej hudby skutočne zbystrili pozornosť, pretože... a má vôbec význam vypisovať všetky tie dôvody, ktorým aj tak bude rozumieť a mať pre ne pochopenie iba niekto, kto projektu Recoil rozumie a dokáže pochopiť výslednú produkciu cez všetky tie dôležité drobnosti stojace za pozadím toho všetkého? Nie... jednoducho nemá. Jednoducho sme do tých príjemných priestoroch v KC Vltavská prišli, s príchodom Alana na pódium sa zhlboka nadýchli a so vzduchom v pľúcach na nejakých 75 minút vzlietli do výšin, kam nedosiahne ani popol vychŕlený z besniacej sopky na Islande.

Kým ostatní šaleli, že mohli vidieť Alana opäť na pódiu, vychutnať si naživo tie pohľady, pohyby, úsmevy, ktoré sa od čias "Devotional" vôbec nezmenili, ja som nebol schopný slov, pohybu, ničoho... zvuk bol totiž tak dokonalý a výsledný mix natoľko podmanivý, že tam pre mňa vlastne ani nik neexistoval. Očami som sledoval obrazy reálneho sveta, bez akéhokoľvek prikrášlenia. Obrazy sveta, pred ktorými zvyčajne človek zakrýva oči a zapcháva uši. O tom je totiž projekt Recoil na pozadí tej podmanivej hudby. O krutom svete a pravde, ktorú nemá význam skrývať. A toto všetko Alan, v úlohe akéhosi nemého kazateľa (v pohode a plzenským pivečkom v ruke) ukázal všetkým, ktorí o jeho hudbu prejavili záujem. Od úvodného intra, cez famóznu "Prey", preklenutú túžbami nasiaknutej "Want", cez spoveď alkoholika v "Strange Hours", ktorá človeku pripomenie, ako málo niekedy stačí, aby sa zo slušného občana stalo nemilosrdné zviera hodné opovrhnutia. Neskôr podmanivá "Drifting", "Allelujah", excelentne upravená verzia "Killing Ground" (túto verziu Alan jednoducho musí niekedy vydať!!!) a potom už všeobecným neukojiteľným nadšením prijatá "Never Let Me Down Again", nasledovaná vkusne "maskovanou" verziu legendárnej "Warm Leatherette" od The Normal. V tej chvíli, ak by nebola pozastavená letecká doprava nad Európou, by sa na pódiu iste objavil Douglas McCarthy, no bohužiaľ... jeho hlas však zaznel, pretože finále večera po "Shunt" patrilo Douglasovým perlám "Stalker" a "Faith Healer", ktorá poukazuje na to, kam až môže človeka priviesť bezhlavá viera v akékoľvek božstvo.

Ako som už uviedol, nemilosrdné sprievodné video nevytváralo v človeku žiadne príjemné vnemy. Pravda totiž často bolí a to, čoho všetkého je schopná ľudská bytosť vyvolá neraz otázku, či si život samotný zaslúžime. Ale nebojte sa, Alan a jeho projekt Recoil nie je poslom Armagedonu. Jeho poslaním je úžasne dokonalou a premyslenou hudbou na chvíľu človeka zastaviť, otočiť ho o 180 stupňov, otvoriť mu oči a pripomenúť všetky jeho činy. Recoil je totiž ako spovedeľnica, do ktorej sa vrátite po tom, čo ste ju pred pár minútami opustili, no namiesto kňaza tam sedí jeden veľmi príjemný chlapík, ktorý sa na vás milo usmieva a všetko, čo následne urobí je, že postláča tie správne klávesy, tlačidlá a na displeji za ním vám premietne všetky vaše hriechy. Rozhrešením vám bude excelentný multimediálny zážitok a možno aj nejaké to zamyslenie sa nad sebou samým a svetom okolo vás :)

No ale, poďme na to príjemnejšie. Do Prahy sme nešli len tak :) Kto by nechcel stretnúť génia menom Alan Wilder osobne? Naša posádka určite, takže sme doslova využili a zneužili nejaké tie kontakty a spolu s ďalším šťastlivcami sme sa dostali do priestorov pre hostí. Utekali sme tam ihneď po tom, čo Alan opustil pódium, takže sme videli tohto milého chlapíka, ako si s Paulom Kendallom kráčajú po chodbe so svojim laptopmi v rukách. O pár minút za nami prišiel Paul, podpísal nejaké to cd a začala menšia nervozita, či nám vyjde náš plán a bude aspoň nejaké to foto. A nakoniec boli naše túžby uspokojené. Alan o pár minút s pohárom vína v ruke pristúpil medzi "čakajúcich", porozdával nekonečné množstvo autogramov, ochotne zapózoval každému, kto ho o to požiadal... jednoducho, jeden skromný a príjemný 50-tnik. Takže, spokojne sme vyrazili domov a netrápi nás dnes ani skutočnosť, že Alan zostal v priestoroch KC do ranných hodín, zišiel na parket medzi fans a bavil sa s nimi až dovtedy, kým nebol skutočne unavený.

Stálo to všetko za tú namáhavú cestu do Prahy a späť a ak budete mať možnosť niekde na "Selected" event zájsť, rozhodne neváhajte, pretože tých 75 minút hudobnej geniality stojí naozaj za pozretie a vypočutie.

Nedostatky? Ale áno, dva by som vypichol, no to sú len drobnosti, ktoré nemajú s ničím súvis. Nehnevajte sa na mňa, ale "NLMDA", aj keď väčšine urobila radosť k zblázneniu, nemá čo v tomto sete robiť a je to doslova prázdny moment. Evidentne je to len spríjemnenie večera a akási odmena pre prítomných, keďže Alanovi je jasné, kto tvorí jeho značnú časť publika. Niečo podobné platí aj v prípade "Warm Leatherette", ale ok, beriem :) A ten druhý nedostatok... vlastne to ani nedostatok nebol. Projekcie skutočne geniálne, bez jedinej chyby... ale záverečné titulky boli neskutočne rozmazané, čo vo mne vyvolalo otázku, či bolo video zaostrené alebo to všetko malo byť také, aké to bolo :) Napriek tomu, FAMÓZNE!!!

No a na záver asi poďakovanie... Tomymu za nadšenie a ochotu zobrať si pod patronát logistiku, Gabrielovi za tú neskutočnú ponuku a realizáciu, Frantovi, Filipovi (bez týchto dvoch chalanov by sme asi odišli s dlhým nosom) a všetkým prítomným za perfektnú atmosféru.

A Strange Hour Setlist:

01 Intro
02 Prey
03 Want
04 Strange Hours
05 Drifting
06 Allelujah
07 Killing Ground
08 Never Let Me Down Again
09 Warm Leatherette
10 Shunt
11 Black Box
12 Stalker
13 Faith Healer
14 Outro

Foto: petrklapper.com, prípadne sa s nami podeľte o tie vaše ...