Vážny rozhovor s Depeche Mode

23.apríla 2009 sa Depeche Mode predstavili v rámci nočnej šou Jimmyho Kimmela tisíckam fanúšikom priamo v uliciach Hollywoodu. Pár hodín pred začiatkom tohto špeciálneho koncertu sa s Martinom, Davidom a Andym porozprávala reportérka CNN.

Videli ste z okna tú uzavretú ulicu a tých 10.000 ľudí?
Andy: (všetci vybuchnú smiechom) Nič také sa tam nedeje. To s nami nemá nič spoločné. Asi sú v meste U2.

Uzavrieť ulicu kvôli voľne prístupnému koncertu, to v Hollywoode čosi znamená.
Dave: Keď sme s tým nápadom prišli po prvýkrát, tak nás prepadol strach v súvislosti s tým, aké to bude a či sa ľudia vlastne prídu pozrieť.

To ste sa báli, že by na koncert ľudia neprišli?
Dave: Také obavy máme stále... až do momentu, kým nevyjdeme na pódium a tých ľudí nevidíme.

Nechce sa mi veriť, že od sformovania Depeche Mode uplynulo už 30 rokov.
Dave: Myslím, že 30-tku oslavujeme až na budúci rok.
Andy: Úprimne, myslím, že čo sme si po prvýkrát uvedomili, že to už budú tri dekády, pomyslel som si, "Panebože, to je až trápne! Sme fakt starí!" No keď sme sa na to spoločne pozreli... myslím, že je to niečo, na čo môžeme byť skutočne hrdí.

Na vašom predchádzajúcom albume, "Playing The Angel", je cítiť akési napätie, nakoľko dovtedy písal všetky skladby Martin... a zrazu sa Dave snažil zapojiť do skladateľského procesu. Na novom albume "Sounds Of The Universe" je však cítiť, akoby boli so zdieľaním skladateľských činností všetci spokojní.
Dave: Keď som za chalanmi prišiel s celou nádielkou demo skladieb a povedal "Chcem na albume polovicu piesní," tak je jasné, že som sa pri albume PTA necítil najlepšie. Z mojej strany to bolo aj dosť arogantné. No šlo len o akési vzrušenie z novej veci, čiže písania. Cesta späť už nie je, neviem si predstaviť, že by som nebol zapletený do komponovania.

Martin: Aby som bol úprimný, myslím že vďaka tomuto faktoru sú Depeche Mode dnes omnoho silnejší, a samozrejme aj lepší. Myslím, že Dave je skvelý frontman...

Dave: Díky, kámo!

Martin: ... a spievať texty niekoho iného... je vážne skvelý! A myslím si, že dnes má skutočne pocit, že sa viac podieľa na tvorbe kapely. A toto robí kapelu kapelou - atmosféra medzi nami - tá je dnes omnoho lepšia. Takže je to pozitívum.

Martin, ty si sa vzdal pitia.
Martin: Presne tak, už to budú tri roky. Aj to so sebou prinieslo veľké zmeny.

Dave: Je úplne vymenený. Vždy tu bola tá iná Martinova stránka, no niekedy, keď pil, tak bola zahalená oparom a alkohol bol vtedy dôležitejší než čokoľvek iné. Na poslednom turné to dospelo do fázy, kedy sa Martin postavil a povedal, "Vieš čo? Prestanem s tým!" To je jedno z tých klišé, alebo mýtov, že na to, aby ste stvorili niečo umelecky hodnotné, musíte byť skazený.

Vy ste tomu verili?
Dave: Na určitý čas áno. Keď zrazu nerobíte niečo kreatívne, máte problém.

Andy, takže teraz máš v kapele dvoch triezvych kolegov.
Andy: Pre mňa je to len dobre (Gahan a Gore sa zasmejú).

Martin: Teraz znižuje svoju váhu v tempe 0.5 kg za týždeň.
Andy: To je fakt, schudol som, ale...
Dave: Je pod veľkým tlakom.
Andy: A presne takéto veci zlepšujú atmosféru. Takže to bude ok.

Dave: Martin na svojich skladbách pracuje vždy veľmi húževnato, preto sú vždy také dobré.
Andy: Takisto tvrdo pracoval aj na svojom pití. (Všetci sa zasmejú). Ale viete, keď sa toho vzdáte, už to viac nie je zábavné. No pri nahrávaní tohto albumu bol Martin vždy prvý, kto do štúdia prišiel a zároveň ho posledný opúšťal. Pracoval naozaj veľmi veľmi tvrdo, bol na všetko neskutočne sústredený - aj preto vždy naokolo vládla radosť. Bolo to skvelé.

Martin: Zvykol som práci venovať tak tri hodiny a potom som musel na hodinu odísť domov.

Nemáte pocit, že v dnešnej hudbe sa tá spomínaná neúnosnosť toleruje menej?
Martin: Myslím, že pracovať v kapele je jediný džob, kde ste aktívne povzbudzovaní k tomu, aby sme boli vždy tak trochu mimo. Viete, ľudia radi vidia zanedbaných hudobníkov. A na druhej strane, ľudia vám budú vždy kupovať drinky. To preto, že vás chcú vidieť opitých.

A čo im povieš dnes?
Martin: No... radšej už tak často von nechodím. (Všetci vybuchnú smiechom)

Takže zostaneš s Davidom a zacvičíte si jogu?
Dave: Ešte nie. Do tej fázy sme sa ešte nedostali. To už by bolo asi dosť hrozné, cvičiť spolu jogu.

Za tých 30 rokov sa udialo veľa čudných vecí.
Dave: Vyžiadalo si to veľmi veľa práce a takisto obrovské množstvo disciplíny, aby sme v tom mohli vždy pokračovať. To sa musíte aj trochu naučiť mať rád to, čo robíte. Za tie tri dekády sme prešli rôznymi fázami. Začínali sme ešte ako tínejdžeri. Samozrejme, že za tie roky sme zažili veľa zábavy, chodili na oslavy, do klubov a barov. Ale viete, vždy príde ten čas, keby musíte urobiť tú hrubú deliacu čiaru.