V prvom rade popová kapela (1986)

V prvom rade popová kapela (1986)

S Martinom a Andy pre francúzsky hudobný magazín Rock´n´Folk nielen o hudbe, ale aj o futbale, televízii a ženskej bielizni.

Ako si spomínate na Váš posledný parížsky koncert?
MG: Nezabudnuteľný večer! Zvukovka nám síce veľmi nešla a začali tam obavy z toho obrovského priestoru v Bercy. Keď nám povedali, že je vypredané a že tam príde 16 000 ľudí, to už sme sa skutočne obávali, či ľudia nebudú z koncertu sklamaní.

V tomto roku ste pre Paríž ponúkli hneď dva termíny. To už je niečo!
MG: Áno. Chceme publikum prekvapiť. Niekoľko mesiacov sme pracovali na hutnom setliste a samotnú hudbu bude sprevádzať množstvo vizuálnych efektov.

Čo vlastne znamená názov Vášho nového albumu, "Black Celebration"?
MG: Ako album, tak aj pieseň, sa vzťahuje na ľudí, ktorí sa utešujú tým, že na konci nudného dňa príde noc, kedy sú konečne spokojní, hoci vedia, že na druhý deň to bude presne o tom istom.

To neznie veľmi nadšene.
MG: Ale ani nie úplne pesimisticky. Obyčajne hlavný prúd prezentuje pozitívne a bezstarostné veci, ktoré však so skutočným životom vôbec nesúvisia. My jednoducho spievame o živote, a to je tak všetko.

Takže ste vlastne taká sociálna kapela?
AF: Nie, takýto smer v Depeche Mode nie je. Na veci má každý z nás úplne iný pohľad. Ak by sme mali v kapele nejakú vedúcu silu, boli by sme skôr socialistická skupina!
MG: Ale aké protirečivé vyjadrovanie! Nie! Povedzme to tak, že sme v prvom rade popová kapela.

Vo vašich skladbách sa vždy nachádza kopec podivných, nezvyčajných, často až rušivých zvukov. Kam na ne chodíte?
MG: Vyberáme jednotlivé zvuky a tie všetky naprogramujeme do syntezátorov. Napr. na nahrávanie skladby "I Don´t Care What You Feel" (pozn. ???) sme použili zvuk z dokumentu o Hirošime. Ale len skutočný úryvok, pretože nebol čas získavať práva od kapely, ktorá to pôvodne nahrala.

Počúvali ste v mladosti Kraftwerk veľmi často?
MG: To sú už dedkovia. Ďalšiu generáciu už tvorili Human League a OMD. Keď sme nahrali album "Construction Time Again", tak nám vraveli, že sa práve zrodil ďalší album Kraftwerku. Pátrali sme po ňom všade! J No ani po trochu rokoch sa nezdá, že by bol vydaný. Nuž, "veľkí otcovia" pracujú pomaly! :)

Niekoľko posledných rokov nahrávate a mixujete v Berlíne, prečo?
AF: Pretože Hansa štúdiá patria k tým najlepším na svete a z Berlína sa stalo naše najobľúbenejšie mesto.
MG: Ja sám tam žijem už vyše roka. Je to skutočne skvelé mesto. Každý večer sa môžete ísť niekam zabaviť. Kluby sú tam otvorené zvyčajne až do skorého rána!

Už sú to štyri roky, čo od Vás odišiel Vince Clarke. Vídate sa s ním?
AF: Síce sledujeme jeho kariéru s Yazoo, The Assembly a teraz s Erasure, ale čo od nás odišiel, tak sme sa s ním nebavili. Či už sme s ním zadobre alebo nie, naše životy sú plne vyťažé s Depeche Mode. Vedel by som sa s ním baviť teraz len o našej kapele, nemyslím si však, že by ho to zaujímalo. Asi by sa nevyhnutne objavili spomienky na spoločnú minulosť, viete, čo mám na mysli!

Tak zmeňme tému! Obyčajne máte prekrásne videoklipy. Dozeráte na ich tvorbu?
AF: Nie úplne. Iba v prípade, keď máme z niečoho už úplne zlý pocit. Sme v prvom rade účinkujúci, nie režiséri. Na druhej strane nemáme záujem do toho investovať príliš veľa peňazí. To nemá zmysel. Obyčajne sú najefektívnejšie tie najjednoduchšie veci. Nedávno som videl posledné video Eltona Johna, od režiséra Kena Russella. Úplne sa minulo účinkom! Takmer každý záber rozpracováva inú myšlienku. Doslova bordel! Úplne vyhodené peniaze! Mám rád odhalené veci. Ale, nakoniec telku pozerám len veľmi zriedka. To moja priateľka doslova hltá seriály ako "Dallas", či "Dynastia". Ja osobne mám radšej reklamy alebo futbalové zápasy, samozrejme!

Fíha, že by ste mali v Depeche Mode chuligána?
AF: Som veľký fanúšik londýnskej Chelsea. Ak sa dostanú do finále, Martin pre nich zloží skladbu!

A vaše tipy na Majstrovstvá sveta?
AF: Anglicko vo finále s Brazíliou, teda ak to Francúzi nebudú príliš valcovať. Z Platiniho som trochu nervózny. Je vážne skvelý. V západe Juventusu proti Barcelóne bol fenomenálny!

Na záver len taká vec ... Martin, povráva sa, že v meste, kde funguje konkrétna komunita, si vždy oblečieš niečo ženské, zvodné, mám na mysli bielizeň, či čipku. Je to vážne pravda?
MG: Presne tak! Je to príjemné a mám z toho radosť! Sám seba tým vždy rozosmejem a mojej priateľke to robí ohromnú radosť!

zdroj: dmtvarchives.com

Názory Devotees (40)

jozefst

 1    18. december 2017 o 13:19

Neviem akú  skladbu s názvom “Don´t Care What You Feel” mal Martin na mysli? Či to bol pracovný názov už existujúcej skladby, alebo žeby nejaká skladba, čo leží niekde v šuflíku? O tom by sa snáď po tých rokoch vedelo.

Monghi

 2    18. december 2017 o 14:01

tiež som skúšal po tom chvíľu pátrať, bezvýsledne ... asi to bol v tom čase pracovný názov nejakej albumovej veci

Gabriel

 3    18. december 2017 o 17:32

@jozefst: nemas na mysli toto?
https://www.depechemode-live.com/wiki/I_Feel_No_Guilt

bob3

 4    18. december 2017 o 17:41

@Gabriel [#3]: Tohle není DM, ale demo skupiny I Start Counting z 80.tých let.

Před časem jsem tohle demo rozpracoval, zaujal mě refrén. Pokud bude zájem, rád se podělím..

jozefst

 5    18. december 2017 o 18:01

@Gabriel: O tej skladbe, ktorá bola spomenutá v rozhovore som sa pri jeho čítaní dozvedel dnes poprvý krát. Iné nevydané raritné skladby od DM sú známe. Príkladom je skladba Let’s get together, ktorú zhodou okolnosti v týchto dňoch dosť často počúvam a ktorej demo koluje po internete a interpretuje ju v pozemnej úprave detská tínedžerská skupina Girl authority a zaznie aj v dokumente, alebo to bola asi TV reportáž o DM z ranných 80-tich rokov.

Michaela 146

 6    18. december 2017 o 21:32

...Jo to byly časy, ten čas mládí, byl tak vzácný, hudební svět depešácký...

https://www.youtube.com/watch?v=V9jJsFszlCE

Michaela 146

 7    18. december 2017 o 21:58

Období Black Celebration bych nazvala časem,kdy se zrodila víra. Navíc jde o album, kde DM začali utužovat svůj nezaměnitelný sound a kde se začal opravdu budovat jejich neotřesitelný kult. Dalece intenzivněji jsem v okolí začala vnímat spřízněné duše s barety, náušnicemi, řetízky na kalhotách pod slupkou naoko vyhlížejících drsňáků. Z té doby jsou patrné ony známé hlášky, kdy vás někdo potkal na ulici a dotazoval se, kdo vám to umřel, jelikož jste byli od hlavy až k patě černí. A zde se zrodila i moje nejoblíbenější skladba Stripped, srdeční záležitost ♫
https://www.youtube.com/watch?v=D72fzwqtn9s

jozefst

 8    18. december 2017 o 22:30

Black celebration, tak toto je v diskografii DM klenot. Posledný z berlínskej DM trilógie. Porovnanie s ich idolom Bowiem, u ktorého sa pojem “berlínska trilógia” spomína. Veď obaja interpreti v Berlíne nahrali po sebe tri albumy a aj v tých istých štúdiách Hansa. Black celebration bol ústup od veľkých hitoviek z predošlého albumu Some great reward ako Poeple are people, Master and servant, čo bolo aj Martinovi ako autorovi vytknuté, ale so zachovaním melodičnosti a ponorením sa do väčšej temnoty, ako bolo u DM zvykom. Album má svoj typický zvuk, náladu. Singel Stripped / But not tonight v diskografii DM jeden z mojích najobľúbeňejších. Black celebration pre vtedajších poslucháčov osemdesiatkového popu viac menej nestráviteľnejší.

Monghi

 9    19. december 2017 o 09:38

BC je album, s ktorym som spoznal DM .... dodnes si spominam na toho 12-rocneho sopliaka, ako v jedno augustove dopoludnie, roku pana 1986, v jednom petrzalskom byte, otvara bratrancovu skrinku, kde boli na kazetach vsemozne vzacnosti tej doby a medzi tymi vsetkymi Collinsami, Adamsami, Turnerkami, Genesis nahravkami a podobne bil do oci zahadny, no strasne pritazlivy nazov Depeche Mode. Chalan vytahuje zelenu BASF-ku, vklada ju do kazetoveho hi-fi prehravaca JVC, opatrne stlaci PLAY ten cudesny uvod Black Celebration mu zmeni zivot smile ...

akurat ze dnes mam strasnu chut kapelu, za koncertne prevedenie BC, vsetkych do jedneho, nakopat do zadku. Pretoze od cias Exciter tour BC len prznia. Nema to v sebe ani naznak tej nadhery z albumu. Nema to dnes ziaden “drive”, nic, absolutna ubohost!!! A kto ma opacny nazor, tak nech si pusti skladbu z albumu a potom live vec z Berlina alebo Pariza. Nuda!!! Clovek vzdy s nadejou v usiach caka, ako sa to v refrene paradne rozbehne a nic, sotva polovicne tempo, ktore viac uspava, ako nadchyna ...

Tomasito

 10    19. december 2017 o 13:34

Monghi - sranda - ja som tiez vyrastal v petrzalskom byte (mozno sa aj pozname a ani o tom nevieme) - na jednej strane izby DM plagaty (sestra a brasko) a na druhej Tublatanka a Bon Jovi (to som bol ja) - setra mala kazetu, kde mala Black Celebration a Music for the masses - tie dva albumy boli pre mna prve. Boli tak ucelene a tajuplne az ma mrazi. Pasovali k sebe ako vace k vajcu (viem, ze mozete mat iny nazor - ale mne to tak pripadalo a stale to tak citim). Hoci som sa dostal skutocne k DM az troska neskor - toto bol moj prvy dotyk s touto kapielkou.
Co si napisal ohladom koncertnej verzie BC na ostatnych koncertoch - plny suhlas. Ta skladba si to vazne nezasluzi…

jozefst

 11    19. december 2017 o 14:00

Spomienky mnohých ohľadom DM, ktoré sú zaznamenané v diskusiách na tomto fóre sa dobré čítajú. U mňa nebol album BC pri objavovaní diskografie DM začiatkom 90-tich rokov, keď som začal DM počúvať medzi prvými. Prvý bol 101, aj keď som ho ešte nepočúval sám so sluchátkami na ušiach, zo štúdiových albumov to bol MFTM. Potom asi SGR a CTA a potom až BC. Keď zaznela skladba Stripped pri prvom vypočutí albumu BC, hovorím si, tak táto, čo som pred tým útržkovito počúval sa nachádza na tomto albume. Ten začiatok, ktorý z pokojného ticha prechádza a zvukov motora prejde k úvodnej tvrdšej medzihre, tak to bola pre mňa šupa. Človek objavuje a až časom som zistil, že napríklad A question of time má na singli inú verziu ako na albume a pri objavení b-strany But not tonight vo verzii extended mix cez večernú reláciu na Rock fm s Jurajom Čurným, kde púšťal naozajstné raritky od DM ako napríklad Something to do vo verzii metal mix táto b-stranová perla bola vtedy pre mňa hitovkou a je vlastne aj do teraz. Až pár rokov neskôr človek zistí aj iné podrobnosti ako samplovanie ohňostroja pre Stripped a aj to, ako vlastne tie Hansa štúdiá vyzerali.

Dano-101

 12    19. december 2017 o 20:48

@Monghi: taktiez suhlasim ze posledne niekolko turne skladba Black Celebration nieje ani z daleka prevedena vo svojej plnej krase ked cloveku beha az mraz po chrbte ako to bolo pri 101.

Monghi

 13    19. december 2017 o 22:04

@Tomasito: A-cko kazety s BC a B-cko s MFTM je pre mna nieco absolutne! Nieco ako zákon! smile . Stale tu kazetu mam doma smile

jozefst

 14    19. december 2017 o 23:09

Čo sa týka kaziet, tak to boli vždy dvojice albumov, ktoré k sebe patrili: strana A - Speak Ánd spell, strana B - A brokera frame. Ďalšia kazeta: strana A - CTA, srana B - SGR. Nasleduje kazeta, ktorú spomenul Monghi: srana A - BC, strana B - MFTM a napokon kazeta so stranou A - Violator, strana B - SOFAD. To boli dvojky albumov hodiace sa k sebe. Kazetová klasika s albumami DM. Aj jednotlivé albumy sa nazývali v štýle: “akurát som počúval 83-jku.”.

Monghi

 15    20. december 2017 o 12:02

@jozefst: a to ked niekto dotiahol kazetu s vyberom “maxáčov”... to kazetový dvojdeck makal do zodratia :D

jozefst

 16    20. december 2017 o 16:48

@Monghi: napr. maxi single Enjoy the silence a Personal Jesus. Dobre si pripomenul.

Lojzo

 17    20. december 2017 o 20:58

@jozefst [#16]: pozeram ze na zapade nasej republiky bolo cislovanie ine ako na vychode… U nas sme sa pytali mas doma “trojku” ja som vcera cely den tocil “sestku” a najlepsia bola “sedmicka”....

jozefst

 18    21. december 2017 o 08:59

@Lojzo: O tomto type číslovania odhľadom DM albumov som nevedel.

Monghi

 19    21. december 2017 o 11:16

mali sme jednoducho stastie, ze sme este zazili éru, kedy bola hudba velka vzacnost, vlastnit nejaky original, kazetu, ci vinyl ... to dodavalo doslova poci bozskosti, nahravka z cd na chromke, to uz bolo nieco! A tomu jemnemu sumu na kazetach, hlavne tych priesvitnych od Sony ... tomu sa nic nevyrovnalo. Stereosluchatka, kolkokrat aj domacej vyroby smile a pozorne pocuvanie “prechodov” v PAP alebo Fly On The Windscreen ... to sa clovek sustredil na kazdy maly detail. Mam pocit, akoby to na remasteroch uz davno zaniklo. Ono to tam samozrejme je, ale uz to clovek nevnima s takou intenzitou, dokonca mam pocit, ze to v hluku dnesneho sveta akosi prirodzene zaniklo ... stari sme uz, kua ... ale inak sa citim stale na 20 :D No a DM od Ultry uz nie je o ziadnych detailoch, je to vzdy len surova jednoliata hudobna masa, ktora sice v globale posobi fajn, ale uz tam clovek nema velmi co objavovat.

Lojzo

 20    21. december 2017 o 11:58

@jozefst [#20]: no a zvlastne je ze 101 sme volali 101 smile a zaroven to oznacovanie skoncilo na albume Violator ktory bol “deviatka” a SOFAD bol uz iba SOFAD atd…

Lojzo

 21    21. december 2017 o 12:02

@Monghi [#21]: tak tak Monghi zhrnul si… Stari sme uz… No co, ale mame spomienky ktore nas a mna tiez drzia na vekovej hranici 20 rokov aj ked telo uz niekedy nestiha zato sluch mam este v pohode smile tak tie maxace stale pocuvam aj ked stare chromky uz nemam davam si to z CD…

Lojzo

 22    21. december 2017 o 12:07

@Monghi [#15]: ano, minutaz bola taka ze takto sa albumy vosli na par kaziet a stale som ich bral so sebou, plus nejake maxace, zaklad bol ETS a PJ….

jozefst

 23    21. december 2017 o 14:46

Dôležité je zachovať si mladého ducha a v hudbe byť otvorený novým veciam a popri tom objavovať aj tie staré. Osobne som rád za dnešnú možnosť výberu a technologické možnosti, ktoré šetria miesto, keďže dnes si stačí nejaké albumy kúpiť cez iTunes a pod.

kobino38

 24    21. december 2017 o 14:54

Moje “poprvé” bola 101, stará VHS-ka, kt. oco púšťal vždy na plné gule. Liezlo mi to na nervy, ale raz som zo zvedavosti sa išiel pozrieť do obývačky. Keď som tam prišiel, akurát začalo intro People Are People a chodiaci ľudia po chodníku ... proste nádhera. Preto si viete predstaviť ako veľmi trpím, keď som zistil, že Pasadena bola tuším posledným miesto, kde PAP odznela. Môj prvý vypočutý album bol Music for the Masses na kazete a najviac som fičal na Behind the Wheel. Potom prišiel môj druhý album Speak & Spell, JCGE som už vtedy nemusel, ľúbili sa mi Shout a Ice Machine, ale najviac som si ulietal na What’s Your Name? :D :D :D

Monghi

 25    21. december 2017 o 15:50

@cold_case: ked si spomeniem, kolko trpezlivosti som musel mat s niektorymi ludmi, kym sa akoze zlutovali a nasli si cas nieco “vzacne” mi prehrat na kazetu, na ktoru som si este k tomu pekne dlho sporil ... a dnes clovek nemusi ani nic platit, ak mu nevadi reklama, zajde na Spotify a pusti si cokolvek od vymyslu sveta ...

Lojzo

 26    21. december 2017 o 19:37

Chalani myslim ze tychto smejdov sme stretli viaceri, a kupodivu ja som mal kontakt na jedneho chalana ktory mi nahraval vsetko z LP na kazety bez problemov a dokonca mal taky gramec na ktorom sa dal nastavovat tlak prenosky aby to menej praskalo pri nahravani… Prosto parada!

Analogrunner

 27    21. december 2017 o 23:28

vzdy ked som si nahraval z originalky a neskor z cdcka nieco na kazetu, tak som si prepisoval komplet booklet do zosita. tam som zistoval producentov, autorov atd…
nikdy nezabudnem na 2stranku (tusim) z popularu, kde bol zoznam vsetkych maxacov bud singlov z violatora alebo vsetkych singlov konciac violatorovymi… a bolo uplne surrealne ich vsetky pocut.
poloval som na tie hybridne maxace wims jak pako :D (hybridne, lebo na kazdom bola nejaka ina verzia jednej zo skladieb a ostatne rovnake…) proste najviac clovek chce to co nema a predstavuje si ake to co nema, je…. :D
keby niekto mal ten zoznam este, odfodte to pls a hodte to sem ako link, celkom by som sa potesil!

Monghi

 28    22. december 2017 o 13:30

@Analogrunner: ta singlova diskografia bola pre mna ako svate pismo. Nebolo dna, keby by som tu dvojstranku nevytiahol a do nemoty nestudoval tracklisty jednotlivych singlov. Som ich uz vedel aj naspamat. Skusim po tom niekde posnorit. Si teraz inak zabil s touto spomienkou ... kurnik, az ma tak stislo .... smile
@cold_case: neviem, ci to bolo v Rock-Pop, tiez sa priklanam k Popularu. Ale to oznacenie “dm magor” teda k tomu sedi. Staci ked otvorim doma suplik s audiokazetami, ktorych je asi 130, nemam ich dnes kde prehrat a pozeram poctivo robene cislovanie s nazvami albumov a umelcov, na 75% cisto DM smile Albumy, single, bootlegy ... smile

Notik

 29    22. december 2017 o 18:10

na toto obdobie nezabudnem nikdy , je to navzdy, pamatam niekedy roku 84 -5 sme hltali vsetko od DM ale vsetko , pasky sme kopcili stylom ze magic oproti magicu myslim ze toshiba aaa tichooo aj tak to bola maxi verzia sumu ale hltali a tocili do nemoty to snad neni ani pravda bolo to najkrajsie obdobie mladosti , to objavovanie zvukov a tapanie nekonecne rozhovory kde co sa suchlo o DM uplne vsetko , burzy z plagatmi kazetami , objavovanie zvukov sme hltali a nedychali neviem kedy to uz bolo prisla kazeta z maxacmi ako master , people, shake, set me fre , proste do kolien a do nemoty plne zvukov, krasa

Notik

 30    22. december 2017 o 18:47

a este som chcel napisat k poslednemu live je to katastrofa co sa tyka zvuku , som sa zamyslel mali by Alana nie ze oskodnit ale mal by mat dozivotny honorar za vsetku tvorbu do 93 a este ma napadla jedna vec mat tsk kopu prachov tak dam Alanovi vsetky dm albumy po Ultre ale dema nech to urobi po svopjom samo ze nie naraz ale postupne

jozefst

 31    22. december 2017 o 21:49

@Analogrunner: Tu je link na DM diskografiu z Populára. Pohrabal som sa v mojom archíve a predchvíľkou som to nafotil na telefón a poslal som si to z neho meilom. Troška sa ospravedlňujem za kvalitu. Súbory sú očíslované podľa poradia, čiže prvá stránka má byť dmpopular01, druhá dmpopular02 a posledna dmpopular03. Na imageashacku sa to prehodilo. To že bude dnes takáto technická vymoženosť nafotiť fotky na telefón a ihneď ich cez neho poslať meilom by sa mi v tej dobe, keď som hltal tento článok o DM ani nesnívalo. Toto bol ohľadom DM veľmi kvalitný materiál. Len som vtedy pozeral, koľko nealbumových skladieb nepoznám. Snáď sa v tom budeš vyznať a dokážeš tie názvy prečítať.

https://imageshack.com/a/IO4l/1

Analogrunner

 32    23. december 2017 o 01:29

hahaha, jebne ma. inak pekna spomienka.
dik jozefst! zajtra si to stiahnem a odlozim.
ja som mal vtedy tusim 9 alebo 10r ked som to nahanal a prepisoval…

jozefst

 33    23. december 2017 o 06:44

@Analogrunner, nie je zač! Takúto vec, ako perfektne spracovaná diskografia DM v Populári som si musel nechať. Mimochodom, tomu sa hovorí kvalitná žurnalistika. Neviem si to predstaviť v nejakom povrchnom hudobnom časopise, kde je jednou z hlavných otázok na interpreta, aké jedlo má najradšej. Myslím, že aj tento článok podnietil môj väčší záujem o veci ktoré sa týkajú singlov, b-strán a pod. Potom si tie single človek začal, keď vydali DM boxsety aspoň po jednom kupovať a to už nehovorím o štyroch krabiciach singlov od Erasure. Analogrunner, tvoje prepisovanie bookletov klobúk dole. A najmä zisťovanie producentov.

Analogrunner

 34    28. december 2017 o 07:49

neviem ci si dobre pamatam, ale pri Policy of truth bola chyba (alebo to tak naozaj je, neviem, nezistoval som) - bol tam aj Pavlov’s dub mix aj Pavlov’s dum mix :D hladat to nebudem - 75 verzii je toho :D https://www.discogs.com/Depeche-Mode-Policy-Of-Truth/master/21958
btw, pastnem sem nejake svoje posledne hudobne pociny. Aj som uvazoval ze tu na fore spravim Thread - ak by bol zaujem.
Tak tu su
https://www.musicexport.sk/sk/compilation/?album=2017&song=16
moj prispevok na Ostrov hudby 2

a tu je remix pre Puding pani Elvisovej
https://puding.bandcamp.com/album/pod-papl-n-remixy

endzoj wink

jozefst

 35    28. december 2017 o 09:32

Analogrunner, gratulujem Ti k tomu, kam si to so svojou hudbou dotiahol a nemáš sa za čo hanbiť!

Michaela 146

 36    28. december 2017 o 18:11

@Analogrunner: Výborně! Obdivuhodný počin a skvělá záležitost pro všechny hudební gurmány, kteří mají alespoň trochu v lásce žánr syntetizátorové hudby ♫

Analogrunner

 37    29. december 2017 o 08:02

@jozefst
@michaela146
pozitivna spatna vazba ma potesila smile super!

Matthew

 38    29. december 2017 o 08:13

Zravím. Ja som mal prvú kazetu DM 101 z LP. Na 90ke. Malo pukala, skoro vobec, bolo to cerstve. Potom som mal 100ku so singlami (z CD! Boli tam Personal Jesus kde je telephone stomp, Everything counts, Leave in silence, The meaning of love…). Este bolo uzasne, wow, ze znamy vytiahol chromku a na nej MUSIC FOR THE MASSES z CD. 4 bonusy! Tazko sa to vtedy zhanalo, DM som mal dlho len na kazetach (do polky 90s).

Otazka pre znalcov (ked uz ste vytiahli Popular): Na CD, resp. v boxoch Singles (teda DM single s “gulickami” a cislami na bokoch) obsahuju vsetky remixy/maxiverzie do roku 1998? ALEBO tam nieco chyba? Kto mate, iste viete ake edicie CD singlov myslim… Dik za info.

Analogrunner

 39    29. december 2017 o 08:46

@Matthew Ta dvojstrana z popularu vysla niekedy v roku 1990-1991 myslim, su tam single po Violator. Pre neskorsie edicie ti odporucam discogs.com - tam je (podla mna) vsetko.

Monghi

 40    29. december 2017 o 10:27

@Matthew: skus sa “pohrabať” tuna: http://www.depmod.com/misc/index.html ... celkom prijemná zábava niekedy smile

Depeche Mode @ VOLT Festival

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa