Traja proti Trumpovi

Traja proti Trumpovi

Synthypop patrí minulosti. Svet sa zmenil. Depeche Mode sú serióznejší a politickejší viac, než kedykoľvek predtým. Na novom albume sa zaoberajú vojnovým štvaním, falošnými správami a sociálnou nespravodlivosťou.

Tento rozhovor vznikol v newyorskej kaviarni, práve vo chvíli, keď vonku na ulici demonštrovali ľudia proti Trumpovi.

Ešte som stál, keď David Gahan vstúpil do kaviarne a spýtal sa ma, "Mal by som sa Vás obávať?" usmial sa. "Vaše meno znie perzsky," povie spevák Depeche Mode a následne zaujme miesto. "Musel som sa pred týmto stretnutím spýtať manažéra: vpustia ho vôbec do krajiny?".
Vitajte v Trumpovej Amerike. Hudobníci sa obávajú o práva novinárov vstúpiť do krajiny za účelom urobiť s nimi rozhovor. Sme v New Yorku, v meste, ktoré si Dave Gahan vybral za svoj domov. Len včera sa demonštranti rozhodli protestovať kúsok od jeho bytu, v Greenwich Village. Tisíce ľudí, tak ako v celej Amerike, tam protestovali proti Donaldovi Trumpovi a jeho antimigračnému výnosu. Obyvatelia siedmych krajín Stredného Východu a muslimských afrických krajín viac nemajú povolený vstup do Spojených štátov, kým sa nerozhodne inak. Gahan sa tomu smeje, ale smeje sa štýlom udiveného človeka.

"Toto mesto mám rád práve preto, že je kozmopolitnejšie, než ktorékoľvek iné." A dnes je tu prezident, ktorý odsudzuje ľudí z iných krajín a hádže ich do jedného vreca. Gahan kladie dôraz na každú slabiku: "To naozaj Trump považuje samého seba za NEW-YOR-KER-ČA-NA?"
Gahan žil 20 rokov na Manhattane. Dante kaviareň má zo svojho bytu na skok, je plno, kávovary syčia, britskú popovú hviezdu a nemeckého novinára s perzským menom nik neregistruje. Kedysi sem pravidelne chodil Ernest Hemingway, neskôr Robert Mapplethorpe a Patti Smith. "Už som ho veľmi dlho nevidel," povie Gahan a ukáže smerom na zarámovanú fotografiu na stene. Na fotografii je Marion Flotta, prvý majiteľ, ktorý túto kaviareň viedol celých 40 rokov, pokým ju nepredal novým majiteľom. Gahan si objedná kávu.

"Po celých osem rokov sa snažil Obama priblížiť Blízkemu Východu," povie nečakane. "A Trump to šmahom ruky zmietol zo stola. Ale Zem bude pokračovať v existencii aj po tom, čo sa všetci pominieme. Viem si však predstaviť, že sa ešte stále môže niečo stať," pokračuje. "Nebudem prekvapený, ak bude toto rozhodnutie súdne pozastavené. Takto by sa malo zaobchádzať so všetkým, čo porušuje ústavu. Vďaka Bohu za súdy, ktorú ešte vždy môžu zrušiť niektorý z Trumpových dekrétov, či zákonov. Musíme si zvyknúť, že nasledujúce štyri roky sa pod vedením tohto prezidenta neudeje nič zmysluplné." Pohyb jeho ruky akoby naznačil, že na tento chaos neponúka žiadne odpovede. Iba zopár nových myšlienok.

"Sme svätuškári," spieva Dave Gahan na novom albume Depeche Mode, "Spirit". "Going Backwards" je drsná skladba, pojednáva o útoku dronov. "Všetko môžeme sledovať cez satelit / sledovať smrť ľudí v reálom čase / vo svojom vnútri necítime vôbec nič". V refréne tejto skladby Gahan poznamenáva, že civilizácii hrozí návrat k základom, pokiaľ sa nezbaví svojej "primitívnej mentality." "Ešte stále počítame obete?" pýta sa spevák. Skladba "Going Backwards" je akýmsi šokom, ktorý potrebujeme. Skladba, ktorá vlastne ukončuje éru "nad nami je len krásna modrá obloha" albumov "Sounds Of The Universe" a "Delta Machine". Depeche Mode nikdy neboli politickejší, než sú dnes, v 38-tom roku ich existencie. "Sme pripravení na to, že nám tentoraz budú fanúšikovia a kritici klásť množstvo otázok," povie Gahan.
Odkedy sa začiatkom 80-tych rokov Depeche Mode vzdali statusu milej synthypopovej kapely, vybudovali si temný a melancholický imidž, je možné ich texty vnímať ako odkazy, niekedy prerušované iróniou, no často veľmi seriózne. A čím sa Depeche Mode stávali väčšou kapelou, tým rástlo aj ich povedomie vo verejnosti a táto po ich odkazoch doslova baží.

Album "Music For The Masses" (1987) predznamenal ich status superhviezd, ktorý naplno dosiahli o rok neskôr, po skončení svetového turné. S albumom "Sounds Of The Universe" si táto britská trojka stanovila pre rok 2009 cieľ dostať svoje kvílivé retro synth zvuky ešte ďalej, až za hranice priestoru, o ktorom sa predpokladalo, že odtiaľ počuť iba zvuk satelitov skúmajúcich vesmír. Depeche Mode stúpali a hrali na najväčších štadiónoch Nemecka. Družica sa však z vesmíru vrátila a pristála na Zemi. Tu je to menej posvätnejšie.

Dave si uskrne z kávy a poznamená, že Britské kráľovstvo je aktuálne v New Yorku opäť silnejšie vnímané. Dokonca aj taxikár s nim debatil o Brexite a Dave mu to musel vysvetliť: "Kým som na Vianoce nenavštívil svoju rodinu v Anglicku, tak som o tom diskusie neviedol. Takmer všetci z mojej rodiny a známych hlasovali za vystúpenie Británie z EÚ. Neuveriteľné! Svet," pokračuje, "sa stáva nie väčším, ale naopak menším, všetko začína lipnúť na národnej hrdosti. Tu sa však vôbec nejedná o hrdosť, ako skôr o strach."

Strach je v podstate ústrednou témou nového albumu. V skladbe "Eternal" Martin Gore spieva o konci sveta, o "čiernych mrakoch" a rádioaktivite. Skladba akoby pripomínala Studenú vojnu, obdobné verše sme mohli od Depeche Mode počuť naposledy v 80-tych rokoch. Čo to má vlastne spoločné s "duchom" albumu a na akého ducha sa tu kapela odvoláva? "Zlyhali sme / je to hanba / naše normy sú rozdrvené / nás duch je preč," spieva Gore. "A to je ten dôvod," odbočí na malú filozofickú chvíľu, "prečo sa pýtame: kam sa podel Váš duch?" Každý sa dokáže identifikovať s konkrétnym pocitom, "duchom", láskou k umeniu, hudbou, či filmom, ktorý vyznáva určitá komunita. Ale duša je obsah, nie niečo hmatateľné. A práve to nás desí."

Depeche Mode neboli nikdy politickou kapelou a nik neočakáva od ich speváka brilantné politické analýzy. No tak, ako sa vyvíja svet, tak aj politika dnes ľudí viac zamestnáva. Skladba "The Worst Crime" sa zaoberá dezinformáciami, falošnými správami a propagandou na sociálnych sieťach. "Slobodná, nezávislá tlač sa stáva čoraz dôležitejšou," hovorí Gahan. "Ja idem na pódium s cieľom zabaváť ľudí, moje texty môžu byť čírou fantáziou. Ale vy," ukáže na mňa, "vy musíte písať pravdu!"

Prvý singel z albumu "Spirit", skladba "Where´s The Revolution", najskôr ohromila názvom, v ktorej sa neobjavil otáznik - akoby už bolo všetko stratené. Predsa len sa však ku konci objaví akási mantra, ktorá pripomína skôr slová Curtisa Mayfieldsa: "Vlak sa blíži, nastúpte!"
"Revolúcia!" zahlási Gahan tak, až ja káva v šálke jemne rozvlní. "Láska a mier, presne to chcel John Lennon," dodá bez úsmevu.

Dnes už nikoho nezaujíma, že v roku 1981 označil humorne pop-teoretik Diedrich Diederichsen štvorku z Basildonu ako "decká z predmestia s dvoma nie príliš zaujímavými singlami" (v magazíne Sounds). Jeho závery však veľmi skoro leteli von oknom. Z dnešného pohľadu išlo až o smiešne chybnú diagnózu. V skutočnosti však Depeche Mode na svojom debutovom albume, "Speak & Spell", neponúkli nič viac, než len obyčajnú synthypopovú zábavu, ktorá mala ďaleko od skladieb, ktoré vytvorili ich súčasníci: Kraftwerk s "Computer World", The Human League s "Dare", Grace Jones s "Nightclubbing", Japan s "Tin Drum", či Prince, ktorý všetky aranžmány na albume "Contraversy" zvládol s jediným bicím automatom.

Až s odchodom zakladajúceho člena kapely, Vincea Clarka, ktorý zostal verný synthypopu spolu s Yazoo, a tretím štúdiovým albumom Depeche Mode, "Construction Time Again" (1983), využil Martin Gore naplno svoj talent pre tvorbu návykových melódii s tvrdým rytmom a priloženým odkazom. "Everything Counts" bola tanečná kritika kapitalizmu: "Chamtivé ruky / hrabú čo môžu /Iba pre seba". Verše, ktoré sú dnes aktuálnejšie, než kedykoľvek predtým. A keďže skladba plne korešponduje so súčasnou situáciou, tak ju kapela plánuje zaradiť do setlistu nadchádzajúceho "Global Spirit" turné, kde odznie po prvýkrát po 12-tich rokoch. "Martinovi sa tento nápad spočiatku nepozdával," prezradí Gahan. "Ale ja som trval na tom prekopať túto klasiku. "Everything Count´s" má takisto veľa spoločného so skladbou "Poorman", z nového albumu, ktorá pojednáva o zbedačovaní a bezdomovstve. "Spoločnosti si berú ovocie / snažiac sa všetko si ponechať"

Singel "Everything Counts" je akýmsi medzníkom v histórii kapely. V Nemecku začal záujem o kapelu narastať, v Anglicku naopak klesať. Z pôvodne čistých electropopperov sa zrazu stali hviezdy a z ich speváka konečne náležitý a uznávaný umelec. "Je ako Mick Jagger, ktorý sa postaví pred Kraftwerk," písal Q magazín. Vo východnej Európe sa dodnes organizujú súťaže "Dancing Dave". Jeho kolegovia, Martin, Alan a Andy, robili zasa všetko preto, aby si ich ľudia za ich syntezátormi všimli. Ich rytmiky sa stávali komplexnejšími a silnejšími, traja klávesáci používali na pódiu kovové tyče, kolesá z bicykla a vlnité plechy.

V roku 1984 Depeche Mode predstavili svoj prvý nemecký No.1 hit, "People Are People". Videoklip obsahoval vojnové zábery a televízia ARD použila časť skladby ako ústrednú melódiu televíznych prenosov z letných Olympijských hier. Posolstvo skladby bolo jednoduché: Všetci ľudia sú si rovní. "Možno sa táto skladba už 30 rokov drží na čiernej listine Martina Goreho a je pravdepodobné, že nezaznie ani na tomto turné," poznamenal Gahan. Dodnes je však kapela spájaná s ďalšou klasikou z toho istého roku, "Master And Servant", v ktorej videoklipe sa objavili reťaze, koženné veci a obraz podrobenia. V tom čase sa Martin na pódiu objavoval v ženských veciach. Niektorí kritici to označovali ako lacnú provokáciu, absurdné kostýmy, či gay nadšenie. "Vôbec nie je gay, len to predstieral! Prekliate 80te roky." V Martinovom prípade išlo len o hru, objavovanie. V podstate to trvá dodnes. Dnes ako 55-ročný, Martin stále píše texty o dospievaní a hľadaní sexuálnej identity. V tých časoch spieval: "Jej prvý chlapec, jeho prvé dievča. Vo svete plnom ničoho, hoci to nie je láska, to niečo znamená." Dnes spieva, "Slnko, mesiac a hviezdy na oblohe sa smejú." Žiaden iný 55-ročný skladatel nevyjadrí emocionálny svet dospievajúcich lepším veršom, než napísal on: "celý svet sa na tebe smeje!"

Martin Gore je takisto synonymom pre "synthypop" Depeche Mode. Voda kvapkajúca z kohútika do rytmu ("Nothing"), tiché stonanie za zvuku harmoniky ("I Want You Now"), či skákanie členov kapely na obyčajné kufre, z čoho sa nakoniec stal najznámejší zvuk skladby "Personal Jesus". Doplnená hymnickým refrénom predznamenala cestu na samotný vrchol. S albumami "Violator" a jeho úspešným nasledovníkom, "Songs Of Faith And Devotion", dosiahli Depeche Mode všetko, čo skutočne veľká kapela dosiahnúť mohla: prvé priečky hitparád v celej Európe, takisto v Spojených štátoch, a turné, ktoré po etapách trvalo viac než rok.
Nieleže to bolo ich najúspešnejšie obdobie, takisto bolo najkreatívnejšie. Nádherne jednoduchá "Enjoy The Silence" je príkladom zaľúbenej piesne s melódiou tak jasnou, akoby si ju kapela stiahla priamo z oblohy. Alebo pochodová "I Feel You", či dojemná "Walking In My Shoes", v ktorých Martin presedlal na gitaru, Alan si sadol za bicie a Dave Gahan, ktorý už vtedy žil v Los Angeles, si nechal narásť briadku, dlhé vlasy a sám sa tlačil do pozície kazateľa z ulice. Skĺzli do novej pozície: rocková kapela. Reagovali tak na vlnu grunge, ktorá Gahana na začiatku 90-tych rokov fascinovala.

Nuž, a ako to už v rock´n ´rolle chodí, pád na seba nenechal dlho čakať. Stalo sa tak počas svetového turné v roku 1994. Tesne pred nástupom na pódium, v Santiago de Chile, sa Gahan dozvedel o samovražde Kurta Cobaina. "Bol som strašne naštvaný," povedal v tej dobe Gahan. "Hlavne preto, že ma Kurt predbehol." Namiesto toho však Gahan utrpel infarkt, Gore mal problémy s alkoholom, Andrew Fletcher sa z turné porúčal, nakoľko sa nervovo zrútil - ten "Flecher", ktorý sa na fotografiách najčastejšie usmieval zrazu pôsobil ako fosília, no a po turné Alan Wilder opustil kapelu navždy. Depeche Mode sa nerozpadli, oni vtedy skončili. Nakoniec si Dave Gahan doprial speedball, mix kokaínu a heroínu, čo mu spôsobilo dvojminútovú zástavu srdca. Dnes už o tejto skúsenosti so smrťou nehovorí, dnes tvrdí, že bol v podstate dve minúty mŕtvy. "Keď som bol mŕtvy ..." takto často posledných pár rokov spomína na 120 sekundový "výpadok". K tomu pridal "temnotu", "mocný hlas" a "pocit nadšenia". A čo sa v roku 2009 úspešne zbavil nádoru na močovom mechúre, je Gahan považovaný na šťastlivca, čo prežil.

Dnes tento 54-ročný muž sedí v kaviarni na Manhattane, drží v rukách svoju šálku kávy a vyzerá naozaj skvele. Šeď ovládla len fúzy, nie vlasy, jeho tvár má ostré črty, nechýba červeň a vyčnievajúce obrysy kĺbov ako u boxera. S jeho vlčím úsmevom sa mu oči nápadne predĺžia a ukáže sa niekoľko neliečených zubov. Vzbudzuje dojem osoby, ktorá je každým dňom presvedčená, že predtým, ako pôjde von si musí obliecť tričko. Každý jeho nádych a výdych sa nedá na jeho hrudníku nevšimnúť.
Tie zlé roky 90-te okomentuje len niekoľkými vetami. "Zvádzal som svoj bol so smrtkou," povie pokojne. "Robil som chyby, bral som drogy, holdoval som alkoholu. Iba rakovinu som si sám nevybral." Priznal, že tak, ako rýchlo to s ním šlo z kopca, tým ťažšie sa dostával späť na denné svetlo. "Som skutočne rád, že stále žijem."

Po jeho návrate z rehabilitácie sa Depeche Mode, v roku 1997, vrátili na scénu ako trio a vydali návratový album "Ultra". Neskôr vyplávalo na povrchu, že Martin Gore bol z pádu speváka úplne zúfalý, často bol jediný, kto sa na nahrávaniach zúčastňoval a album chvíľu zamýšľal vydať sólovo. Ich stabilné rozdelenie úloh - Gore píše skladby, Gahan sa stará o šou, Fletch má pod palcom biznis - sa definitívne zmenilo len počas poslednej dekády. Od albumu "Playing The Angel" (2005) prispieva frontman na každý album 2-3 skladbami, ktoré komponuje so svojim spolupracovníkom, švajčiarskym producentom Kurtom Uenalom. No a na novom albume sa mu podarilo niečo, čo si fanúšikovia doteraz ani len nevedeli predstaviť: nie Gore, ale Gahan napísal najlepšiu skladbu z albumu Depeche Mode. "Cover Me" je zásadná pieseň obohatená o ťahavú havajskú gitaru. Je o dvoch milencoch, ktorí sa túžia vymaniť z ich životov. Melódia sa vyznačuje dramatickou zmenou tempa a končí v dlhom inštrumentálnom outre. Chvála ho neprekvapuje, no je šťastný.

Dave Gahan vydal v novom tisícročí dva sólové albumy, "Paper Monsters" a "Hourglass". Ďalšie dva vydal so Soulsavers, projektom elektroproducenta Richa Machina. Nie je nevyhnutné si ho ceniť za jeho vlastné skladby, skôr za skladby jeho kolegu z kapely, Martina Goreho, ktoré Gahan naspieval. A Gahan si to uvedomuje. Už viac ako tri dekády pristupuje ku Goreho textom rovnakým spôsobom. "O ich obsahu diskutujeme," povie. "Dokonca sa vždy sám seba pýtam: Dokážem sa s tým stotožniť alebo je to len Martinov pohľad na vec? Nakoniec, musím byť v prvom rade schopný presvedčiť naše publikum."

Gore s Gahan vedú o jednotlivých skladbách skutočne dlhé debaty, dokonca aj o tom, kto bude ktoré spievať. "Enjoy The Silence" (1989) bola pôvodne koncipovaná ako balada spievaná Gorem, sprevádzaná hrou na organe. Alan Wilder v nej však rozpoznal skrytý potenciál, tempo skladby zrýchlil a Gahan sa okamžite dostal do hry. Bolo to skvelé rozhodnutie. Zvyšok je už história.
"Enjoy The Silence" je dokonalá," poznamená Gahan. "Sú v nej len akési náznaky vľúdnosti, bezpečia a pocitov nekonečného šťastia." Vztýči dva prsty: "Má v sebe všetko, v prvom rade melódiu a potom obsah." Zrazu sa objaví tretí prst. "No a v neposlednom rade je tu ďalšia dôležitá vec, spevák," uškrnie sa. Nie preto, že táto jeho myšlienka naozaj funguje, ale preto, že vie, že je to pravda.

"Samozrejme, že medzi mnou a Martinom sa často objavuje napätie," prizná Gahan. "Ale nechcem naše partnerstvo posúvať na úroveň Jaggera a Richardsa, Pagea a Planta, či Daltreya a Townsa. Čo však maj tieto dvojice spoločné? Frustrácie, z ktorých vzišli skvelé veci." Potom zacituje odpoveď Joe Strummera z The Clash na otázku, čo považuje za svoju najväčšiu chybu v živote: "Vyhadzov Micka Jonesa. Bol som presvedčený, že ho nepotrebujem." Takúto chybu by Gore, ani Gahan, neurobil.

Rovnako dôležitý je aj výber producenta, čo niekedy nedopadne najlepšie, ale vždy je lepšie, keď "hlavy" Depeche Mode dokážu kooperovať. Niekedy trafia do čierneho, niekedy nie. Ich ranné albumy mal pod palcom ich objaviteľ, geniálny šéf Mute Records, Danile Miller. V polovici 80-tych rokov to bol zasa Gareth Jones, ktorý ich stiahol do berlínskych Hansa štúdii a dopomohol kapele k industriálnemu, až brutálnemu, zvuku, obzvlášť na albume "Some Great Reward" (1984). Album obsahuje všemožné druhy samplov, no posmešníci dodnes tvrdia, že šlo o nepoužité veci z nahrávaní ďalších Jonesových chránencov, Einstürzenden Neubauten. O ďalší vývojový stupeň kapely sa postaral Mark Ellis, známy ako Flood. Postaral sa o zvuk, ktorý katapultoval kapelu na úroveň U2 a s albumami "Violator" (1990) a "Songs Of Faith And Devotion" (1993) vypredávali štadióny.

Od nového tisícročia, kedy sa kapela opäť zoskupila po dlhšej Gahanovej rehabilitácii, už Depeche Mode vo vývoji elektronickej hudby pokrivkávajú. Album "Exciter" (2001), pod producentskou taktovkou Marka Bella (LFO), ktorý sa preslávil hlavne futuristickými "bleep" a "clong" tónmi, sa vyznačoval prekvapivo krotkým gaučovým popom. O posledné tri albumy sa pre zmenu postaral všestranný producent Ben Hillier (Blur, Dobes, Elbow), no zneli viac synteticky, než synthie a postrádali typickú silu a erotickosť. Ani zaujímavý experiment s electroblues, na albume "Delta Machine" (2013), nevyviedol kapelu z tejto slepej uličky.

James Ford je tentoraz tým človekom, ktorý všetkému udal nový smer. Tento Brit na jednej strane ako člen Simian Mobil Disco tvorí elegantnú elektroniku, no na strane druhej, ako producent, pomáhal Arctic Monkey tvoriť tanečný indiepunk. Fordov smer znel jasne, "desert rock".
"James nám dobil batérie," povie Gahan. "Rozumie mäkkému, no nie lepkavému zvuku, obzvlášť v oblasti ambientu." Ford ukázal kapele, v ktorej časti piesne je potrebné pridať na dramatickosti. "Aj na niektorých našich predošlých albumoch je toľko voľného priestoru pre vlastnú realizáciu, ako na "Spirit"." Nakoniec, dlho nezneli Gahanove vokály tak presvedčivo, ako na novom albume. "Než som sa pustil do nahrávania," povedal, "zhasol som v štúdiu svetlá, zapálil som si sviečky a skontroloval vybraté mikrofóny." Prikrčí sa, privrie oči, urobí pauzu. "A potom: BANG! Naspieval som pieseň na prvú šupu." Následne zaspieval tú istú pieseň ešte niekoľkokrát, na jeden záber, od začiatku, do konca. "Nezaujíma ma, ktorú verziu si James nakoniec vybral."

Album vychádza 17. marca a v máji započne kapela turné po Európe, ktoré zahŕňa 34 vystúpení, vrátane deviatich koncertov v Nemecku. Ktokoľvek dnes prezentuje elektronickú hudbu na javisku, snaží sa ju predstaviť čo najminimalistickejšie, s čo najmenším počtom zariadení, pokiaľ možno iba laptop alebo počítač. Aj Depeche Mode už v tomto smere odzbrojili. Namiesto pompéznych klávesových veží v ranných rokoch majú so sebou, od konca 90-tych rokov, pódiového bubeníka. A samozrejme, veľkého umelca. Po smrti Princea a George Michaela, je dnes Gahan, okrem Bona, posledným spevákom, 50tnikom, ktorý sa na pódiu stále prezentuje ako mladá, šantiaca popová hviezda starej školy 80-tych rokov. Aktuálne kapela pracuje na koncertom programe a samozrejme je v centre pozornosti dvanásť skladieb z nového albumu. "Ak by sa nám nechcelo hrať, tak by sme na turné logicky nešli," prehlási Gahan, ktorý dodnes nepochopil koncertovanie umelcov na spôsob "greatest hits". Napriek tomu majú hľadiská štadiónov a arén stále plné.

Ale hviezd, tých skutočných hviezd, je stále menej a menej. Počas prác na albume "Spirit" zomrel David Bowie. Nebol len Gahanovým idolom, bol to prakticky jeho sused. Gahan, ako 18-ročný, niekdajší zlodej áut, získal "prácu" v Depeche Mode po konkurze, na ktorom zaspieval Bowieho "Heroes". "Bowieho smrť akoby vytrhla koberec spod mojich nôh," zaspomína. Bývali kúsok od seba, v Greenwich Village, ich dcéry navštevovali tú istú strednú školu. "Vždy sme sa pozdravili, keď sme sa v tej škole stretli. Kiežby som ho poznal lepšie. Často stál predo mnou a ja som nič nepovedal." Neskôr svojho suseda vídal čoraz menej, potom už nikdy. Dnes už vie prečo.
"Mám vážne šťastie, že stále žijem," nadviaže na predošlú tému a povie zopár krátkych viet v staccato štýle: "Človeče, je to ako keď hádžeš kockou. Taký je život. Nevysvetliteľný. Ak by sme mali pre život vysvetlenie, mohli by sme vyliečiť rakovinu. Je to jednoduché. Osud," povie,"s tým v živote nič nenarobíš."

Nastalo ticho, ktoré prerušilo zvonenie Gahanovho mobilu. "Hej, ako sa máš?" spýtal sa do telefónu. "To vážne? Mala si sa pristaviť! Za chvíľu som späť. Tiež ťa ľúbim!" a zložil.
"To bola moja dcéra," vysvetľuje. "Bola tu na kávu s priateľom, všimla si nás a váhala, či má za nami prísť. Mohla nás len pozdraviť ..." zasmeje sa. Zasmeje sa tak, ako to dokáže len hrdý otec. "Cítil som, že je niekde nablízku. Bolo to vo vzduchu, cítil som to!" Telepatia, možno.

Dave Gahan vstáva a lúči sa. Vonku ho čaká ďalší život. Zazvoní zvonček na dverách, do vnútra prenikne zvuk ulice a dobre vyzerajúci 54-ročný chlapík sa stráca v uliciach jeho mesta.

Je večer, na obrazovke sa objavuje Trump, do pasu reportéra pribúda ďalšia pečiatka a v batožine sa nachádza nový album Depeche Mode, ktorý je politickejší, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov.

zdroj: Rolling Stone Germany, dmtvarchives.com

Názory Devotees (47)

Hammersmith Odeon

 1    26. február 2017 o 14:54

Divny rozhovor. Nejak mi ta politika k DM nesedi - nemyslim tym pesnicky, myslim tym vyjadrenia do tlace. Navyse tieto “kaviarenske” nazory su mi proti srsti. Treba si najprv riadne zistit okolnosti, co sa to vlastne vo svete deje a potom sa vyjadrit. Z kaviarne je vsetko zkreslene a mimo realitu… Je to na dlhu debatu…

somebody

 2    26. február 2017 o 16:04

Hammersmith Odeon - to je ale podla mna dost tazke zistit co sa to vo svete dnes vlastne deje. Ale niektore Dejvove tvrdenia aj mna udivili - no dufam ze ho neuvidime niekde vystupovat na podporu Hilary, Obamu alebo podobnych mierotvorcov to uz by sa zaradil k Bonovi.  Ale zase uryvky z textov novych piesni tie mi proti srsti nie su.

Monghi

 3    26. február 2017 o 17:21

mna by skor zaujomalo, o com sa naozaj bavili, pretoze ten clanok ma nekonecne vela omacky a David je v nom citovany minimalne. Pri jedne kave sa da urobit solidny rozhovor k veci. Je vsak mozne, ze z neho bude reporter cerpat v dalsich troch clankoch smile

somebody

 4    26. február 2017 o 18:09

to by fakt mohlo byt zaujimave porovnat o com sa naozaj bavili s tym co sa potom dostalo do clanku. Mne to ani k Dejvovi nepasuje a ten necakany uvod o 8 rokoch Obamovho pozitivneho angazma na blizkom vychode tak to mi skoro zabehlo….  Ale ako vravim tazko sa je orientovat v dnesnom svete.

radoo

 5    26. február 2017 o 19:23

nenachadzam slov,dave asi zije v inom svete,v nejakej zlatej klietke mimo realitu.perly typu “Po celých osem rokov sa snažil Obama priblížiť Blízkemu Východu,” sa tazko citaju.rozoberal som to s kamaratom,co zije 24 rokov prave v ny,a on to zhrnul:a comu sa cudujes,ti ludia su mimo reality,a vsetko co sa drje mimo ameriku,nemaju ani paru.

Hammersmith Odeon

 6    26. február 2017 o 19:36

Chalani, povedali ste to presne. Trosku som sa obaval, ze sa do mna “naveziete” a budem musiet vysvetlovat ()vzhladom na temu by to boli litanie), ale ako tak citam, DM fans dokazu pouzivat zdravy “sedliacky” rozum. Potesili ste ma.

dvestotri

 7    26. február 2017 o 20:04

Uz som to spominal v inom vlakne, ale tento “pilot” sa mi zda az moc protirusky. Ja nie som ziaden rusofil a ani nic podobne. Politikov strkam do jedneho vreca je mi jedno, ci je to Obama, Putin, Trump, alebo kto. Ja neverim ziadnemu. Vadi mi ta slepa jednostrannost. Ale vidim, ze je nas tu viacej, co to citia podobne smile

Monghi

 8    26. február 2017 o 20:32

@hammersmith: ver mi, posledne rozhovory casto prekladam so zatatymi zubami

somebody

 9    26. február 2017 o 20:58

@203 mne zas sa nezda ze by boli jednostranni lebo potom by bolo vsetko konzistentne (texty , vyjadrenia klipy) Mne to skor pripada ako keby ani sami nevedeli na ktorej strane su vlastne.  Ako moze niekto pisat text o dronoch v negativnom duchu a zaroven velebit Obamu co ich posiela?  Alebo spievat o fake news a mat nazory ako CNN?

Ogrik

 10    27. február 2017 o 00:21

DM fans ma uz parkrat negativne prekvapili a je to tak aj teraz. Viac k tomu nemam co dodat.

Monghi

 11    27. február 2017 o 05:47

zacina sa to sirit ako choroba… 19.maja vydavaju novy album aj Erasure ... “World Be Gone” .... je pekne, ze si album pani produkuju uplne sami, ale mozete (uz z nazvu) hadat, cim je ovplyvneny ... ano, sucasnou politickou situaciou vo svete smile

http://www.releasemagazine.net/erasure-reveals-details-of-their-forthcoming-album-world-be-gone/

Monghi

 12    27. február 2017 o 07:17

mimochodom, nerad by som bol, aby nas tu politika rozdelovala, to je kazdeho osobna vec. Nepaci sa mi skor, ked sa do politiky staraju umelci a obzvlast, ked sa jasne vymedzuju. Toto by umelci robit vobec nemali. Umenie ma spajat, v prvom rade… a prave to je to prave umenie, ked sa dokaze myslienka, nech aj tykajuca sa nejakeho politickeho problemu, podat tak, aby davala otazky, nie odpovede. Rovnako sa ma umelec aj v mediach vyjadrovat tak, aby nenapadal, neurazal, nepohorsoval ani jednu stranu. Negativami sme ostrelovani denno denne zo sprav, politickych komentarov… nepotrebujem, aby som to dostaval na plne pecky este aj z hudby, ktora je od mladosti mojim utociskom a ponuka mi, aspon na chvilu, iluziu idealneho sveta. Je mi trochu smutno, ked na toto umelci zabudaju ... Aj v obdobi svetovych vojen vznikali nadherne diela a neboli nutne ovplyvnene aktualnymi udalostami, praveze davali nadej a trochu ludi od tej hrozi na chvilu odvadzali prec ... je sice fajn, ze sa napr. aj Depeche Mode snazia poukazat na to, aby sme sa vyvarovali niecoho, co moze skoncit zle, ale na to su tu ini, ktori maju daleko lepsi prehlad o situacii, vedia byt nestranni, akurat je smolou, ze nedostavaju tolko priestoru, kolko by si zasluzili. Vzdy su to populisti, ktorych pocut najviac, je jedno z ktorej strany, ci z lavej alebo z pravej… a potom si vyberaj ... ak sa aj rozhodnes nevolit, to minimum pre platnost volieb si nakoniec niekoho vzdy vyberie ...

takze, stale pevne verim, ze novy album v konecnom dosledku az tak politicky nebude a Depeche Mode predsalen nezabudli, cim si po textovej stranke vzdy ziskavali fanusikov.

Hammersmith Odeon

 13    27. február 2017 o 10:41

Monghi, pekne napisane. Monghi na hrad!! grin

Monghi

 14    27. február 2017 o 12:11

to by sme dopadli ... smile nie chlapi a dievcata, nic nas nesmie rozhadat, ani nove veci od DM wink

Ogrik

 15    27. február 2017 o 12:24

Ja som za to, ze ked sa kapela potrebuje jasne vymedzit voci fasizujucim tendenciam, ktore sa vo svete momentalne presadzuju, tak nech to urobi. Jasne to urobili uz na Construction Time Again a Some Great Reward.
Ale je neprijemne pocut nazor, s ktorym nesuhlasite, aj od oblubenej kapely, to je jasne.

Monghi

 16    27. február 2017 o 12:54

Ogrik: tu sa skor narazalo na tu haluz, ze sa Obama snazil priblizit za celu svoju prezindentsku kandidaturu k Blizkemu Vychodu… ked to akosi nekoresponduje s realitou ... ale nechajme to radsej tak smile

jozefst

 17    27. február 2017 o 13:05

Nevidím problém v tom, keď sa umelci vyjadrujú k politike. To či fanúšik s názormi konkrétneho umelca nesúhlasí je v poriadku. Inak Monghi vďaka za info o novom albume Erasure. Toto mi ušlo, keďže po DM sú mojou veľkou srdcovkou.

Ogrik

 18    27. február 2017 o 13:16

Vsetkym prajem pekny den a hlavne si treba overovat spravy, nakolko sa to len da.

bob3

 19    27. február 2017 o 14:08

Lidi prestavaji uvazovat nad tim co delaji, dokonale omameni digitalnim oparem, nekteri chodi ulicemi jako bez duse, nedivim se tomu co se ve svete deje, i kdyz na druhou stranu tady bylo vzdycky neco, co zmenilo svet. ..kdo chce muze si vydelat na solidni zivot a netrapit se nicim.

Dost se divim tomu, ze lidi porad dostatecne nechapou proc se objevuji porad ty same problemy, vojaci, novinari a politici kurvi svet uz tak dlouho, je to jedna uzavrena skupina svetove spolecnosti, ktera zivi navzajem sama sebe a my se na to jen pres media koukame, dovede si vubec nekdo predstavit svet jinak..

luban

 20    27. február 2017 o 14:31

Ach, Davidko, stala sa z teba zmanipulovaná pomýlená ovečka. Drž sa radšej striktne remesla.

Ogrik

 21    27. február 2017 o 14:46

Dalsi odbornik.

advokat

 22    28. február 2017 o 00:02

To Ogrik: A kto si Ty?,že Ťa už párkrát DM-fans negatívne prekvapili.Ty si vyvolený a budeš určovať,ktorý názor je ten správny?

To luban:A kto nie je “zmanipulovaná pomýlená ovečka”? ,Kotlebovec,Trumpovec,Merkelovec,Sulíkovec,Ficovec,alebo ten trnavský šašovec?

V dnešnom svete už neplatia žiadne hodnoty(nie žeby doteraz platili,ale aspoň v rámci pretvárky boli “in”) a napriek tomu,že nie som žiadny starec,radšej ani nedomýšľam,čo vyrastie z dnešnej sociálno-sieťovej generácie.

A mimochodom,mnohí z Vás tu pranierujú Davidove názory.Čo Ste od neho očakávali,veď on nikdy nebol žiadny veľký mysliteľ.Že sa zmení po presťahovaní do štátu,kde už nežije ani jeden černoch a dokonca ani indián?Do štátu kde skoro všetci prezidenti po Franklinovi Delanovi Roosveltoveltovi boli vojnoví zločinci?

Ogrik

 23    28. február 2017 o 01:03

advokat: nechcem nic urcovat. Vyjadril som len sklamanie z nazorov, ktore sa tu okamzite po Daveovej kritike Trumpa vyrojili. Nazorov, ktore by som cakal skor niekde na Slobodnom vysieraci.

Analogrunner

 24    28. február 2017 o 08:31

Mna by len zaujimalo ze ktory je teda ten spravny a vyzrety nazor (35 sa tu vyvysuje nad 50tnika). najlepsie je kibicovat o krajinach, kde si nikdy nezil a bol tam maximalne na dovolenke. vyzrety nazor, ktory cerpa z fb hoaxov, hlavnych sprav, slobodneho vysielaca a za literaturu faktu povazuje napr popieranie holokaustu? presne pre teba je tento cas. bal si sa aj predtym a teraz ma tvoj strach racionalne vysvetlenie - ved to vsade pisu - urcite je to pravda…
zbohom slovensko… o chvilu budes rusko - ved to tak pisu - sme slovania vsetci - urcite to musi byt pravda…

Monghi

 25    28. február 2017 o 09:04

@all: ukludnite sa prosim, nikto tu nikoho neobvinuje, z nicoho ... a nik nevie zarucit, ktora medialna strana ma naozaj pravdu, pretoze jedna obvinuje druhu a nepusti ju k slovu. Zivot cloveka uci, ze pravda je vzdy niekde uprostred. A hlavne, ak raz vlastnim medium, tak uz som logicky podozrivy z neobjektivnosti, pretoze ovplyvnovat dianie kdekolvek, ako aj ovplyvnovat verejnu mienku, strasne laka, je to totiz jedna z tych nedobrych ludskych vlastnosti. Faktom je, ze v dnesnej dobe sa nehovori uplna pravda, ked sa prezentuje A, zabudne sa akosi na to B, A hlavne, je dnes uplne bezne, ze strana, na ktoru sa kyda, sa k diskusnemu stolu nepozve. Lebo “my sa s takymi ludmi nemame o com rozpravat” ... tak ked sa nebudeme rozpravat, tak potom tu nikdy pokoj nebude. A to sa trochu snazil naznacit aj Gahan. No zda, ze to este dlho bude utopia.

Ogrik

 26    28. február 2017 o 11:59

tomy: zaujimave, ze si uz dvakrat spomenul zasah NATO v Juhoslavii. Nuz ale akosi si zabudol spomenut, co k tomu viedlo. https://en.wikipedia.org/wiki/Račak_massacre Okrem ineho. Vyhnanie obrovskeho mnozstva ludi, statisice, do Albanska. Atd.
Nehovoriac o desatroci rozduchavania vasni a nacionalistickeho sovinizmu v regione. Ticha aj hlasna podpora Republiky Srbskej v Bosne a Hercegovine, ano to su ti, ktori su za masakrom v Srebrenici.

Jaasne, sme ovce, nezreli, hlupaci, ty mas uz 35 a zaujimas sa o veci, fiha.

Monghi: pravda castokrat uprostred nie je, uprostred moze byt riesenie problemu, v zmysle: kompromis. Ale malokedy to zabera. Veci sa deju proste tak a nie onak. Vea veci sa da overit, treba na to ale vela casu, patrania a drviva vacsina tomu nevenuje pozornost, radsej sa rozculi na bombastickom nadpise alebo videu, IMIGRANTI!!!!!, UPADOK!!!!!, ZIDIA!!!! a uz sa nerozmysla dalej.

Ogrik

 27    28. február 2017 o 12:02

A Monghi, ked narazas na absenciu diskusie napriklad s Kotlebovcami, o com sa s nimi chces rozpravat? O com sa da rozpravat s Mazurekom, alebo s Magatom? V 90tych rokoch nas takito mlatili na ulici, nie je o com sa s nimi rozpravat.

Monghi

 28    28. február 2017 o 12:21

@Ogrik: nuz, s takymto pristupom to tu v tomto bananistane (a vo svete) fakt dobacujeme. Namiesto toho, aby sa media s nimi pobavili a ukazali, aj ich volicom, aki ludia su to naozaj, tak na nich nakydame. Co na tom, ze im percenta len a len stupaju, vsakze. A raz pride den, kedy si zrazu oni povedia, ze o com sa s inymi maju bavit. Tlieskam!!! Potom to zvalime na koho? Aha, blbi volici, vsak ako inak. Ono ide o to si uvedomit, ze za tymi, s ktorymi sa nechceme bavit, stoja davy ludi ... jo, len ich ignorujme… a to plati o kazdej krajine, nielen o nasej ...

a prosim, vazne na to kaslime .. toto ma byt primarne o DM ... to by si mali uvedomit vsetci, vratane mna smile

dvestotri

 29    28. február 2017 o 12:37

Ludia, zmenme prosim temu.
Otazka : Aj vam sa zda novy singel o nicom ? grin
Niekde sa stala chyba smile

Analogrunner

 30    28. február 2017 o 12:51

o com sa chces s kotlebarovcami rozpravat? 1/2 z nich sa verejne prezentuje sposobom tak, ze im ide po krku vysetrovatel. myslim, ze sa zviditelnuju az moc…
ale suhlasim s tym, ze pozvat ich do diskusie sa zhovadit mohli uz davno…

Monghi

 31    28. február 2017 o 12:58

@203: to si dal velmi nestastnu otazku :D to sa tu zasa rozvinie to iste, len pod ruskom inej temy smile Ja sa tvarim, ze ziaden singel neexistuje, resp. ma aktualne zaujima uplne ina hudba, ako novy singel DM ... ten singel so mnou doteraz ani kusok nepohol. Pockam si na album a turne k nemu. Potom to cele posudim smile

Monghi

 32    28. február 2017 o 13:01

mimochodom, kedze recenzie, vratane takychto, odmietam prekladat, kto ma zaujem… dalsia z tych “track by track” recenzii albumu “Spirit” : http://thequietus.com/articles/21880-depeche-mode-spirit-track-by-track-review

Ogrik

 33    28. február 2017 o 13:02

z mojej strany to ukoncim s tym, ze som myslel skor to, ze sa treba rozpravat s ich volicmi a potecionalnymi volicmi, pytat sa na ich problemy a nachadzat riesenia. Kotlebov uspech stvorila chudoba, beznadej a dlhodoba korupcia vlad.

Tema: novy depes je presne taky, aky si zasluzime :D DM fanatizmus, ktory inak praktizujem aj ja, tzn. ze oni v pohode predaju hocico, sposobuje, ze nie su tlaceni ku minimalne technickej kvalite svojich nahravok. Ani k zmene setlistov a koncertnych aranzov. Proste toto sa predava, oni su s tym spokojni,  tak to ide uz 20 rokokv pomaly.

ALE: uvidime, aky bude tento album. Preda len, novy vietor v plachtach v podobe Forda. Neodsudzoval by som to zatial.
Revolution je hudobne menej “singlovy”, ale zvolili ho z marketingovych dovodov ako vec, ktora rozprudi debatu a teda aj povedomie o DM.

Ogrik

 34    28. február 2017 o 13:04

Monghi: mozno sa do toho pustim dnes vecer, ked vyjde cas a energia

Monghi

 35    28. február 2017 o 13:05

inak, zatial takmer vsetky recenzie vyzdvihuju skladbu “So Much Love”, vraj, to je to prave, “depesacke” ... no, nielenze som na nu zvedavy, ale budu ma zaujimat reakcie fanusikov, ci sa recenzenti trafili smile

Ogrik

 36    28. február 2017 o 13:08

Vyzera to tak, ze album bude tazky, vazny, pomaly, zlovestny.

Ogrik

 37    28. február 2017 o 13:23

tomy: v pohode, mam tendenciu veci trocha prehanat, takze je vzdy dobre sa porozpravat o tychto veciach, hlavne bez emocii, co sa ani jednej “strane” vo vseobecnosti velmi nedari. Ja som dost horuca hlava… smile
Ideme na Spirit. Tesim sa.

dvestotri

 38    28. február 2017 o 13:56

@Orgik krasne si to napisal : “novy depes je presne taky, aky si zasluzime”
kua, ale ja som nikomu nic zle nespravil, preco so to zasluzim? grin
Ale ano, pockajme si na album. Mna zatial kazdy pilot zaujal az na tento. Tiez so mnou vôbec nepohol. Je to taky divny pocit, lebo vzdy som bol z kazdeho nadseny. Aj ked nadsenie po case opadlo, vzdy tam bolo. Teraz nic.

Ogrik

 39    28. február 2017 o 14:12

203: s nadsazkou to bolo myslene, ako premostenie politickej temy smile

Hammersmith Odeon

 40    28. február 2017 o 15:53

Monghi, ale som tomu dal, co?! Vzplanuli vasne, vzkypela zlc, cerven sa nahrnula do oci… Kua, ale svrbeli ma prsty, aby som sa zapojil do debaty a par veci vysvetlil grin . V kazdom pripade 100 ludi-100 chuti, ale v dnesnej dobe aj tomto treba - bohuzial.
K DM: chalani, mam pocit hraniciaci s istotou, ze DM po Alanaovom odchode je proste uplne nova (ina) kapela. Proste tu chyba jedna ingrediencia, ktoru nic nenahradi. Jedlo zostalo, len ingrediencie su ine, a preto to uz nikdy nebude chutit rovnako. Niekedy sa to priblizi, no vzapati zostane akasi pachut. Milujem tatarsky biftek, ale bez tych správnych ingrediencii to proste nie je ono. Je to jedle, ale nie je to ono… Na druhej strane, ako som podotkol vyssie - 100ludi, 100 chuti - urcite sa najde mnoho novych fanusikov, ktorym je prave tento “recept” po chuti. Preto sa nebude “sefkuchar” ohliadat za starym osvedcenym receptom, ked mu to ludia “zeru” a este k tomu mu recenzie daju Michelinsku hviezdu za inovativnost. No nic, idem mlaskat naprázdno.

Ogrik

 41    28. február 2017 o 18:59

Mozno to nebude uplne tatarsky biftek, ale urcite sa to bude dat zjest. V tomto este nesklamali. Hamburgera z mekacu sa obavat netreba.

Monghi

 42    28. február 2017 o 20:19

uvidime, cim sa pochlapia dnes vecer o 21:00 na facebooku!

Espi

 43    1. marec 2017 o 10:43

Hm, niektore komentare tu hmmm  ..... ja si myslim, ze DM nema a ani nemal nejaky nazorovy format a ani by sme to nemali ocakavat. Ale neviem preco negativne resp. s negativnym podtonom hodnotit “kaviarenske” (ake ine?) vyjadrenia 55-rocneho chlapa, ktory niekolkokrat precestoval zemegulu, komutuje za rodinou medzi USA (Trump) a UK (Brexit) ...... tie veci sa ho priamo dotykaju a ma na to nejaky nazor, je uplne jedno kto alebo co ho formuje, je to fakt.  Nazor kazdeho z nas je takto formovany najblizsim okolim a (dez)informaciami v mediach. Alebo tu novu hudbu mozme pocuvat ako napriklad ja v mladosti ich album CTA(1983), ked som si tak zvladol so slovnikom prelozit akurat nazvy a v skladbach som hlas vnimal ako zvuk, obsah som vlastne nepoznal. A na tom albume bolo vela skladieb, kde sa kriticky vyjadrovali k aktualnym temam ...... More Than a Party, And Then, The Landscape is Changing, Everything Counts.  Ale to sme zistili az neskor. A pacilo sa nam to. Ci ?

Hammersmith Odeon

 44    1. marec 2017 o 19:48

@Espi (48): Amen…

Jakub73

 45    3. marec 2017 o 19:14

“Po celých osem rokov sa snažil Obama priblížiť Blízkemu Východu,” povie nečakane. “A Trump to šmahom ruky zmietol zo stola.” Panebože, jak já vždy nesnášel umělce, co rozdávají politická moudra. Na rozdíl od U2 si Depeche nikdy na politické angažovanosti nezaložili svůj image. Všechny ty koncerty jako Live Aid posloužily pro vystupující jako mega PR. Vystoupím na koncertě proti rasismu a druhý den se moje prodeje zněkolikanásobí. Viz Tracy Chapman nebo Sting. Navíc s Gahanovým výrokem by se dalo lehko polemizovat. Obama, kterému jsem taky strašně fandil a byl jsem nadšený, když v r. 2008 vyhrál volby, převzal rozesranej Irák a Afghánistán, aby při odchodu z úřadu za sebou nechal rozesranejch x dalších států. Mám rád Construction Time Again pro upřímnost, která z něj pryští, a to opomíjím vynikající muziku, která na Construction byla. Chlapci byli tehdy mladí a idealismus se dá lehce pochopit. Trump je kretén nejhrubšího zrna, ale třeba se mu podaří to, co ideální prezident Obama zvoral.

Jakub73

 46    3. marec 2017 o 19:35

No a na novom albume sa mu podarilo niečo, čo si fanúšikovia doteraz ani len nevedeli predstaviť: nie Gore, ale Gahan napísal najlepšiu skladbu z albumu Depeche Mode. “Cover Me” je zásadná pieseň obohatená o ťahavú havajskú gitaru.
Každý má svůj názor a vkus, ale podle mě Gahan spolunapsané písně už byly nejlepšími kousky na albu DM. Mám na mysli Suffer Well a Nothing´s Impossible z PTA.
Poznámka k hudbě: Where´s the Revolution je snad první “pilotní” singl DM, který jsem si pustil třikrát a tím to haslo. Neviděl jsem důvod si ho poslechnout znovu. Včera jsem si po týdnech tu píseň poslechl dvakrát. A nic se nezměnilo. Takhle super silenej refrén utopit v nudě zbytku té skladby…DM by se měli vykašlat na mladé producenty, co jsou zrovna “in”, a dělat s někým, kdo jim rozumí a kdo je obdivuje.

Hammersmith Odeon

 47    3. marec 2017 o 22:21

@ Jakub73 (51): Suhlasim s poslednou vetou na 100%. Napríklad pre album roku 2021 s nazvom “Return of lost son”. Asi nemusim nic vysvetlovat grin ...

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa