Alan: Máme tendenciu pôsobiť ako rocková skupina

Ďalšia zo spomienok na génia, ktorý sa zaslúžil o popularitu a uznanie Depeche Mode. Poďme si s Alanom zaspomínať na nahrávanie vrcholného diela v celej histórií skupiny, album Songs Of Faith And Devotion. Načasovanie s chystaným 2DVD "Devotional" je však viacmenej náhodné.

[i]Pozn.na úvod: Rozhovor je plný odborných a muzikantských termínov, ktoré mi, ako absolútnemu neznalcovi hudobníckych záležitostí, dali riadne zabrať. Buďte preto prosím pri hodnotení prekladu zhovievavejší. Vďaka.[/i] [b]V akej súvislosti zohráva živé hranie väčšiu úlohu, ako bolo u vás zvykom? Ide o postupné zdokonalovanie?[/b] Postupne odohrávame viac a viac koncertov, ale aj tak výsledok nášho hrania ide cez sekvencer. Keď jednoducho vyjdeme na pódiu a hráme spolu, v konečnom dôsledku to znie, akoby hrala nejaká krčmová kapela. A v tom je ten problém: Nie sme schopní sa nasáčkovať do jednej miestnosti, čosi spolu zahrať a spoločne vykúzliť kus poctivej magickej hudby. Mali by sme všetky tie technologické hračky používať tak, aby výsledný zvuk pôsobil spontánnejšie a ľudsky. Jeden z pocitov, ktorý vo mne prežíval ešte predtým, ako sme začali s nahrávaním bol ten, že náš posledný album (Violator), nech bol akokoľvek skvelý, bol mierne strnulý. Tento album sme chceli nahrávať v uvoľnenejšej atmosfére, menej ho programovať. A myslím, že sa nám to dokonale podarilo. [b]Tak uveď nejaký príklad, ako znejú základné prvky na tomto albume...[/b] Zoberme si takú "I Feel You". Všetky bicie party sú hrané naživo. Ale väčšina z nich bola potom samplovaná a sekvencerom preformovaná do bicích slučiek. Nedá sa povedať, že sa to na výsledku skladby neprejavilo. Ide o sériu slučiek zoradených za sebou s použitím "Steinberg Cubase", a tým vznikla iná štruktúra zvuku, aký bol hraný originálne. [b]Ale v minulosti ste rytmus mohli naprogramovať bez použitia originálneho nástroja.[/b] Samozrejme. V tomto prípade sme ale všetku technológiu použili na to, aby sme sa uistili, že dosiahneme rovnakú dynamiku, ako pri "živom" hraní. Napr. vo "Walking In My Shoes" sú vo veršoch použité rozličné slučky, ďalšia slučka sa objaví v prechode a v refréne sa zasa totálne zmení zvuk bicích a rytmus skladby. Doplnené sú tam ešte rozličné bicie, vzorky rytmov a party perkusií v každej sekcií. Kombinácie tohoto všetkého vám dáva pocit, že rytmus tejto skladby sa neustále mení. [b]Väčšina partov, ktoré hráte na tomto albume mi ale znie záhadnejšie, ako na predošlých albumoch.[/b] Do určitej miery, možno. Rád by som si myslel, že je to zrozumiteľnejšie vo zvukoch, ktoré sa dajú rozoznať v jednotlivých častiach skladieb. Ale predpokladám, že sa ti to všetko vždy zmieša do jedného celku. To si už ale musíš upraviť na tvojom mixe. Kvalitný mix ti v mnohom pomôže. Lenže analýzou detailov cez mix veľa hudobných skúseností nenazbieraš. Keď už o tom hovorím, mnoho ľudí často púšťa bicie cez mix príliš hlasno. Samozrejme tanečná hudba je orientovaná na rytmus. Samozrejme, že aj my sme kládli veľký dôraz na rytmus, lenže nie vždy sú hlasné bicie zárukou úspechu. Na druhej strane, so stíšenými bicími sa pracuje dosť ťažko, pretože sme všetci zvyknutí sa pri počúvaní sústrediť práve na ne. Okamžite ako si ich mixom stíšiš nadobudneš dojem, že to nebol dobrý nápad. [b]Zmeny v rytmových vzorkách a rozmiestnenie bicích partov v mixe "In Your Room" tvoria veľmi dynamickú časť tejto skladby.[/b] Táto skladba je trošku zložitá. Nahrávali sme ju troma, či štyrmi rôznymi spôsobmi. Jeden z nich bol presne v štýle, aký môžeš počuť v druhej strofe, s tichším bicím partom a skvelou bassovou líniou. Lenže celkovo tá skladba v takomto štýle strácala na sile, nedala sa vôbec použiť. Štruktúru skladby sme mali jasnú od začiatku. Vedeli sme, ako chceme mať umiestnené strofy, refrény, pauzy. Takže podobne ako pri "I Feel You" som skladbu prekopal a pre celú skladbu som nahral bicie v jednom štýle, potom vo funky štýle a tak ďalej. [b]Samotné bicie znejú, akoby sa v každej sekcií menili.[/b] Bicie v tejto skladbe sme nahrali v prenajatej vile v Madride, kde sme postavili štúdio. Dve bicie súpravy, menšie a väčšie, sme nahrávali v rozličných priestoroch, čím sme získali rôzne druhy tónov. A tiež boli nahrávané rôznymi spôsobmi. Menšie bicie, ktoré môžeš počuť v druhej strofe, obsahujú na pozadí veľmi zaujímavú slučku; ide o ďalšie bicie "prehnané" cez syntetizér a následne boli skreslené. Celkovo to vznieva ako nevydarené perkusie; nakoniec je to vykompenzované skutočnými bicími, sformovanými v nezvyčajnom funky štýle. Často robíme takéto veci. Bicie nahrávame poctivo naživo, ale celé to potom preženieme cez syntetizér. Napríklad na začiatku "I Feel You" znejú nasamplované bicie prehnané cez syntetizér, skreslené a následne znížené na polovičnú úroveň. [b]Ktoré syntetizéry zvyknete používať pri bicích?[/b] Akékoľvek. Používame modulárny systém Roland 700. Takisto používame systémy pre skreslenie signálu a rôzne filtre. Často využívame efekty gitarového procesora. Trochu sme pyšní na náš "Zoom", má úžasné efekty skreslenia a kompresie [b]Pri zosilnených výškach v "In Your Room" som si všimol zvýraznenú líniu "your eyes cause flames to arise". Ide o jednu z častí albumu, kde sa kladie dôraz na jednotlivé slová, s činelmi, ktoré zaznejú na pozadí slova "flames".[/b] Toto sme urobili na samom konci nahrávania. Jednoducho v tej časti piesne sme cítili, že ju treba čímsi zdôrazniť. Prehrali sme to cez mix. Často sa stáva, že pri prehrávaní cez mix si zrazu určitá časť skladby pýta čosi viac. Keď nahrávaš, nikdy nemôžeš o ničom povedať, že to znie dostatočne dobre. Takto kopec vecí musíš dokrášliť mixom, napríklad činelmi na pozadí. [b]Čo ťa tak láka na ozvenách? Na tomto albume je ich niekoľko, a na predošlých albumoch takisto.[/b] Nie som si istý. Ale som asi jediný z kapely, ktorý prichádza s takýmito návrhmi, takže asi to musí na mňa nejako vplývať. Mám pocit, že ide o akýsi zvláštny psychadelický efekt. Asi mi to pripomína psychadelické drogy, ktoré som v mladosti užíval, a ktoré mi pripomínali skutočnosť, že každý tón má svoju ozvenu. Takže, keď začujem nejakú zvukovú ozvenu, pripomenie mi to určité "drogové" nálady z minulosti. Takisto môžeš použiť ozveny pri prechode z jednej sekcie do druhej, alebo na vyplnenie prechodu zo strofy do refrénu. [b]Určitý záchvat ozveny je použitý na konci "Mercy In You".[/b] To je ozvena piána. A na začiatku "Judas" znie píšťala "Uillean", nahrávaná a súčasne mixovaná so spätnou ozvenou. Na spätnej ozvene je skvelé, že dodá zvuku priestor, bez toho, aby ho oslabila. Dlho som bol proti jej používaniu, pretože som nedokázal ovládnuť pozadie efektov, ktoré tým vznikali. Ale často som mal chuť počúvať priestorové zvuky, alebo zachovať "jasnosť" zvuku a pritom ho posunúť ďalej. So spätnou ozvenou sa to fakt dá. V polovici skladby "Rush", progresívna rocková skladba v záverečnej časti albumu, je pasáž, kde sa vokály strácajú v spätnej väzbe; úplne sa tým vokály rozskúskujú. [b]Používate často klavírne predlohy v nahrávaní?[/b] Z času na čas áno. Klavírny part na začiatku "Walking In My Shoes" bol prehnaný cez gitarový procesor, čím došlo k skresleniu a zvuk sa stal ostrejším. K tomu sme následne pridali sampel klavirčembala. V "Condemnation" sme zasa piano prehrali cez starý rozheganý "pitch-shifter". S tou skladbou sme chceli dosiahnuť gospelovú náladu, ktorú skladba pôvodne mala, kým sa začalo na nej pracovať v štúdiu, a snažili sme sa dosiahnuť efekt, aby znela ako v otvorenom priestore. Takže sme začali nahrávať všetci štyria v jednej miestnosti a každý robil čosi iné. Fletch udieral paličkou na cestovný kufor, Flood s Davidom tlieskali, ja som hral na bicích a Martin hral na orgán. Následne sme to počúvali. Znelo to síce surovo, ale prišiel som tak na ďalšie nápady. [b]Na albume je vo veľkej miere použitá gitara, ale niekedy znie neorginálne, v takom bluesovo/metalovom štýle. Akoby vám sample a syntezátori diktovali, ako ju máte použiť.[/b] Máme veľmi silnú averziu voči typickej hre na rockovú gitaru. Samozrejme sa dá oponovať intenzitou rockových nahrávok, ale my by sme radi tú intenzitu dosiahli vlastným spôsobom, bez použitia klasických metód. Napríklad pretransformovať vysoké tóny gitary do rádiových vĺn. Na druhej strane, naše gitarové party sa pohybujú na hranici tajúplnosti. Prehrávali sme ich cez "Leslies" a cez ďalšie zariadenia, čím na jednej strane zneli stále menej ako gitary, ale zachovali sme pritom silu týchto nástrojov. [b]Použili ste od svojeho posledného albumu nejaké nové zariadenia?[/b] Ani nie. Jedinou zmenou je fakt, že používanie viac akustických nástrojov, hlavne pri komponovaní. Keď na skladbách pracujeme spolu, obyčajne používame gitaru, piáno, bassu a bicie. Zažijeme s tými nástrojmi viac zábavy, vážne. Každý z nich má svoju dynamiku. Jediný problém je s piánom, pretože niekedy vás pri komponovaní môže ovplyvniť. Zdalo by sa, že komponovaním na živých nástrojoch získate väčšiu dynamickú odozvu. Lenže keď pretransformujete to, čo ste napísali, do zvuku, je to niečo úplne iné, riffy dostanú úplne novú kvalitu. [b]Vaša elektronická výbava sa tie roky veľmi nezmenila, však?[/b] Stále máme niektoré sample - Akai-e a Emulátory. Takisto aj niekoľko rackov a modulárnych synťákov: Minimoog, Oberheims, systém Roland 700, ARP 2600s. Medzitým je aj zopár horúcich noviniek, synťáky ako DX7x, PPGs a podobne. [b]Je to otázka zvuku alebo limitovanej programovateľosti, ktorá vás odrádza od modernizácie vašej výbavy?[/b] Je to zvuk. Ak sme mali pocit, že DX7 má skvelý zvuk, používali sme ho jednoducho celý ten čas. Staré syntezátori mali organickú kvalitu, dokázali sa zvukom priblížiť k originálu, jednoducho taký zvuk na nových digitálnych hračkách počuť nemôžete. Samozrejme, dôležitá je i flexibilita. Staršie vybavenie musí byť dostatočne flexibilné, čo sa týka transformácie a smerovania zvuku, môžeš si sám vytvoriť inovácie, bez použitia samplu dodaného výrobcom. Spočiatku mi DX7 imponovalo, pretože malo taký zvonitý zvuk, ktorý sa v tých časoch nedal len tak hocičím dosiahnuť. Tieto zvuky ste nemohli len tak meniť, bez riadnej znalosti algoritmov to bolo jednoducho nemožné. Nik, koho poznám, sa tým nezaoberal. Samozrejme, ani ja nie. [b]Ako člen Depeche Mode máš asi najväčšie právo posúdiť vplyv elektronickej technológie na vývoj popovej hudby za poslednú dekádu. Aký máš pocit z používania moderných zariadení hudobnými skupinami?[/b] Predovšetkým som rozčarovaný. Je to hanba, keď sa elektronika využíva len v tanečnej hudbe. Nuž ale viete, keďže sme boli uvádzaní ako tí, ktorí po inštrumentálnej stránke položili základy elektronickej tanečnej scény, snažili sme sa z toho vymaniť, ako sme len mohli. Je to prosté, pretože my kladieme dôraz na samotné skladby. Všetko, čo môže zdokonaliť skladbu, tkvie vo vytvorení správnej atmosféry. Zbožňujem tanečnú hudbu, Kraftwerk a techno; vždy si môžeš všimnúť že z časti k tomu inklinujeme. Lenže to musíš zakomponovať do skladby, a nie vždy dokážeš vyjadriť vášeň a emócie čistou a tvrdou elektronikou. [b]Čo si myslíš o zmenách ponímania zvuku syntezátorov?[/b] Je to dobré aj zlé. Kopec ľudí, pohybujúcich sa na rapovej scéne, používa modernú technológiu zaujímavým spôsobom, aby tak dosiahli surovosť ich zvuku. Väčšina z produkcie popovej hudby je príliš jednoduchá a staromódna, preto má toľko otrasne veľa priaznivcov. Snažil som sa z oboch štýlov čosi vytiahnúť, trochu to "očistiť" a vložiť do našich zariadení, ale aj tak som pri tom musel zatínať zuby. Zober si ako príklad "Mercy In You". Pre túto skladbu sme pripravili slučku rapových bicích. Ak sa započúvaš len do rytmu tej skladby, a pridáš k tomu ešte jeden, či dva elementy, znie to božsky. Podupkávaš si pri tom do rytmu zarovno s bicími. Lenže akonáhle začneš k tomu pridávať ďalšie inštrumenty, začne ti v hlave menší zmätok, a začneš hľadať kompromis medzi rytmom, ktorý si pochytil do úší a ostatnými partami skladby. A následne, po chvíli, rytmus kompletne stratíš. Táto skladba sa vážne zložito mixovala. [b]Pomalšie sample na udržanie "grunge" rytmov vo vašom zvuku používate zámerne?[/b] K tomuto treba jednoznačne niečo povedať. Náš prvý Emulátor znele skvele, pretože bol príšernej kvality. Rovnako to je aj v prípade analógových pások; šum je niekedy úžasná vec. [b]Ktoré sample používaš v tvojich bicích partoch?[/b] Hlavne Akai S 1100, nie pre jeho zvukovú kvalitu, ktorá je celkom v pohode, ale pretože jeho spúsťací mechanizmus je aktívnejší ako u Emulatora. A jeho spôsob radenia výstupov má omnoho viac výhod, ako Emulator, aj keď si myslím, že zvukovo je Emulator na tom omnoho lepšie. [b]Ktoré synťáky použijete na nadchádzajúcom turné?[/b] Pravdepodobne (E-mu) Emaxesy, pretože sú praktickejšie a viac uspôsobené na častý prenos. Bude užitočné mať so sebou nejaké extra zariadenia, pretože pre každú skladbu máme vyhradených príliš veľa zvukov v klávesoch. [b]Beriete so sebou ďalších hudobníkov?[/b] Možno vokalistov. Všetko, čo viem, že budem hrať pár skladieb na živých bicích a Martin bude hrať hlavne na gitaru. Predpokladám, že budeme mať tendenciu pôsobiť viac ako rocková skupina, ale zároveň dúfam, že celkový dojem taký nebude.

Názory Devotees (43)

Clean

 1    2. august 2004 o 12:20

“zaspomínať na nahrávanie vrcholného diela v celej histórií skupiny” - ???? TO SNÁĎ NIEEEE!!!!!!!!!!!!!!!!!

Gabriel

 2    2. august 2004 o 12:33

hehe, na vrcholne dielo skupiny sa snad len caka… dufajme!

palino

 3    2. august 2004 o 13:13

hmmm, myslím,že vrcholné dielo/a sú už dávno za nami…...takže dúfať v ďalší vrchol,no neviem…..

Monghi

 4    2. august 2004 o 13:16

budte realisti pani… DM su uz prekonani, priznajme si to, su to proste Dinosaury, tak ako napr. David Bowie. U neho sa vzdy ocakava, ze vyda absolutnu bombu, a ked tomu tak nie je, tak si ludia povedia, “nic to, mozno nabuduce”,a stale ho zboznuju. A takto to je a vzdy bude aj s Depeche Mode. Takze dole ruzove okuliare. Pri dnesnej ponuke hudobnej sceny budu mat DM co robit, aby uspeli aspon u svojho staleho publika. Proste, su stalice ako Rolling Stones a im podobni. Zasluzili sa o to vo svojom rozkvete, teraz si mozu dovolit vydat cokolvek, a bude to mat uspech. Dnesnym hudobnym svetom uz davno hybu ine kapely, ktore onedlho vystriedaju dalsie. Pozriete sa na Oasis, ake to boli kritikou velebene hviezdy. Dnes? Su proste standart, ktori nesklame, ale maju svojich nastupcov. Kto ma prehlad o scene, ten urcite vie, ze najnovsimi hudobnymi priekopnikmi su The Hives.

bod

 5    2. august 2004 o 17:20

asi mas pravdu monghi. k tomu treba uz snad iba dodat, ze cas kultovych kapiel je uz vo vseobecnosti zda sa za nami…

Jozef

 6    2. august 2004 o 22:17

Veľmi dobrý článok, ktorý odhaľuje technickú stránku hudby DM. Články s Alanom mám kvôli tomuto strašne rád. Vidno, že sa v danej problematike dosť vyzná, veď to bola strojovňa DM. Má to ďaleko od článkov typu: Akej farby máš najradšej ponožky? a pod. Čo sa týka tých dinosaurov, tak David Bowie pri svojej dinosaurite dokázal v 90 rokoch dosť prekvapiť na rozdiel od Status Quo. Stačí si spomenúť na Little wonder. Takže nie každý dinosaurus sa zabarikáduje vo svojom brlohu. DM sú po tých rokoch už samozrejme stálicou a môžu opäť prekvapiť. Majú na rozčerenie hudobnej scény. Veď martinov posledný sólový projekt je akousi nádejou, čo sa týka výsledného zvuku a nálad daných jednotlivým skladbám. Čo sa týka toho prehľadu scény, v poslednej dobe ho už taký nemám, ako voľakedy, keďže hitparády produkujú v poslednej dobe samé ARENBÍ, MAINSTREAMOVORAPOVÉ A UMELOHMOTNÉ HLÚPOSTI, ktoré majú od progesu ďaleko a na sledovanie relácíí s alternatívnou a inou kvalitnou hudbou napríklad na Rock FM nemám v neskorých večerných hodinách kvôli spánku čas, kedže ráno treba skoro vstávať.

dvestotri

 7    2. august 2004 o 22:24

Nemozem suhlasit, ze dnesna hudobna scena prekonala DM. Aspon v kvalite urcite nie.Ved je to len komercny hnoj.Je pravda, ze DM su Dinosaury, ale aspon robia kvalitnu hudbu na rozdiel od toho co pocujeme v hitparadach.

monghi

 8    2. august 2004 o 23:06

to 203: hmm, tak so zvukom Excitera urobili fakt dieru do sveta… nic to, vsetko je to len vec nazoru a uhlu pohladu. Co je dolezite? To, ze DM su rozhodnuti ist do studia a vydat novy album, no nie? smile

Clean

 9    3. august 2004 o 12:59

“Co je dolezite? To, ze DM su rozhodnuti ist do studia a vydat novy album, no nie?” Tak, tak Monghi dobre si to povedal. To je najdôležitejšie!!! Ťažko polemizovať nad tým ktoré bolo vrcholné dielo DM. Ako sa hovorí sto ľudí - sto chutí... a už vôbec sa mi nechce momentálne zamýšlať nad dnešnou komerčnou hudobnou scénou….

bod

 10    3. august 2004 o 13:13

nesuhlasim s tym ze dnes sa uz nerobi kvalitna muzika. urcite sa robi, len nema sancu sa dostat do medii popri hlavnom prude a velmi tazko sa o nej ludia dozvedaju… sajrajty ako britney tu predsa boli vzdy, len teraz uplne pohltili priestor v ktorom mala kedysi sancu zabodovat u radoveho posluchaca aj alternativnejsia muzika. :(

bod

 11    3. august 2004 o 13:31

v tom mas pravdu, lenze to ma aj druhu stranu mince. Dobru produkciu treba zhanat, je to nedostatkovy tovar, vydava sa v mensich nakladoch, takze stoji aj viac penazi :(

dvestotri

 12    3. august 2004 o 13:32

Monghi jasne !!! Hlavne ze bude album.
Bod ja nevravim ze sa dnes uz nerobi kvalitna hudba, len tu kvalitu nepustaju moc v radiach.Kvoli tomu moc radia nepocuvam

bod

 13    3. august 2004 o 14:13

no tak ci tak dufam ze sa DM podari nieco podobne ako teraz zazivame u kjurakov…  wink

Jára da Cimrman

 14    4. august 2004 o 13:46

Skvělý rozhovor! Mimochodem zněli Depeche Mode někdy víc depešácky (eufemismus za progresivně) než na Barrel of a Gun? Ne! A to prosím bez A.C.Wildera (nic proti Alanovi ). Kdyby DM pokračovali směrem taky naznačeným na SOFAD (Condemnation, Get right with me) byli by to ještě DM nebo americká gospelová kapelka? Takže já bych ten 93-94 zas tak do nebe nevynášel a DEPECHE MODE nepohřbíval!  The Hives? Jeden dobrej song VVV toť vše. P.S. Chtěl bych pochválit .sk stránky

dvestotri

 15    4. august 2004 o 20:46

To je fakt. Barrel of a Gun je fakt asi jedna z najdepesacky piesni. Teda ten zvuk a tam uz Alan nebol.

imi

 16    4. august 2004 o 23:13

Barrel Of The Gun zdaleka nie je “najdepesackejsia” skladba.  Pre mna su to: Shake The Disease, Fly On The Widscreen, Black Celebration, Stripped, Things You Said, a mohol by som pokracovat.
Ziadna skladba z Ultra alebo Exciter na vyssie uvedene nema. Mozno by aj mala, ale iba v produkcii Alana.

Najdepesackejsie albumy pre mna su albumy Black Celebration a Music For The Masses.

Aj ked Costruction Time Again a Some Great Reward + Singels 81-85 tiez charakterizuju
zvlastne zvukove obdobie DM.

Najviac mi vadi, ze po odchode Alana mi pripada hudba DM plytka. Chyba tomu hlbka a zvukova rafinovanost.

Taktiez celistvost albumov Ultra a hlavne Exciter je dost slaba. To sa nedalo povedat
ani o jednom albume v rokoch 1983 az 1993.

Jozef

 17    4. august 2004 o 23:18

Myslim ze DM dokazu prezit, ved aj spomenuta barrel of the gun je toho dokazom. Vzdy boli v prvych radoch. Ci uz na zaciatku v 81, v dobe nastupujuceho samplingu v 83, dobe krizenia stylov v 90-93 a v dobe tanecna v 03. Su to sice dinosaury, no nie prehniti.

imi

 18    4. august 2004 o 23:37

a co to je “prehnity dinosaur”?  smile

kkk333

 19    5. august 2004 o 14:10

Album Ultra a Exciter sú podľa mňa vydarené a kvalitné.Ja by som nevedela urobiť niečo také a staršie albumy sú síce kult, ale podľa mňa zvukovo omnoho jednoduchšie .Samozrejme nemôžeme predsa očakávať, že po toľkých rokoch pôsobenia na hudobnej scéne budú hrať stále tým istým štýlom.Je jasné, že skúšajú aj s vyspelejšiu techniku a darí sa im.

bod

 20    5. august 2004 o 14:23

ono menej je niekedy viac… a martinove skladby vyzneju perfektne aj ked sa hraju len na gitare alebo klaviri.

imi

 21    5. august 2004 o 17:18

bod:  to je pravda, ale to uz potom nie je Depeche Mode

imi

 22    5. august 2004 o 17:24

kkk333: mne sa zda (a robim trochu aj s hudbou), ze Ultra a Exciter su zvukovo ovela jednoduchsie.

Hovori o tom aj Dave, ak si pozries rozhovory na ONIP. (the sound is stripped down)

Depeshak

 23    5. august 2004 o 21:39

Ludia, ale uvedomte si jeden fakt. Kedze aj tento rozhovor je dokazom toho, ze jediny kto bol nejak hudobne znaly v dM bol prave Mr. Alan Charles Wilder, tak logicky z toho vyplyva, ze dM ubrali na kvalite svojich nahravok, po odchode tohto famozneho skladatela.
Jasne, ze kazdy ma pravo na svoj nazor, ale nepripustim si en nazoro, ze by u dM bol vrchol v podobe nahravok “Barrel Of A Gun” a podobne.
Pripada mi to aj trochu komicky.

kkk333

 24    6. august 2004 o 07:49

Sto ludí sto chutí

kkk333

 25    6. august 2004 o 07:55

Nechcela som tým povedať že staršia tvorba DM je zlá práve naopak je skvelá

Jara da Cimrman

 26    6. august 2004 o 10:08

Plně souhlasím, autorem drtivé většiny písní je a byl i před rokem 1997 Mr. Martin L. Gore.
Přece nejde o to mít nejlepšího bubeníka, kytaristu nebo trumpetistu. Důležité jsou písně a ty jsou pořád skvělé. Ať to byla Shake the disease nebo z Exciteru I feel loved. Alan se asi už nevrátí, jedině, že by jsme ho prostřednicvím DM.sk přemluvili :D :D :D

monghi

 27    6. august 2004 o 12:44

hmm… to by si sa divil, co to dokaze urobit s produkciou, ked je v skupine skvely gitarista, bubenik…. cim ma clovek vedla seba viac kreativnejsich ludi, tym je predsa vysledok dokonalejsi, nie?
Jasne, ze tieto diskusie nic neriesia, ale kto vlastne robi hudbu DM? Gore urcite nie… ten urobi len strukturu, zakladnu melodiu, texty ... a to je tak vsetko. To ostatne, skvele zvuky, doladenie melodii… to uz robia roky za nich ini…. Ultra je dielom Tima Simonona a Exciter zasa dielom Marka Bella. Gore to sledoval z dialky a bud s tym suhlasil alebo nie, pripadne prispel drobnostou, Gahan cakal na finalne nahravanie vokalov a Fletch sa pocas nahravania posledneho albumu vozil po studiu na bicykli. Alebo sa mylim? Proste normalny “outsorcing” smile A pre nas je dolezite co? No predsa vysledok, album, ktory sa nam bud paci alebo nie, pripadne jeho kvality docenime az s odstupom casu.

Jara da Cimrman

 28    6. august 2004 o 13:59

to monghi:  já si nemyslím, že poslední dvě alba by byla jen prací producentů. Ale já u toho natáčení, na rozdíl od tebe bohužel nebyl (to je vtip). A pokud by byla pravda co píšeš potom Simenon na Ultra odvedl výbornou práci a Bell na Exciteru velmi dobrou, alespoň v mých očích.
Protože po poslechu Ultra mne napadlo: Co to tam ten Alan vůbec dělal? Tím myslím celé album po zvukové stránce. A Exciter kdyby neobsahoval poslední song (mimochodem jak vytržený z A Broken Frame) neměl by také chybu. P.S. Nevím co dokáže skvělý kytarista nebo skvělý bubeník u Depeche Mode, protože DM nikdy skvělého kytaristu ani bubeníka neměli. To je bohužel pravda.

 

 

:evil:

Monghi

 29    6. august 2004 o 14:24

ja som tiez pri nahravani nebol smile), ale citajuc rozhovory Davida, Andyho a Martina, o nahravi poslednych dvoch albumov… jednoducho nadobudol som z nich pocit, ze v studiu sa moc nenarobil ani jeden z nich…

kkk333

 30    6. august 2004 o 14:29

Jara da Cimrman súhlasím s tebou

Marsela

 31    6. august 2004 o 19:29

jara da cimrman ty jsi asi poradne nepouslouchal IN YOUR ROOM, ktere jsem videla na videu s Parize 2001???? Kdo tam pri te pisnecce hraje na bubny???ALAN!!! A jak?Uplne skvele a jeste si u toho tak pekne pocita!!! Podle me tak perfektni “bubnovaci orgasmus"nemohl predvest nikdo jiny nez ON.Takze podle me DM meli dobreho bubenika a diky nemu tuto pisnicku posunul u me na No.1!!!!!!!!!!Jestli to nekde mas podivej se na to :evil:

imi

 32    6. august 2004 o 20:50

Marsela: Kto to bubnoval v Parizi 2001???

gone

 33    10. august 2004 o 07:59

No alan asi v parizi 2001 nebubnoval..smile

SZ

 34    10. august 2004 o 14:04

MARSELA MALA NAMYSLI ROK 93, CO VSETCI VIETE, NO NIC TO NEMENI NA TOM,
ZE TA VERZIA IYR JE PRI ALANOVOM BUBNOVANI SKVELA!

tommy

 35    10. august 2004 o 14:39

fakt výnimočný článok. Pozastavil som sa v časti Alanovej mladosti a a jeho psychadelických drogových úletov.Veď pokiaľ viem tak vždy tvrdil, že bol a je stále čistý, čo sa týka drog.Ale to úplne jedno. Naposledy čo som počúval SOFAD / bolo to veľmi dávno/ som to počul zavčas rána na minimálnej hlasitosti a vtedy je to fakt rajská záhrada. Vážení - tí, ktorí tvrdia že albumy sú hlavne o produkcii a vynikajúcich muzikantoch, tak majú pravdu. Veď DM boli pri nahrávaní v podstate rockovou kapelou, takže mať pri sebe v jednej osobe aj multiinštrumentalistu a hudobného inžiniera je nezaplatiteľná vec. Je to hlavne o jam session a nasl. v dušiach znejúcich tónov do mašiniek. A to Alan vedel v DM naj. Martin má skvelý potenciál,ale komu sa páči neokresaný diamant .

imi

 36    10. august 2004 o 21:40

Alana vidiet hrat na koncerte je zazitok.

A potom aj tie klasicke muzske vokaly z 80tych rokov charakteristicke pre DM boli neopakovatelne.

Dalej jeho zive verzie starsich skladieb, ktore perfektne prekopal, ale sila zostala. Ako napr. na Devotional Fly On The Windscreen alebo Everything Counts.

Nie je nahoda, ze ho vedia nahradit iba timami ludi, pretoze, ak napisu producent Tim Simenon - to taktiez znamena dalsich ludi A aj tak je to slabsie ako Alan s Floodom alebo Steve Lyonom.

dvestotri

 37    11. august 2004 o 22:23

Staci si vypocut SOFAD a RECOIL a pocut tam zvukovu podobu.

tommy

 38    12. august 2004 o 12:29

na margo tejto témy sa mi žiada ešte napísať:
práve kvôli spomínaným Alanovým kvalitám, resp. hud. prínosom to mali DM zabaliť, pretože dať niekomu inému vytvoriť zvuky či po hud. stránke celú lp sa mi zdá voči fan,ale aj voči značke DM neférové.Na druhej strane to len potvrdzuje Fletchovu myšlienku, že DM je dobre zabehnutý podnik, resp. pásová výroba. Uf a to ja vážne nemám rád.

tommy

 39    17. august 2004 o 11:14

práve som /asi nedopatrením / počúval SOFAD live /zabudol som ho poriadne uložiť do pancierovej krabice / a nemôžem sa ubrániť pocitu, že to vôbec nemalo vyjsť. Veľmi sa musím snažiť,aby som niečo cítil pri spomínanom cd.

tomy

 40    20. august 2004 o 12:04

myslím, že už 17 rokov mám tendenciu pôsobiť ako dm fan,ale ...

imi

 41    9. september 2004 o 20:54

uz sa tesim na DVD Devotional

budem to pozerat kazdy den   :D

tomy

 42    10. september 2004 o 10:10

pozerať každý deň dm je určite strata času. Len aby si to človek včas uvedomil. Imi a každý druhý deň si pusti 101. Aspoň 101 krát.
Inak ja mám v poslednom čase na to číslo šťastie. Dostal som výplatu s posledným trojčíslim 101 - škoda, že to nebolo prvé trojčíslie, vyhral som na športke 101, Sk a dostal som parkovaciu kartu s číslom 101. Tak teraz neviem, či si mám pozrieť ten nudný živák 101.

imi

 43    10. september 2004 o 18:35

kazdy den - obrazne povedane vela

to tvoje stastie tomy na cislo 101 je iste nejake znamenie, len tazko zistit, ze ake :D