Zrážka s realitou - II. (1997)

Zrážka s realitou - II. (1997)

"Stačí si podrezať žili a ste tam!!!" Takto stručne a výstižne sa dajú aplikovať Andyho slová na mediálnu kampaň k albumu "Ultra". Nech sa Martin s Andym snažili akokoľvek, téma albumu hrala druhé husle. Novinárov zaujímali len drogy a Davidove excesy z minulosti.

Novinári sa pri rozhovoroch s kapelou samozrejme nemohli nevyhnúť otázkam ohľadne Devotional turné ...
Martin: "Na samotnom konci turné mal toho hlavne Alan, očividne, už plné zuby. A tak opustil kapelu. Andy musel odísť už počas turné, nakoľko zápasil s príšernou depresiou. Ja som prekonal iba dva menšie záchvaty. Dave mal zasa niekoľkokrát problém so srdcom a musel byť hospitalizovaný. Naozaj toho bolo akosi priveľa. Lenže, keď už sme sa raz rozhodli podniknúť také dlhé turné, čo iné nám zostávalo. Boli rezervované termíny, predávali sa vstupenky, jednoducho záväzky bolo treba splniť."

A hoci Martin po Alanovom odchode premýšľal o tom, že by to mohol byť definitívny koniec kapely, tentoraz opätovne prehlasoval, že vlastne nikdy nedošlo k momentu, v ktorom by DM mohli navždy prestať existovať.

"Samozrejme, vyskytli sa momenty, kedy sme si mysleli, že by sa tak pravdepodobne stať mohlo. Vždy sme zažívali aj nie práve radostné obdobia, ale to preto, že sme vždy cítili, že pracujeme na niečom výnimočnom. Najbližšie sme k tomu mali asi v závere nahrávania v New Yorku, kedy sme po šiestich týždňoch nahrávania získali od Davida jedinú použiteľnú vokálnu stopu. A dva týždne na to sme počuli v rádiu správu o tom, čo sa mu zasa stalo. Vtedy som veľmi veľa uvažoval nad tým, ako s kapelou ďalej, dokonca ma v jednom momente napadlo, že pre Davida by bolo najlepšie, kedy kapela už viac neexistovala, pretože mu neprinášala nič dobré."

Nakoniec na Davida myslel aj v prípade ďalšieho možného turné: "Rozhodli sme sa turné k albumu nepodniknúť. Nemyslím si totiž, že by to Davidovi prospelo, hlavne pokiaľ išlo o jeho problémy. Viete, on, pokiaľ nie je na pódiu, tak sa zvyšných 22 hodín v podstate nudí. A keď sa začne nudiť, vtedy sa treba oňho obávať."

O pár rokov neskôr si však na takéto myšlienky a názory ani nedokázali spomenúť.
Dave: "Z dnešného pohľadu bol album "Ultra" veľmi dôležitý a rovnako dôležité ho bolo dokončiť. Sami dobre viete, že sme k nemu turné nenaplánovali. To bolo asi to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Zrejme to bol asi jediný album, ktorý sme nepodporili koncertným turné."

Martin: "A o tom turné sme rozhodli my?"
Dave: "Ja ani neviem."
Fletch: "Jasné, že my alebo nie?"
Dave: "Jasné. Spomínam si, ako som sedel v rokovacej miestnosti, prichádzali ostatní ..."
Martin: "Skôr si myslím, že sme na to nevedeli odpovedať, tak si to manažment vysvetlil ako "nie"."
Dave: "Jasné. A možno mi vtedy opäť hrozilo zatknutnie alebo niečo podobné."

Martin a Fletch sa až zúfalo snažili novinárom zdôrazniť, že kapela vydala nový album, ale o toto sa médiá vôbec nezaujímali. Pre nich boli dôležité drogy, skúsenosti so smrťou, strata člena kapely, čiže všetko, len nie hudba.

Martin: "Musím priznať, že po tom, čo som sa dopočul v rádiu o Davidovi, že sa pokúsil o samovraždu a následne bol zatnutý, tak som uvažoval v štýle, "Nemá to význam, nastal čas to zabaliť. Nemám pocit, že by sme tento projekt niekedy dokončili." Dnes som však rád, že sme Davidovi dali ešte jednu šancu. A myslím, že to bola skutočne posledná šanca, pretože nás v minulosti sklamal veľmi veľa krát. Ale dal sa dohromady a posledných šesť mesiacov sme si vážne užili a veci šli ako po masle."

Fletch: "Toľko pozornosti, koľko sa ušlo v kapele ohľade Davidovho pokusu o samovraždu a predávkovania, toľko sa nám neušlo za celú našu kariéru. Dokonca mám bola venovaná celá dvojstrana v Sunday Times!!! Keď sa dnes pokúšame dostať do Sunday Times kvôli našej hudobnej produkcii, tak nemáme žiadnu šancu". Ale vidíte, stačí si podrezať žili a ste tam!"

Martin: "Viete, na jednu vec by sa malo pamätať, a to, že Dave a drogy, to je len malá epizodka v histórii tejto kapely. Je to síce veľka časť Davidovho života, dostalo sa tomu pozornosti aj v médiách a takéto niečo vždy zaujme, ale pokiaľ ide o Depeche Mode, tam je vždy viac iných zaujímavejších stránok."
Fletch: "Ale zasa ich tak veľa nie je."
Martin: (smiech) "Samozrejme, že je nám jasné, že Davidve drogové excesy budú vždy ľudí zaujímať, no takisto dúfam, že ich bude zaujímať skutočnosť, že sme dokončili nový album."

16.júna 1997 vychádza tretí singel z albumu "Ultra", "Home". Aj v prípade tohto singla sa objavilo niekoľko remixov, o ktoré sa postarali Jedi Knights, Air, LFO a mnohí ďalší. Singel neobsahoval žiadnu b-stranu, no kapela namiesto toho na singel pridala live verzie skladieb "Barrel Of A Gun" a "It´s No Good", ktoré Depeche Mode odohrali 10.apríla 1997 v Londýne, v rámci albumovej release párty (Adrenaline Village). Videoklip tentoraz kapela zverila do rúk režiséra Steve Greena. No a o grafickú stránku singla sa pre zmenu postarala, vtedy 5-ročná, dcéra Antona Corbijna, Emma.

Posledným albumový singlom bola skladba "Useless". Ten sa na trhu objavil 20.októbra 1997. Jej singlovú podobu zremixoval Alan Moulder, ktorý, oproti albumovej verzii, pozmenil úvod, beaty a v refrénoch pridal zopár syntezátorových partov. Remixy si rozdelili The Kruder a Dorfmeister, CJ Bolland, Barry Adamson, Paul Valentine a Carl Craig. Singel opäť postrádal náležitú b-stranu a tak ju kapela doplnila live verziou skladby "Useless" z Andrenaline Village. O video k singlu sa postaral opäť Anton Corbijn a na dlhú dobu sa stalo posledným, ktoré Anton pripravil pre Depeche Mode.

Pred singlom sa na trhu objavil sampler "Dream Home Heartaches", vydaný 4.septembra 1997, na ktorý Dave prispel coverom skladby od Roxy Music, "A Song For Europe".

Aj napriek nepríliš veľkému záujmu médii sa kapela neustále snažila rozprávať o hudbe a novom albume.
Martin: "Ten názov - "Ultra" - dokonale pasuje k našej "novej" zostave. Prišli sme o jedného člena, takže táto verzia kapely je nová, lepšia a hlavne "štíhlejšia". A ten názov albumu je podľa mňa skvelý, hlavne pozivítny. Album samotný má v sebe asi najmenej odkazov na náboženstvo. Sotva sa dá porovnávať so "Songs Of Faith And Devotion". Samozrejme, náboženstvo pokladám sa jednu z najdôležitejších vecí, je to akési jadro života, v ktorom máte nutkanie sa neustále vŕtať. Mám však pocit, že sme to, hlavne v minulosti, už trochu preháňali. Vedome som sa teda snažil sa náboženstvom nezaoberať zakaždým, keď som chytil pero do rúk. Pre mňa je jednoducho veľmi ľahké začať písať o náboženstve, nakoľko je to jedna z vecí, ktorými som absolútne fascinovaný."

Samozrejme, odkazom na náboženstvo sa Martin vyhnúť nedokázal, hlavne v skladbe "The Love Thieves". Texty albumu sa však sústredia hlavne na frustrácie zo vzťahov, lásku a nádej. A samotný text "Barrel Of A Gun" vysvetlil Martin nasledovne: "Je to o pochopení samého seba a uvedomení si, že nemusíte vždy zapadnúť do schémy niekoho iného."

Dave: "Pieseň je akýmsi sumárom toho, ako som sa choval sám k sebe, ako aj k ľuďom v mojom okolí. Takto nejako vyzeral môj každodenný život. Ide o veľmi silné svedectvo. V takomto stave je možná smrť na poslednom mieste."

Samozrejme, že Martin nepísal skladby o Davidovi, napriek tomu však skladby "Bareel Of A Gun" a "Useless" pasujú k situáciám, ktorými si Dave prešiel.

Ani Alan WIlder nezaháľal. Od septembra 1996 do júna 1997 pilne pracoval na ďalšom albume projektu Recoil. 13.októbra predstavil svetu singel "Drifting" a o dva týždne neskôr (27.októbra) sa fanúšikovia mohli tešiť z albumu "Unsound Methonds". Aj Alan si prešiel svojim nie najlepším obdobím: "Prakticky som úplne vyhorel. Aj v osobnom živote som musel veľa vecí zmeniť. Rozviedol som sa, stal sa otcom, opustil som Depeche Mode, jednoducho som musel uskutočniť množstvo ráznych rozhodnutí. No a keď som opäť uvidel svetlo na konci tunela, zistil som, že som omnoho šťastnejší, než kedykoľvek predtým. A to bol ten správny moment, aby som sa opäť pustil do kreatívnej práce. Môj entuziazmus bol konečne späť."

V rámci promo kampane k albumu poskytol Alan množstvo rozhovorov pre média, v ktorých sa nebolo možné vyhnúť téme Depeche Mode a samozrejme aj albumu "Ultra".
Alan: "Nedokážem ten album počúvať spôsobom, akým počúvam albumy, na ktorých som sa spolupodieľal. Rozhodne však v sebe necítim žiadnu túžbu sa ku kapele pripojiť a dokonca ani neľutujem, že som z kapely odišiel. Je pre mňa obtiažne tento album komentovať, ale predsalen mám jednu odpoveď: môj názor na album "Ultra" pochopíte, ak si najskôr vypočujete "Unsound Methods" a potom album Depeche Mode, pretože tieto dva albumy Vám povedia všetko, čo potrebujete vedieť o hudobnom vzťahu medzi mnou a Martinom. Akoby ste šli do dvoch extrémov, čím sme vlastne aj boli, keď sme s Martinom spolu fungovali. Tým kapela predtým disponovala, kombináciou dvoch extrémov."

A hoci sa Alanova sólová kariéra prakticky len začínala, bolo mu jasné, že s projektom Recoil nebude jednoduché uspieť.
Alan: "Je to viac než zjavné. Ja sa ani nesnažím o komerčný úspech, neprodukujem rádiové skladby, ale samozrejme, že môže byť frustrujúce, keď sa snažíte dostať Vašu hudbu k ľuďom a dostane sa Vám reakcii v štýle, "je to zložitá hudba pre divných ľudí."

Rok 1997 končil pre Depeche Mode v pozitívnom duchu, ale nasledujúci rozhlasový rozhovor vytiahol na svetlo sveta trochu šialené veci ...
Máš kovový krúžok ... na miešku?! Asi si nebol úplne pri zmysloch, keď si si také niečo dal urobiť, nebolo to vedomé rozhodnutie, však?
Dave: "Viete čo? Naozaj som nebol pri zmysloch a skutočne to bolelo!"

Aké prekvapenie, Dave!
Dave: "No, ono to nie je priamo na miešku, ale na mieste, ktoré sa volá "guiche" a je to ... viete, kúsok ... medzi .. je to na mieste, ktoré majú muži medzi análnym otvorom a koreňom penisu ... tá krátka línia.

Teda, rozhodne to neznie tak, že by to malo bolieť menej!
Dave: "Údajne z toho získate väčšiu sexuálnu energiu, ale bola to tá najbolestivejšia vec, akú som kedy podstúpil. A počas aplikácie som musel byť zohnutý, dievčina, ktorá mi to aplikovala, mi polhodinu čumela na zadok a prepichovala pokožku. Bolo to ... "10, 9, 8, 7 .." a potom prásk! To bol taký pocit, akoby ma niekto ale strašne surovo kopol. Aj som si to zaslúžil!"

A máš to tam doteraz?
Dave: "No jasné. A užívam si s tým kopec zábavy. S takým niečím dokážete čokoľvek :)"

Samozrejme, že neskôr si tú hlúposť dal David odstrániť ... a Depeche Mode úspešne zvládli svoje temné roky ... a po albume "Ultra" nastal čas na ďalšie bilancovanie- Začal sa rodiť nápad na ďalšiu singlovú kompiláciu.

zdroj: depechemodebiography.de

Názory Devotees (3)

tomy

 1    5. marec 2020 o 08:36

Milujem temnú stránku DM a tento rok či album teda predstavoval onen povestný temný vrchol. Neurotický album, temné fotografie, skupina na pokraji skončenia. To je skutočná tvár DM a nie imitácia “slepačieho tanca” a slizké pohľady do kamery. DM vždy patrili do malej, temnej, klubovej scény, kde sa to hemží rôznymi excesmi, zákutiami a bizarnosťami.

tomy

 2    5. marec 2020 o 08:43

A ten Davidov image počas mini koncertu je fakt “cool”. Ozaj, ten muž za bicími je už Christian a za klávesmi je Clayton?

bob3

 3    6. marec 2020 o 00:34

Launch party je dost nevyvážená, některé songy jsou ve zpěvu čisté, úvodní Barrel jak ze studia, i zvuk, jiné ke konci například Home vypadají jako původní záznam…ví někdo detaily?

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa