Zneužitá história kapely

Rok 1993, spevák z Depeche Mode, Dave Gahan utrpel na pódiu, počas vystúpenia v New Orleans, menší infarkt, spôsobený vyčerpávajúcim rozpisom turné a nadmerným užívaním drog a alkoholu. Február 2017 - Gahanovo srdce opäť vynechalo rytmus, no tentoraz z úplne iného dôvodu.

Akonáhle spustila britská kapela (ktorá počas 37-ročnej kariéry predala viac ako 100 miliónov albumov) kampaň k svojmu novému albumu, "Spirit", biely šovinista a samozvaný megafanúšik Depeche Mode, Richard Spencer, prehlásil, že títo electro pionieri sú "oficiálnou kapelou krajnej pravice". Stalo sa tak v rozhovore na konferencii Conservative Political Action, vo Washingtone, krátko predtým, ako z nej bol CPAC organizátormi vykázaný.

"Môj telefón odvtedy neprestáva vyzváňať," posťažoval sa Gahan denníku The Post a stále tomu nedokáže uveriť. "Povedal som to už snáď každému, 'Nie, my nie sme oficiálou kapelou krajnej pravice.'" Príhodu nám opätovne prerozprával počas interview v Avatar Studios, v Hell´s Kitchen (predtým Power Station), kde Madonna nahrala svoj legendárny album "Like A Virgin" a kde svoje klasické albumy nahrali aj takí umelci ako Springsteen a The Rolling Stones.

"Nechápem, ako mohol našu históriu, a v podstate robotnícky pôvod, zneužiť nejaký boľševik," povie Gahan. "Ale bolo to pekne absurdné."

Kapela reagovala veľmi slušným, no jasným stanoviskom, v ktorom sa od Spencera dištancovali, ako aj od jeho extrémnej politiky. Gahan osobne však dal zdvorilosť bokom.

"Je to nebezpečný človek - samozrejme, že je vzdelaný a využíva to na šírenie nenávisti a strachu. Videl som nejaké video, kde ho niekto udrel (na protestoch proti inaugurácii prezidenta Trumpa), ale zaslúžil si to."

A hoci išlo o skutočne sureálnu epizódu, akosi čudne zapadla do udalostí súvisiacich s vydaním najpolitickejšieho a sociálne najzameranejšieho albumu Depeche Mode za celé roky. Úvodny singel, "Where´s The Revolution", určuje jeho charakter. Gahan však dodáva, že "Spirit", 14-ty štúdiový album kapely, ktorý vyjde už 17.marca, je menej orientovaný na rebéliu a je viac o informáciách.

"V podstate sa ten album snaží informovať," vysvetľuje. "Dokonca aj môj syn Jimmy mi povedal, 'K tomu, čo čítaš v The New York Times, pristupuj opatrne. Snaž sa čítať aj iné zdroje, aby si mal protiváhu.' Kúpil mi predplatné Atlantic-u, takže si môžem prečítať rovnaké informácie, ale z iného uhla pohľadu."

V porovnaní s napätou a obnaženou zbierkou skladieb, z roku 2013, na albume "Delta Machine", zachytáva "Spirit" návrat ku klasickejšiemu zvuku Depeche Mode, vďaka ktorému si kapela (ktorú dopĺňa klávesák / gitarista Martin Gore a klávesák Andy Fletcher) v 1980tych vybudovala kultovú fanúšikovskú základňu.

Po založení v anglickom Basildone a vydaní debutového albumu "Speak & Spell" (1981), si postupne získali aj ohlas u kritiky, najmä albumami ako "Black Celebration" (1986) a Music For The Masses (1987). V roku 1990, singlami ako "Enjoy The Silence", "Personal Jesus" a "Policy Of Truth", atakovali priamo mainstreamovú scénu.

A hoci od čias, kedy v značnej miere singlami okupovali rebríček Billboard Hot 100, ubehlo už niekoľko rokov, ich fanúšikovia stále zapĺňajú arény po celom svete a tie v New Yorku nie sú výnimkou. V septembri odohrajú dva večery v Madison Square Garden, 30 rokov po ich prvom vystúpení na tomto mieste.

Tento rok je však aj rokom osobného Gahanovho výročia. V roku 1997 sa presťahoval do New Yorku, zotavil sa a ukončil tak obdobie života v Los Angeles, kde spadol na absolútne dno drogovej závislosti. Jeho dvojminútová zástava srdca, v roku 1996, po predávkovaní zmesou kokaínu a heroínu, tam navždy vošla do dejín. Gahan za svoj život vďačí záchranárovi, ktorému sa ho podarilo oživiť.

So svojou manželkou Jennifer dnes vychovávajú 17-ročnú dcéru, Stellu Rose. Ich syn Jimmy má dnes 20 a Gahan má ešte syna z prvého manželstva, Jacka (29). Dnes je však Gahan, vďaka svojej životospráve, priam stelesneným obrazom zdravého muža. Počas rozhovoru sa nedalo nevšimnúť, že tento štíhly a do čiernej odetý muž, ktorý sa ešte stále hrdí čiernymi vlasmi, má záľubu v zlatých šperkoch, ktoré zdobia jeho prsty a zápästia.

Aj keď Gahan ešte stále hovorí juhoanglickým prízvukom, v jeho názoroch a výrokoch cítiť 20-ročnú životnú skúsenosť z "Kocúrkova" (Gotham). So zápalom a vtipom výrečného taxikára rozpráva o premene jednotlivých mestských štvrtí, cenách realít a premene dolného Manhattanu.

Dokonca je dlhoročným vlastníkom sezónnej vstupenky na zápasy New York Knicks a dodáva, že na zápasy chodí väčšinou s Jimmym. "Vždy ho bavil basketball a práve toto medzi nami utužovalo puto," dodáva. "Nejde im to síce najlepšie, to musím priznať. Melo (Carmelo Anthony) síce zbiera body, ale je lepšie, keď si všíma aj zvyšok tímu a ťahá ich! Ale môj najobľúbenejší hráč je asi Kristaps Porzingis. Je vážne skvelý, no myslím, že časom sa môže vypracovať na skutočne výnimočného hráča."

Za tie roky, ktoré žije v New Yorku, sa Gahanovi podarilo dostať bližšie k jednému z jeho hudobných hrdinov, k Bowiemu. Po prvýkrát sa stretli v roku 2002, kedy Bowie zahral svoj album "Low" na koncerte pre pozvaných ľudí, v Roseland Ballroom. Ich priateľstvo však začalo rásť po tom, čo ich dcéry začali navštevovať Little Red School House vo Village.

"Vídaval som sa s Davidom na vianočných koncertoch a podobných akciách," povedal. "Vždy sa tam objavil s tou svojou baretkou! Potom zrazu asi na rok zmizol a keď som ho následne videl na ďalšej školskej akcii, vyzeral inak. Povedal som manželke, 'nevyzerá dobre.' To bolo pár rokov predtým, než zomrel."

Pre Gahana to však znamenalo viac, než stretávanie sa s celebritou. Nielenže bol Bowie kľúčovou inšpiráciou všetkých členov Depeche Mode, bol dôvodom, prečo sa z Gahana stal nakoniec spevák. V roku 1980 fungovali Gore, Fletcher, a ďalší zakladajúci člen Depeche Mode, Vince Clarke, v kapele s názvom Composition Of Sound a snažili sa získať skutočného speváka. V susednej miestnosti ich skúšobne počuli Gahana spievať Bowieho "Heroes" a tak ho k sebe prizvali. "Nespieval som to len ja, spievalo to vtedy so mnou viacero ľudí, ale povedal som im, že som to bol ja," prizná dnes Gahan so smiechom. "Takto som vlastne niekomu ukradol vstupenku do Depeche Mode."

Ráno, 10.januára 2016, oznámila Davidovi jeho manželka Jennifer, že Bowie skonal a Gahana táto správa okamžite zložila. "Neplakal som tak už veľmi dlho," povie. "Bolo mi ľúto, že som sa s ním poriadne neporozprával, že som mu nepovedal, čo všetko mi jeho hudba priniesla do života. Bez punku a ľudí, ako bol on, by zo mňa bol mizerný zlodejíček, ktorý by sa zakrádal po strechách!"