V nebezpečnom teritóriu

Martin Gore z Depeche Mode v rozhovore o posune kapely v politickom smere, krajnej pravici, prežití s U2 a budúcnosti, ktorá je pred basildonskými chalanmi.

Zopár zábavných faktov: Za posledných 30 rokov sa každý nový album Depeche Mode dostal v USA do Top10. Hoci je trio, v zložení Dave Gahan, Martin Gore a Andy Fletcher, staršie, rozumnejšie a triezvejšie, stále sú od čias albumu "Violator" na vrchole, no nedržia sa tam vďaka trvalým singlom ako "Enjoy The Silence" a "Personal Jesus" , posúvajú sa totiž neustále vpred, čo dokáže len zopár kapiel na svete.

V tomto tempe pokračujú aj s ich 14tym štúdiovým albumom "Spirit" a dnes spolu fungujú už 37 rokov. Album bol vydaný v marci a jeho úspech v rebríčkoch (v Írsku im v postupe na absolútny vrchol zabránili iba Drake a Ed Sheeran) nebol cieľom tohto tria. A v tomto im môžeme naozaj veriť, pretože zariskovali vstupom do nových teritórii, keď sa v nových skladbách popasovali s politickými problémami dneška. Svedčí o tom nielen neblahý úvod v podobe "Going Backwards", či "Poorman" s kritikou korporácii, ale aj "volanie do zbrane" v podobe singla "Where´s The Revolution".

So skladateľom kapely, Martinom Gorem, sme sa stretli v jednom z londýnskych hotelov, kde síce pochmúrny zvuk kapely zhodnotil akýmsi zamrznutým úsmevom, no po uznanlivom "palci hore" tentoraz netúži.

"Pretože na tomto albume sme viac politickí, než kedykoľvek predtým a z recenzii som bol rozhodne nervóznejší," povie 55-ročný Gore. "Viete, ak sa pustíte do sociálnych záležitostí, ocitnete sa v nebezpečnom teritóriu, ale našťastie bola väčšina recenzii v pozitívnom duchu. Ak by nás za to všeobecne rozniesli na kopytách, boli by sme asi mierne sklamaní."

Na albume sa nedajú nevšimnúť odkazy na následky udalostí ako Trump a Brexit, obzvlášť pre skutočnosť, že ako Gore, tak aj Gahan už dlhšie žijú v Spojených štátoch. No aj tak by si to vyžadovalo kus jasnovidectva alebo urýchlenie celého procesu komponovania, nahrávania a samotného vydania albumu. Gore totiž lamentoval nad bezútešným stavom sveta ešte predtým, než došlo k vyššie spomenutým udalostiam.

"Ešte v roku 2015 som sledoval na dennej báze horrory odohrávajúce sa v Sýrii a to ma neskutočne ubíjalo. A po zamietnutí dohôd ohľadne klimatických zmien si myslím, že sme dnes na tom ešte horšie," dodal.

"Rusko vpadlo na Ukrajinu a Krym, k tomu tá séria incidentov, pri ktorých americká polícia zabila na ulici ľudí tmavej pleti. Vyzeralo to tak, že kamkoľvek ste sa obzreli, svet doslova horel."

Profil Depeche Mo sa začal rodiť v Anglicku, v 1980tych rokoch, na pozadí útokov IRA, ekonomickej recezie, rasových rozdielov a Thatcherizmu, tak prečo je ich dnešný postoj najpolitickejší?
"Viete, v 1980tych rokoch to bolo naozaj zlé, no nemal som z toho taký strach, aký pociťujem dnes," povie Gore. "Ja skutočne verím, že v Bielom dome sa nám usadil blázon. Potešilo ma, že americký systém ho nakoniec zastavil v zrušení Obamacare a zavedení zákazu vstupu Moslimov do krajiny; a dúfam, že takto to zafunguje aj v ďalších prípadoch. Dúfajme, že múr sa stavať nebude. Je to veľmi prízemný človek. A kombinácia prízemnosti s kódmi od nukleárnych zbraní nepôsobí najlepšie."

Vzhľadom na ich politický postoj - ktorý Vám príde zjavný aj z minulosti, ak strávite nejaký čas absorbovaním skladieb ako "Everything Counts" a "Pipeline" - sa stali skutočne nesprávnou voľbou pre predstaviteľa americkej pravice, Richarda Spencera, ktorý vo februári Depeche Mode označil za "oficiálnu kapelu alternatívnej pravice". To ale nie je jediný dôvod, prečo si ich neraz všimli extrémisti.

"Tesne po tom komentári Richarda Spencera mi niekto poslal fotografiu našej kapely z 1980tych rokov, z obdobia nášho podivného obliekania," pokračuje Gore, spomínajúc na roky príšerných tričiek a natupírovaných účesov. "Napísal mi: Takto vyzerá oficiálna kapela alternatívnej pravice?". Následne Gore vybuchol smiechom.

"Viete, vždy reagujem smiechom, keď niekto vytiahne naše staré fotografie z 1980tych rokov. Na druhej strane to však neľutujem, pretože to bolo nakoniec skutočne originálne."

Originálnosť je na mieste; v tých ranných časoch kapely boli títo Basildončania protipólom vášnivého elektronického rocku, ktorý si práve dnes spájame s Gahanom, Gorem a Fletcherom (zakladateľ kapely, Vince Clarke, opustil Depeche Mode po vydaní debutového albumu). Hudobná zmena je prisudzovaná práve Goremu, ktorý si zobral na plecia skladateľstvo a kapelu nasmeroval k temným singlom ako "Master And Servant" a "Shake The Disease". No bol to práve Anton Corbijn, fotograf a režisér, ktorý dodal kapele dospelé, niekedy fetišistické, estetično.

"Anton s nami predtým pracovať nemohol, no nebola to náhoda, že sa naše cesty spojili práve pri albume "Black Celebration" (1986), ktorého sa stal súčasťou a odvtedy je s nami spojený natrvalo. Vycibril náš imidž a tým nám dopomohol k tomu, aby nás svet bral vážnejšie. To sa nám podarilo aj vďaka tomu, že sme upustili od našej čisto popovej minulosti. Chcem povedať, že prvý album bol až príliš popový."

Od toho momentu, Corbijn bol známy aj vďaka svojej prevratnej práci s U2, demonštrujú dôležitosť silných vizuálov, ktoré dodnes definujú kapelu. Lenže, to nie je všetko, čo majú dnes tieto dve kapely spoločné; je tu aj dlhovekosť.

"My a U2 sme bojovníci, preživší," povie Gore. "Ľudia o nás a U2 hovoria prakticky v jednej vete, čo je fájn. Dokonca si myslím, že sme vzišli z rovnakého prostredia, no nikdy sme nemali pocit, že by naša hudba bola podobná, takže medzi nami nikdy nebola veľká rivalita."

Kariéra Depeche Mode však nikdy nebežala plynule; čelili predávkovaniu drogami (Gahan), chorobám (Goreho záchvaty) a osobným nezhodám (odchod Alana Wildera v roku 1995). Odhliadnúc od tých skutočností mali takisto menej šťastia v úznaní zásluh v hudobnom biznise, aj keď doteraz predali viac ako 100 miliónov nahrávok. Príkladom je ich nominácia na tohtoročné uvedenie do Rock´N´Rollovej Siene slávy, z ktorých boli nakoniec vylúčení.

Kto však potrebuje vyznamenenia, keď má úctu fanúšikov? Aj keď Írsko nebolo zahrnuté do rozpisu letnej časti európskeho turné kapely, stále je tu nádej, že sa tak stane počas nasledujúcich 12-tich mesiacov, ktoré kapela plánuje stráviť na cestách s albumom "Spirit". Podľa Goreho je návšteva v zime veľmi pravdepodobná. Odhliadnúc od toho všetkého však už dnes kapela diskutuje o svojom ďalšom smerovaní.

"Nie sme z tých kapiel, ktoré si spolu sadnú a rozoberajú svoje plány do budúcnosti," dodal. "Keď sa ma ľudia spýtajú, či toto bude náš posledný album, vždy odpoviem, že neviem - a takto odpovedám od roku 1986."

"Aktuálne máme pocit, že sme na vrchole tvorivých síl: albumu sa darí skvele, koncerty máme vypredané. Nezdá sa, že by sme to mali práve teraz zabaliť. Je skvelé byť v Depeche Mode."