Traja (1997) - aktualizované

Traja (1997) - aktualizované

Jeden člen z kapely odišiel, ďalší sa nervovo zrútil, ďalší na pár minút v podstate zomrel ... Ale Depeche Mode sú napriek tomu späť, s ešte tvrdším zvukom, s Top5 singlom a s albumom, o ktorom si nik nemyslel, že ešte niekedy uzrie svetlo sveta.

Neprišlo Vám, po tak dlhom čase, náročné opäť stráviť čas v štúdiu?
Dave: Áno, ale za posledné mesiace sme zo seba dostali asi to najlepšie. Ono je to všetko stále zložitejšie, pretože ak sa medzi sebou poznáte veľmi dobre, tak aj z malých vecí sa môže rázom stať veci veľké. A potom je tu množstvo vonkajších vplyvov ... všetci majú rodiny, ďalšie záujmy mimo kapelu, takže toho spoločného času stráveného nahrávaním je stále menej a menej. Ak veci fungujú, tak je dobre, lenže teraz je to aj o dlhom sedení a čakaní. Role v kapele sú pevne definované: Martin píše skladby a ja ich spievam. Na tomto albume s nami pracuje Tim Simenon, ako aj množstvo iných hudobníkov, programátorov a ďalších členov tímu. Tim však v tom celom zohráva veľmi veľkú úlohu. Nedá sa povedať, že by nahradil Alana, pretože to je niečo úplne iné, ale vlastne jeho rolu vykonáva. Myslím, že aj Martn pracuje omnoho tvrdšie, posúva sám seba ďalej, viac pracuje v štúdiu, pretože, nie je momentálne nik, kto by to robil ...

Martin: Podľa mňa sa tento album nahrával ľahko. V štúdiu vládla pohodová atmosféra a tím, s ktorým sme pracovali, bol plný skvelých ľudí. Takže v porovnaní s tlakom, pod ktorým sme pracovali na predošlých albumoch, bol tento čistou radosťou. Tima som poznal už v minulosti, ale nikdy sme spolu nestrávili tak veľa času, je to skutočne milý človek. Akoby som spoznal novú spriaznenú dušu. Keď trávite v štúdiu čas so štyrmi, či piatimi rôznymi ľuďmi, vždy pomôže, keď ste nejako spojení.

Fletch: Bolo to v pohode aj preto, že Martin skomponoval skutočne výborné skladby a v takomto prípade, ak s takými dobrými skladbami pracujete, vás na konci dňa ovlaží skutočne skvelý pocit. Takisto nám veľmi pomohlo, že sme boli obklopení skvelým tímom ľudí ... atmosféra v štúdiu bola skutočne veľmi dobrá.

Aká bola Vaša bezprostredná reakcia po prvom vypočutí Martinových demosnímkov?
D: Jednoducho som tie skladby chcel nahrať, chcel som sa do nich pustiť. Vaúčšina textov, pocitov a melódii doslova zodpovedala mojim pocitom a situáciam, ktorými som osobne prechádzal. Zdalo sa, že v tom čase to mohla byť pre mňa správna vec, pustiť sa do nich, pretože to bol práve spôsob, ako sa dostať z vlastných problémov. Keď sa však na to obdobie pozerám teraz, nebol som na to pripravený. Dôležitejší bol pre mňa heroín, ako kapela, ale ako som povedal, za posledné mesiace mám pocit, že som podal ten najlepší výkon. Ponoril som sa do toho, pracoval som s učiteľkou spevu, Evelyn, s ktorou sme takisto pracovali v Los Angeles. Tam sme dokonca nahrali vokály k niektorým skladbám. Je to dlhodobý proces a snažím sa doň vložiť všetku svoju energiu ...

F: Ide o rôzne demosnímky, nie len o jeden. Martin mal tri, či štyri obdobia, kedy písal, takže to nebolo o tom, že sme všetky skladby počuli naraz. On mi jednotlivé skladby prehrával postupne. Nakoniec sme ale veľmi šťastní, pretože máme veľmi dobré štandardy.

Prečo ste si vlastne vybrali Tima Simenona?
M: Všetkým sa nám veľmi páči album Bomb The Bass a mne sa ešte obzvlášť páčil album Gavina Fridaya, ktorý vyšiel pár mesiacov predtým, než sme začali pracovať s Timom. Tim produkuje v podstate jednoduchú tanečnú hudbu, v pohode to zvláda v oblasti 69bpm, čo je pre nás veľmi dôležité, nakoľko sa sami pohybujeme v tejto pomalej oblasti. V minulosti sme mali tempo rýchlejšie než 100 bpm, lenže dnes, čokoľvek skomponujem svižnejšie, než 69, tak mi to už príde smiešne ... stráca to pre mňa jednoducho atmosféru. Pre mňa osobne je tento album hlavne o atmosfére.

F: Timovo meno sa v našom zornom poli objavilo aj v minulosti, urobil pre nás zopár remixov, ktoré sa nám veľmi páčili. Ale dnes sme dychtili po spolupráci si ním hlavne kvôli ľuďom, ktorými bol obklopený. Najmä Dave Clayton, ktorý je inak skvelý hudobník. Možno sme po strate Alana jednoducho potrebovali mať pri sebe skutočného experta. Takisto Q je skvelý inžinier, taký tichý chalan, ale s našim programátorom, Kerrym, tvoria skvelý tím. To nebolo o tom, že sme siahli iba po Timovi ... bolo to o celom jeho tíme.

Aký bol, podľa Vás, hlavný rozdiel v prístupe k práci medzi Timom a Floodom?
D: Rozdiel je hlavne v tom, že Tim má okolo seba malý tím ľudí. Flood pracuje po svojom, a hlavne úplne iným štýlom. Myslím, že Martin si prácu s Timom skutočne užíva, pretože Tim rovnako rád pracuje s Martinom, veľmi dobre si spolu rozumejú. Myslím, že Flood sa snažil brať veci viac po hudobnej stránke, šiel do hĺbky, na všetkom pracoval rovnakým spôsobom, všetko programoval, každú skladbu.

M: Jeden z hlavných rozdielov je, že teraz je to menej komplikované, ale to bude asi aj samotnými skladbami. Na "Ultre" je omnoho menej gitár, než na predošlom albume, možno menej než na albume "Violator". Tim má takisto k dispozícii zvláštne technické vybavenie a pracuje prakticky s tými ístým tímom ľudí. Flood, ten na nás jednoducho chŕlil nápady a vravel, 'Toto musíme skúsiť, zoberte to a uvidíme, ako to zafunguje,' jednoducho navrhoval veci a hneď ich skúšal. Dnes pracujeme naraz na dvoch, či troch veciach ... S Timom môžeme s klávesákom Dave Claytonom rozobrať nejaké nápady a on si zoberie sluchátka a pustí sa do práce, ktorá mu zaberie aj pár hodín, zatiaľ čo mi skúšame nejaké veci v štúdiu na úplne inej piesni. A napr. v New Yorku mám k dispozícii vybavenie, ktoré mi umožňuje sa vrátiť ku komponovaniu. Oni tomu hovoria "paralelná práca" :D

F: Podľa mňa tam až taký veľký rozdiel nie je. Produkcia je o práci s ľuďmi a snahe dostať z nich to najlepšie. Flood má inžinierske zázemie, Tim skôr to hudobné, keďže sám mal kapelu, no v podstate majú k veciam rovnaký prístup. Nakoľko máme v kapele rôzne osobnosti, musíte mať k dispozícii niekoho, kto dokáže tieto osobnosti spojiť, dotlačiť ich k spolupráci a dostať z nich to najlepšie.

Ovplyvnil Alanov odchod, nejakým spôsobom, jednotlivé role a zodpovednosti v kapele?
M: Alan bol neskutočný puntičkár a myslím, že stále je. Mal tendenciu sa absolútne zamerať na produkciu a to je niečo, čo mňa veľmi nezaujíma. Samozrejme, že ma zaujímalo, čo sa deje a aký bude konečný výsledok ... teda, ak sa mi páčilo čo robil, tak som ho nechal, až kým sa to nedostalo do bodu, kedy sa mi to už nepozdávalo a to som mu povedal, že to asi fungovať nebude, nech skúsi niečo iné. On robil takého producenta v úzadí. No a dnes musím byť do toho skutočne zainteresovaný. Väčšinou je to len o mne, Timovi a jeho tíme.

F: Alan sa pokúšal získať kontrolu nad všetkým, čo viedlo k finálnemu výsledku projektu a pretože ja som sa tomu veľmi nerozumel, tak to robil on. On bol schopný mať veci pod kontrolou a myslím, že ja mám k veciam úplne iný prístup. Nemyslím si, že sa role v kapele nejak veľmi zmenili ... jednoducho sme Alana nahradilí tímom ľudí.

V čom tkvel hlavný rozdiel medzi nahrávaním v prenajatej vile, v Madride, na poslednom albume, a nahrávaním v rôznych štúdiách, ako tomu bolo tentoraz?
D: V teoretickej rovine to bol veľmi dobrý nápad, no veľmi skoro sme zistili, že došlo k silnému rozporu medzi našimi osobnosťami, keďže sme spolu fungovali 24 hodín 7 dní v týždni. Mne to bolo vcelku jedno, ale Alan to neznášal najlepšie a Fletch v tomto smere zažíval skutočné zlé obdobie. Myslím, že Fletch to zle znáša takmer všade, mimo svojho domova, myslím tým jeho domáce prostredie, priateľov, veci, rodinu, jeho reštauráciu. Tam sa Fletch cíti najlepšie. Ja som v tej dobe prakticky nemal žiaden domov, takže som sa tým netrápil, no na druhej strane sa o niečo také, ako je domov, aktuálne veľmi snažím.

M: Tentokrát sme toho veľmi veľa nahrali v malom štúdiu s názvom Eastcote. Myslím, že nám to veľmi pomohlo vybudovať také pohodovú atmosféru, to možno aj preto, že počas kariéry sme nie vždy nahrávali v top štúdiách. Bolo to rovnako lacné a získali sme vďaka tomu tú správnu náladu nahrávky. Samozrejme, že keď došlo na mix a vokály, tak sme museli do väčších štúdii, takže sme nahrávali v Sarm West, Rak Studios a niečo sme nahrávali v Electric Lady, v New Yorku.
Inak, nám sa ten nápad s prenajatou vilou v Madride, kde sme si postavili vlastné štúdio, skutočne páčil. V praxi sa to však ukázalo ako skutočná pohroma. Všetci sme to tam nenávideli, pretože to ani nebolo v centre Madridu, ale asi 30-40 minút cesty autom. Takže, zakaždým, keď sme chceli niekam vyraziť, museli sme si objednať taxíky. Kluby zvykli mať otvorené takmer do rána, väčšinou ste skončili pekne pod parou a to Vás čakala ešte viac než polhodinová cesta taxíkom domov. A samozrejme, že nás často taxikári odmietali vziať tak ďaleko. A takisto spoločné nažívanie bolo dosť problematické. V podstate nik z nás nemal svoj vlastný priestor, no napriek tomu si myslím, že nám to dalo dobrú lekciu do života: je lepšie, keď každý z nás žije niekde inde a stretneme sa kedykoľvek to je nutné.

Použili ste nejaké nové nástrojové vybavenie alebo nové spôsoby nahrávania?
M: Nikdy predtým sme nepracovali s programátorom, vždy sme si robili veci po svojom. Ja som si prácu s programátorom skutočne užíval, pretože, aj keď na poslednom albume odviedol Alan obrovský kus práca, aj tak ste mali pocit, že ste do prác zainteresovaný, kdežto tentoraz to bolo omnoho jednoduchšie. Stačilo ustúpiť a len počúvať, čo sa deje. Takisto sa rýchlejšie pracuje s niekým, kto vie, ako čo najlepšie funguje. Takisto sme využívali v značnej miere nahrávanie na harddisk, čo sme my nikdy predtým nevyužívali a zároveň nám to dalo množstvo slobody, keď sme nemuseli všetko neustále nahrávať na pásky. Takisto sme nikdy predtým nemali v štúdiu k dispozícii najatých hudobníkov. V minulosti všetko zastrešoval Alan, tentoraz jeho pozíciu nahradil Dave Clayton a ďalší hudobníci, čím sa takisto práce uľahčili. Ak sa Alanovi niečo nepáčilo, samozrejme, že som si istý, že by ani dnes nehral zle, ale ak sme sa tentoraz Davea spýtali, "Môžeš to pre nás vyskúšať?", tak to urobil a dal do toho skutočne všetko. Takže, ako som povedal, ja som si celé toto nahrávanie užíval.

Plánujete aj tentoraz poskytnúť nové skladby na remixovanie ľuďom ako Brian Eno, William Orbit, Johnny Dolar, Steve Lyon a podobným?
M: Samozrejme, remixy plánujeme, no nemusí ísť nutne o tých istých ľudí. Zatiaľ sme vybrali iba jeden remix, o ktorý sa postaral DJ Shadow. Zremixoval b-stranu nového singla.

Máte v pláne vydať vlastný CR-ROM?
D: To máme, teda verím tomu, že sa tak stane, ale konkrétne plány v tomto smere ešte nie sú.

F: Máme dosť problémom so samotným albumom, takisto s videoklipmi, a kým niečo nie je stopercentné, tak to nevypustíme. V danom okamihu sa vždy sústredíme na konkrétne veci. CD-ROM si možno vyžiada viac času, než zvyčajne, v prípade singla.

Príde Vám Internet, ako médium, zaujímavý, vzhľadom na oblasť biznisu, v ktorom sa pohybujete?
D: Podľa mňa je to úplne skvelé médium, hlavne veľmi otvorené. Príde mi skvelé, že fanúšikovia môžu komunikovať v on-line svete. Je to ako keď niekomu napíšete list a hneď obdržíte odpoveď.

F: Podľa mňa sa význam Internetu až príliš zveličuje. Problém Internetu je hlavne v tom, že 99% vecí, ktoré z neho získate, napr. v prípade Depeche Mode, nie je pravdivých. Nedá sa to okontrolovať, nie je to presné a myslím si, že skôr, či neskôr, tá kontrola príde a vtedy to už bude lepšie. No momentálne mi to príde neužitočné a až príliš zveličené.

Sledujete aktuálnu hudobnú scénu?
M: Vždy som počúval všetky druhy hudby. Nedávno som sa však vrátil z obchodu s hudobninami a keď som si pozrel, čo všetko som vlastne kúpil, tak som zistil, že nič z toho nebolo súčasné. Možno jedno CD bolo vydané v poslednom štvrťroku, ale zvyšok boli všetko staré veci. A nešlo o nejaký konkrétny hudobný štýl.

Počúvam vlastne len pomalú tanečnú hudbu, všetko nad 100 bpm je pre mňa už príliš rýchle. Tempo tohto albumu sa pohybuje v rozpätí 69 - 100 bpm, čo je pre mňa dokonalé. Ale pokiaľ ide o hudbu, ktorú mám rád, tak počúvam veľa trip hopových záležitostí, ale to neznamená, že počúvam hlavne takýto štýl.

F: Kupujem veľa albumov, ale nemôžem povedať, že sledujem aktuálne hudobné trendy.

Aká bude, podľa Vás, budúcnosť Depeche Mode?
D: V tomto som si skutočne nie istý. Podľa mňa je ďaleko dôležitejšie sa čo najviac zamerať na to, čomu sa práve venujete. Je pre mňa nemožné predpovedať to, čo sa udeje v budúcnosti, takú moc nemám ... vďaka Bohu! :D

F: Ja to vidím veľmi optimisticky, pretože nás čaká vydanie albumu a veci sa vyvíjajú veľmi dobrým smerom: som o tom dokonca presvedčený. V dlhodobom horizonte sa môže udiať čokoľvek, ale momentálne sa nám darí. Bavíme sa a nie sme pod tlakom. Čokoľvek sa udeje, akákoľvek zmena, to je len na nás. Nemáme stanovené žiadne veľké plány, takže v krátkodobom horizonte sú vyhliadky veľmi optimistické.

Názory Devotees (19)

tomy

 1    12. júl 2018 o 15:18

No, páni - čítať tento článok (na pokračovanie) je (bude) rovnakým zážitkom ako počúvať album ULTRA, ktorý (ako hovorí Martin) je hlavne o atmosfére (to, čo nasledujúcim albumom tak chýba)... Len nechápem jedno: Martin si spoluprácu s Timom (a jeho tímom) pochvaľoval a ďalej nepokračovali… Veď s “Benom Hrozným” dal “trojku”... To radšej mohol dať s Timom “dvojku” grin ... Nehovoriac o rozdielnych odpovediach (pocitoch) medzi Davidom a Martinom…
PS. V tom čase vedeli byť DM v odpovediach tak trochu tajomní a diplomatickí, aj na margo Alana… Hm, pekné časy…

suspy

 2    12. júl 2018 o 17:35

Ja mám z tohto rozhovoru pocit, že sa snažia obhajovať menej náročnú prácu v štúdiu ako lepšiu než puntičkársku od Flooda a Alana. Ale neskôr samozrejme zistili, že hity majú a hrajú hlavne z obdobia “puntičkárstva”

radoo

 3    12. júl 2018 o 18:03

trochu sa vratim spät,vsade sa pise ze andy sa pred koncom turne nervovo zrutil a opustil kapelu.vie sa nieco o tom viac,aj sa liecil,alebo bola skutocnost v reali uplne ina?

tomy

 4    12. júl 2018 o 20:02

ULTRA predsa nemala podporné turné... grin Ale ty asi myslíš turné v r. 1993/1994, kde to Andy (aj na silné naliehanie ostatných členov) predčasne zabalil… Nuž, môžeš požiadať Andyho psychológa (psychiatra) v zmysle “info zákona” o poskytnutie súčinnosti… grin Vieš kam ťa pošle… Viem, že Martin sa onoho času vyjadril, že ho táto vec (Andyho absencia na záver turné) bude do konca života mrzieť... Hm, kto vie, možno aj toto (nešťastné) rozhodnutie malo (výrazný) vplyv na Alanov odchod… Nahlas to nik nevysloví, ale aj v jednom z posledných rozhovorov na tomto webe, resp. v jeho diskusii,  bolo spomenuté, že to bol hlavne Alan, ktorý ich dotlačil do takého dlhého turné... Možno už nemal odvahu pozrieť sa Andymu do očí, keď začali prípravy na nahrávanie albumu ULTRA… Škoda slov, minulosť už nezmeníme…

Dusan

 5    12. júl 2018 o 20:30

Jediný album, ktorý sa v pohode vyrovná albumom s Alanom…

Monghi

 6    12. júl 2018 o 22:01

@radoo: vela sa toho nevie. Andyho tusim chalani “prinutili” ist domov. Po tom “zruteni” si vsetci sadli a dohodli sa, ze bude lepsie, ked Andy nebude pokracovat v turne. Od aprila 1994, do konca turne, namiesto neho hral Daryl Bamonte. Pocas pobytu na Honolulu vsetci oddychovali a Alan ucil na hotelovej izbe Daryla Andyho party smile

dvestotri

 7    13. júl 2018 o 07:13

Album Ultra je kompaktny a silny ako celok. Neobsahuje ziadne velke “hitovice” a to sa mi velmi paci. Do teraz je umiestneny v mojom playliste a pocuvam ho od zaciatku do konca. Ani ma nenapadne preladit na dalsiu skladbu. Pamatam, ked som po prvy krat zazrel video BOAG na MTV. Sledoval som ho v nemom uzase a potom cele dni vyckaval, kym ho daju znova, aby som si ho mohol nahrat na videokazetu. Den na to som bezal do obchodu na Michalskej a kupil som si singel. To bola este doba, ked aj remixy sa dali pocuvat.
Proste to obdobie milujem smile

DM-80

 8    13. júl 2018 o 11:05

@dvestotri [#7]: Neobsahuje žiadne veľké hitovice? Home, It’s no good, Useless, Barrel of a gun.

Hammersmith Odeon

 9    13. júl 2018 o 12:42

@Dusan [#5]: Neviem, ci sa vyrovna, ale v kazdom pripade je to krasna bodka za takou tou echt DM tvorbou. Speak&Spell; je akoby Intro pred velkymi vecami, ktore nam potom mr. AW pekne postupne naordinoval a Ultra je ta posledna kvapka mediciny, ktora este po AW zostala. Pri vsetkej ucte k Martinovi, ak Vam odide primar, vseobecny lekar,akokolvek dobry, ho veru nenahradi (vid DM noveho milenia)... Aby som bol vsak spravodlivy, plati to aj naopak-pokial primar nema dobreho lekara, na ktoreho sa moze spolahnut, vela vody nenamuti… Skoda.

dvestotri

 10    13. júl 2018 o 14:16

@DM-80 - pre mna je kazda skladba na tomto albume hitovica. Ale skorej som mal na mysli ten komercnejsi rozmer. Ani jedna z nich nezaznamenala uspech, ako napr.ETS…tak som to myslel. Co ale neznamena, ze su menej kvalitne. Naopak.

DM-80

 11    13. júl 2018 o 14:51

Ultra je umelecké ULTRAdielo. Fantastické gitarové party, melódie z ktorých naskakuje husia koža a k tomu temná ale silná umelecká lyrika. Každú jednu skladbu si dokážem skvele predstaviť live. Obrovská škoda, že nebolo turné k albumu. Koncertný setlist by znel s týmito skladbami veľmi zaujímavo.

monocells

 12    14. júl 2018 o 02:03

Monghi:  ... tá Alanova inštruktáž mala možno aj päť minút…. grin

Monghi

 13    14. júl 2018 o 07:42

@monocells: mozno :D ale udajne to trvalo dlhsie ... ale ci to bolo len o hudbe alebo aj o niecom inom, to Daryl nikdy nespominal :D

Andy

 14    19. júl 2018 o 20:16

no jo, ako pisal Dvestotry#7 Ultra ako celok je strasne dobry album, je fajn ” zladeny ” a fakt som rad ze to nebola dajaka napodobnina Violatoru, alebo MFM atd, atd, myslim ze Ultra ma svoje vynimocne miesto a celkovo ” vycnieva ” z ich tvorby.. ziadne brutalne hity, ziaden ” vykradnuty ” sampel, len pohoda, klidek hudba, ved sa ani nedivim a vlastne Ultra mala byt martinova prva solovka s jeho tvorbou, lenze po Ultre to vacsinou slo uz vsetko dolu vodou, ale do toho nepojdem…  Rad to pocuvam v praci, ked mam toho vela a fakt ze nestiham tak si vacsinou na ukludnenie pustim Ultru, je to fakt prijemna vec.. Single su fakt dobre, dokonca som prekvapeny kolko DJ alebo komercnych skupin sa do toho pustilo, akurat si myslim ze Home singel sa moc nevydaril. Inak strasna skoda ze kopec remixov nevyslo oficialne :(

tomy

 15    19. júl 2018 o 21:10

Pamätám sa, ako som si z práce odskočil pre toho a ešte jedno CD (Recoil a jeho Unsound Methods), t.j. ako som sa nevedel dočkať a ako sa na mňa šéf škaredo pozrel, keď som sa vrátil (nikdy predtým mu tých pár minút odbehnutia nevadilo…). Dnes, s odstupom času môžem skonštatovať, že to boli po hudobnej stránke pre mňa tie najkrajšie, najtemnejšie a najviac atmosferické albumy (v tom čase vyšlo viacero úžasných albumov ako napr. OK COMPUTER)... Pamätám sa, že v súkromí som prežíval dosť čudné obdobie a do toho tieto pecky… Uf,tešil som sa, že DM sa vydali na “temnejšiu stranu mesiaca”, žiaľ, Exciter ma z tohto sna rýchlo prebral a naopak, Recoil aj Radiohead išli s latkou ešte vyššie… A keď tu bola reč o gitarových partoch, tak v poslednom čase si tie z albumu ULTRA doma vybrnkávam (hlavne The Love Thieves, Useless, Freestate). Fakt škoda, že tento album nikdy nezahrali celý - akusticky s elektronickým podfarbením… Ale nevadí, dôležité je, že vznikol a to z pera toho malého (veľkého) “Curlyho” grin PS. Tuším, že v tom čase už aj Dave začal písať svoje prkotiny, teda prvotiny, ktoré sa neskôr objavili na jeho prvom sólo albume, nie?

Andy

 16    19. júl 2018 o 21:19

@Tomy myslim ze Dave uz davnejsie zacal pisat nieco ale ten maly kucerko my vzdy povedal nie, tak hej, je mozne ze to vsetko nechal na svoje solovky, on budme uprimy, Dave ma este dost daleko od Martinovych textov, ale tak chlapec sa snazi smile) inak OK Computer bola fakt fasa vec, respektive od OK Computer to Radiohead tahal vyssie a vyssie a Alan je sazmorejmost s Unsound Methods plus fakt vydarene single ..

bel canto

 17    20. júl 2018 o 13:27

Hned pri prvom vypocuti Ultry som jasne pochopil, ze je to v pr…
Ultra jasne ukazala, ze bez Alana je to podstatne slabsie a priemerne.
Bohuzial.

imiafan

 18    25. júl 2018 o 12:50

hahaha ze Alana nahradili timom producentov. Vysledky uz mozeme perfektne posudit a porovnat.
Tim Simenon bol jediny, ktory to vedel. Vsetko po tom bol uz len odvar DM.

Depeshak

 19    8. august 2018 o 21:00

Ultra - posledny album post-wilderovskej ery, ktory sa da vypocut od Barrel of a Gun az po Junior Painkiller. Na tom albume vsetko zapada do seba. Neskutocna atmosfera albumu, a tie paradne remixy vydane na singlacoch, neuveritelne nadcasove, daju sa pocuvat dookola aj teraz. Na Ultre Gahan tak krasne zaspieval Sister of Night, dovolim si povedat, ze este lepsie ako Condemnation z cias Devotional Tour.
To co nasledovalo po release Ultry, boli skromne a komorne Ultras Parties, kde Gahan este nevyvadzal ako saso a dokazal zaspievat napr. It’s No Good bez skriekania, s takym paradny hlasom - no na nerozoznanie od studia.

Tie casy su nenavratne prec…

All those memories
All our pain
Will slowly disappear
Like the falling rain

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa