Z denníka The Bravery - 1. časť

Po úspešnom americkom turné sa The Bravery pripojili k Depeche Mode aj v Európe. Na ich oficiálnych stránkach sa objavili zápisy z denníka skupiny z akuálneho "výletu" po Starom kontinente a my vám prinášame v preklade ich prvú časť, o ktorú sa postaral bubeník Anthony.

Náš jedenásty týždeň na turné s Depeche Mode sme odštartovali v nemeckých Drážďanoch, 13.januára 2006. Počas vystupovania z lietadla sme mali dojem, že toto bude to najchladnejšie turné, aké sme kedy zabsolvovali. Všetci sme sa vyzbrojili mamutími Eskimo kabátmi a koženými zvieracími baranicami v ruskom štýle.

Okamžite som si všimol jeden rozdiel. Fanúšikovia Depeche Mode sa pred miestom koncertu začali zhromažďovať omnoho skôr ako v Štátoch a pred samotnou vstupnou bránou posedávali celé štyri hodiny, kým sa otvorili priestory koncertu. Pre nás je to viac než skvelé, máme tak istotu, že budeme každý večer hrať pred zaplnenou halou.

Ďalšou zástavkou bol Hamburg. Počas minulého leta sme absolvovali malé turné po Nemecku a hrali sme v malom klube s názvom Molotov, situovanom na Rieperbhan, ulici preslávenej striptízovými klubmi. Po prvom hamburgskom koncerte sme sa všetci vybrali na zopár drinkov do Molotova. Posedávali sme na poschodí, video DJ vyberal skutočne excelentné kúsky, z ktorých mi najviac v pamäti utkvelo video "Midnight Runners" od Dexy. Naposledy sme v Hamburgu prišli na chuť poldecákom s názvom "Mexičan", čo je niečo ako mini "Krvavá Mary". Netrvalo preto dlho a po niekoľkých pivách sa objednalo tucet "Mexičanov", čo si ešte pamätám, to bolo 32 poldecákov objednaných pre náš stôl. Nie je mi jasné, kde sme sa toľko motali, ale do hotela sme sa dotackali asi o ôsmej ráno v príšernom stave.

Večer po druhom koncerte sme sa chystali na cestu do Düsseldorfu, kde nás v miestnej LTU Aréne čakali opäť dva koncerty s Depeche Mode. Po príchode na miesto koncertu sme si uvedomili, že je to tá najväčšia aréna, v akej sme kedy hrali. Kapacita okolo 45 000 návštevníkov a oba koncerty boli vypredané za menej ako hodinu. Bolo to absolútne úžasné (aby som bol úprimný, skôr to naháňalo strach) vystúpiť na pódium pred tak veľkým davom. Ťažko povedať, či nás ľudia poznali alebo nie, no myslím, že to bolo jedno, pretože z miesta, kde som na pódiu sedel, sa mi ľudia pod pódiom zdali vcelku v pohode. Druhá noc bola presne o tom istom, teda až na zosilňovače Michaela a Sama, ktoré počas druhej skladby vypovedali činnosť. Veľká vďaka patrí nášmu gitarovému technikovi Bradovi, ktorý dal všetko do poriadku ešte skôr, ako ľudia mali šancu zistiť, že sa čosi stalo. V ten večer som si pozrel polovičku setu Depeche Mode. Bolo inšpirujúce vidieť, ako ovládajú 45 000-ový dav. Popravde, sú jednou z najlepších koncertných skupín, aké som kedy videl a bola pre nás česť otvárať ich koncerty v týchto úžasných mestách.

Cez deň sme si pozreli výstavu Henriho Matiseeho v múzeu moderného umenia. Mali sme z toho ohromnú radosť, nielen preto, že sa našla vzácna chvíľa na prehliadku múzeí krajiny, ktorú sme navštívili, ale hlavne preto, že išlo o rozsiahly prehľad jeho prác, ktoré boli múzeu zapožičané na veľmi krátky čas. Výstava mapovala každú periódu jeho tvorby a krásne dokumentovala všetky zmeny, ktorými jeho tvorba prešla. Obklopení hudbou tej doby sme mohli dokonale pochopiť umelecké formy, ktoré sa pred nami odkryli.

Budeme sa snažiť každý týždeň zachytiť najlepšie momenty turné a podeliť sa s nimi s našimi, ako aj fanúšikmi Depeche Mode. Nabudúce vám porozprávame o divokej noci v Prahe.