Traja (1997) - aktualizované

Jeden člen z kapely odišiel, ďalší sa nervovo zrútil, ďalší na pár minút v podstate zomrel ... Ale Depeche Mode sú napriek tomu späť, s ešte tvrdším zvukom, s Top5 singlom a s albumom, o ktorom si nik nemyslel, že ešte niekedy uzrie svetlo sveta.

Neprišlo Vám, po tak dlhom čase, náročné opäť stráviť čas v štúdiu?
Dave: Áno, ale za posledné mesiace sme zo seba dostali asi to najlepšie. Ono je to všetko stále zložitejšie, pretože ak sa medzi sebou poznáte veľmi dobre, tak aj z malých vecí sa môže rázom stať veci veľké. A potom je tu množstvo vonkajších vplyvov ... všetci majú rodiny, ďalšie záujmy mimo kapelu, takže toho spoločného času stráveného nahrávaním je stále menej a menej. Ak veci fungujú, tak je dobre, lenže teraz je to aj o dlhom sedení a čakaní. Role v kapele sú pevne definované: Martin píše skladby a ja ich spievam. Na tomto albume s nami pracuje Tim Simenon, ako aj množstvo iných hudobníkov, programátorov a ďalších členov tímu. Tim však v tom celom zohráva veľmi veľkú úlohu. Nedá sa povedať, že by nahradil Alana, pretože to je niečo úplne iné, ale vlastne jeho rolu vykonáva. Myslím, že aj Martn pracuje omnoho tvrdšie, posúva sám seba ďalej, viac pracuje v štúdiu, pretože, nie je momentálne nik, kto by to robil ...

Martin: Podľa mňa sa tento album nahrával ľahko. V štúdiu vládla pohodová atmosféra a tím, s ktorým sme pracovali, bol plný skvelých ľudí. Takže v porovnaní s tlakom, pod ktorým sme pracovali na predošlých albumoch, bol tento čistou radosťou. Tima som poznal už v minulosti, ale nikdy sme spolu nestrávili tak veľa času, je to skutočne milý človek. Akoby som spoznal novú spriaznenú dušu. Keď trávite v štúdiu čas so štyrmi, či piatimi rôznymi ľuďmi, vždy pomôže, keď ste nejako spojení.

Fletch: Bolo to v pohode aj preto, že Martin skomponoval skutočne výborné skladby a v takomto prípade, ak s takými dobrými skladbami pracujete, vás na konci dňa ovlaží skutočne skvelý pocit. Takisto nám veľmi pomohlo, že sme boli obklopení skvelým tímom ľudí ... atmosféra v štúdiu bola skutočne veľmi dobrá.

Aká bola Vaša bezprostredná reakcia po prvom vypočutí Martinových demosnímkov?
D: Jednoducho som tie skladby chcel nahrať, chcel som sa do nich pustiť. Vaúčšina textov, pocitov a melódii doslova zodpovedala mojim pocitom a situáciam, ktorými som osobne prechádzal. Zdalo sa, že v tom čase to mohla byť pre mňa správna vec, pustiť sa do nich, pretože to bol práve spôsob, ako sa dostať z vlastných problémov. Keď sa však na to obdobie pozerám teraz, nebol som na to pripravený. Dôležitejší bol pre mňa heroín, ako kapela, ale ako som povedal, za posledné mesiace mám pocit, že som podal ten najlepší výkon. Ponoril som sa do toho, pracoval som s učiteľkou spevu, Evelyn, s ktorou sme takisto pracovali v Los Angeles. Tam sme dokonca nahrali vokály k niektorým skladbám. Je to dlhodobý proces a snažím sa doň vložiť všetku svoju energiu ...

F: Ide o rôzne demosnímky, nie len o jeden. Martin mal tri, či štyri obdobia, kedy písal, takže to nebolo o tom, že sme všetky skladby počuli naraz. On mi jednotlivé skladby prehrával postupne. Nakoniec sme ale veľmi šťastní, pretože máme veľmi dobré štandardy.

Prečo ste si vlastne vybrali Tima Simenona?
M: Všetkým sa nám veľmi páči album Bomb The Bass a mne sa ešte obzvlášť páčil album Gavina Fridaya, ktorý vyšiel pár mesiacov predtým, než sme začali pracovať s Timom. Tim produkuje v podstate jednoduchú tanečnú hudbu, v pohode to zvláda v oblasti 69bpm, čo je pre nás veľmi dôležité, nakoľko sa sami pohybujeme v tejto pomalej oblasti. V minulosti sme mali tempo rýchlejšie než 100 bpm, lenže dnes, čokoľvek skomponujem svižnejšie, než 69, tak mi to už príde smiešne ... stráca to pre mňa jednoducho atmosféru. Pre mňa osobne je tento album hlavne o atmosfére.

F: Timovo meno sa v našom zornom poli objavilo aj v minulosti, urobil pre nás zopár remixov, ktoré sa nám veľmi páčili. Ale dnes sme dychtili po spolupráci si ním hlavne kvôli ľuďom, ktorými bol obklopený. Najmä Dave Clayton, ktorý je inak skvelý hudobník. Možno sme po strate Alana jednoducho potrebovali mať pri sebe skutočného experta. Takisto Q je skvelý inžinier, taký tichý chalan, ale s našim programátorom, Kerrym, tvoria skvelý tím. To nebolo o tom, že sme siahli iba po Timovi ... bolo to o celom jeho tíme.

Aký bol, podľa Vás, hlavný rozdiel v prístupe k práci medzi Timom a Floodom?
D: Rozdiel je hlavne v tom, že Tim má okolo seba malý tím ľudí. Flood pracuje po svojom, a hlavne úplne iným štýlom. Myslím, že Martin si prácu s Timom skutočne užíva, pretože Tim rovnako rád pracuje s Martinom, veľmi dobre si spolu rozumejú. Myslím, že Flood sa snažil brať veci viac po hudobnej stránke, šiel do hĺbky, na všetkom pracoval rovnakým spôsobom, všetko programoval, každú skladbu.

M: Jeden z hlavných rozdielov je, že teraz je to menej komplikované, ale to bude asi aj samotnými skladbami. Na "Ultre" je omnoho menej gitár, než na predošlom albume, možno menej než na albume "Violator". Tim má takisto k dispozícii zvláštne technické vybavenie a pracuje prakticky s tými ístým tímom ľudí. Flood, ten na nás jednoducho chŕlil nápady a vravel, 'Toto musíme skúsiť, zoberte to a uvidíme, ako to zafunguje,' jednoducho navrhoval veci a hneď ich skúšal. Dnes pracujeme naraz na dvoch, či troch veciach ... S Timom môžeme s klávesákom Dave Claytonom rozobrať nejaké nápady a on si zoberie sluchátka a pustí sa do práce, ktorá mu zaberie aj pár hodín, zatiaľ čo mi skúšame nejaké veci v štúdiu na úplne inej piesni. A napr. v New Yorku mám k dispozícii vybavenie, ktoré mi umožňuje sa vrátiť ku komponovaniu. Oni tomu hovoria "paralelná práca" :D

F: Podľa mňa tam až taký veľký rozdiel nie je. Produkcia je o práci s ľuďmi a snahe dostať z nich to najlepšie. Flood má inžinierske zázemie, Tim skôr to hudobné, keďže sám mal kapelu, no v podstate majú k veciam rovnaký prístup. Nakoľko máme v kapele rôzne osobnosti, musíte mať k dispozícii niekoho, kto dokáže tieto osobnosti spojiť, dotlačiť ich k spolupráci a dostať z nich to najlepšie.

Ovplyvnil Alanov odchod, nejakým spôsobom, jednotlivé role a zodpovednosti v kapele?
M: Alan bol neskutočný puntičkár a myslím, že stále je. Mal tendenciu sa absolútne zamerať na produkciu a to je niečo, čo mňa veľmi nezaujíma. Samozrejme, že ma zaujímalo, čo sa deje a aký bude konečný výsledok ... teda, ak sa mi páčilo čo robil, tak som ho nechal, až kým sa to nedostalo do bodu, kedy sa mi to už nepozdávalo a to som mu povedal, že to asi fungovať nebude, nech skúsi niečo iné. On robil takého producenta v úzadí. No a dnes musím byť do toho skutočne zainteresovaný. Väčšinou je to len o mne, Timovi a jeho tíme.

F: Alan sa pokúšal získať kontrolu nad všetkým, čo viedlo k finálnemu výsledku projektu a pretože ja som sa tomu veľmi nerozumel, tak to robil on. On bol schopný mať veci pod kontrolou a myslím, že ja mám k veciam úplne iný prístup. Nemyslím si, že sa role v kapele nejak veľmi zmenili ... jednoducho sme Alana nahradilí tímom ľudí.

V čom tkvel hlavný rozdiel medzi nahrávaním v prenajatej vile, v Madride, na poslednom albume, a nahrávaním v rôznych štúdiách, ako tomu bolo tentoraz?
D: V teoretickej rovine to bol veľmi dobrý nápad, no veľmi skoro sme zistili, že došlo k silnému rozporu medzi našimi osobnosťami, keďže sme spolu fungovali 24 hodín 7 dní v týždni. Mne to bolo vcelku jedno, ale Alan to neznášal najlepšie a Fletch v tomto smere zažíval skutočné zlé obdobie. Myslím, že Fletch to zle znáša takmer všade, mimo svojho domova, myslím tým jeho domáce prostredie, priateľov, veci, rodinu, jeho reštauráciu. Tam sa Fletch cíti najlepšie. Ja som v tej dobe prakticky nemal žiaden domov, takže som sa tým netrápil, no na druhej strane sa o niečo také, ako je domov, aktuálne veľmi snažím.

M: Tentokrát sme toho veľmi veľa nahrali v malom štúdiu s názvom Eastcote. Myslím, že nám to veľmi pomohlo vybudovať také pohodovú atmosféru, to možno aj preto, že počas kariéry sme nie vždy nahrávali v top štúdiách. Bolo to rovnako lacné a získali sme vďaka tomu tú správnu náladu nahrávky. Samozrejme, že keď došlo na mix a vokály, tak sme museli do väčších štúdii, takže sme nahrávali v Sarm West, Rak Studios a niečo sme nahrávali v Electric Lady, v New Yorku.
Inak, nám sa ten nápad s prenajatou vilou v Madride, kde sme si postavili vlastné štúdio, skutočne páčil. V praxi sa to však ukázalo ako skutočná pohroma. Všetci sme to tam nenávideli, pretože to ani nebolo v centre Madridu, ale asi 30-40 minút cesty autom. Takže, zakaždým, keď sme chceli niekam vyraziť, museli sme si objednať taxíky. Kluby zvykli mať otvorené takmer do rána, väčšinou ste skončili pekne pod parou a to Vás čakala ešte viac než polhodinová cesta taxíkom domov. A samozrejme, že nás často taxikári odmietali vziať tak ďaleko. A takisto spoločné nažívanie bolo dosť problematické. V podstate nik z nás nemal svoj vlastný priestor, no napriek tomu si myslím, že nám to dalo dobrú lekciu do života: je lepšie, keď každý z nás žije niekde inde a stretneme sa kedykoľvek to je nutné.

Použili ste nejaké nové nástrojové vybavenie alebo nové spôsoby nahrávania?
M: Nikdy predtým sme nepracovali s programátorom, vždy sme si robili veci po svojom. Ja som si prácu s programátorom skutočne užíval, pretože, aj keď na poslednom albume odviedol Alan obrovský kus práca, aj tak ste mali pocit, že ste do prác zainteresovaný, kdežto tentoraz to bolo omnoho jednoduchšie. Stačilo ustúpiť a len počúvať, čo sa deje. Takisto sa rýchlejšie pracuje s niekým, kto vie, ako čo najlepšie funguje. Takisto sme využívali v značnej miere nahrávanie na harddisk, čo sme my nikdy predtým nevyužívali a zároveň nám to dalo množstvo slobody, keď sme nemuseli všetko neustále nahrávať na pásky. Takisto sme nikdy predtým nemali v štúdiu k dispozícii najatých hudobníkov. V minulosti všetko zastrešoval Alan, tentoraz jeho pozíciu nahradil Dave Clayton a ďalší hudobníci, čím sa takisto práce uľahčili. Ak sa Alanovi niečo nepáčilo, samozrejme, že som si istý, že by ani dnes nehral zle, ale ak sme sa tentoraz Davea spýtali, "Môžeš to pre nás vyskúšať?", tak to urobil a dal do toho skutočne všetko. Takže, ako som povedal, ja som si celé toto nahrávanie užíval.

Plánujete aj tentoraz poskytnúť nové skladby na remixovanie ľuďom ako Brian Eno, William Orbit, Johnny Dolar, Steve Lyon a podobným?
M: Samozrejme, remixy plánujeme, no nemusí ísť nutne o tých istých ľudí. Zatiaľ sme vybrali iba jeden remix, o ktorý sa postaral DJ Shadow. Zremixoval b-stranu nového singla.

Máte v pláne vydať vlastný CR-ROM?
D: To máme, teda verím tomu, že sa tak stane, ale konkrétne plány v tomto smere ešte nie sú.

F: Máme dosť problémom so samotným albumom, takisto s videoklipmi, a kým niečo nie je stopercentné, tak to nevypustíme. V danom okamihu sa vždy sústredíme na konkrétne veci. CD-ROM si možno vyžiada viac času, než zvyčajne, v prípade singla.

Príde Vám Internet, ako médium, zaujímavý, vzhľadom na oblasť biznisu, v ktorom sa pohybujete?
D: Podľa mňa je to úplne skvelé médium, hlavne veľmi otvorené. Príde mi skvelé, že fanúšikovia môžu komunikovať v on-line svete. Je to ako keď niekomu napíšete list a hneď obdržíte odpoveď.

F: Podľa mňa sa význam Internetu až príliš zveličuje. Problém Internetu je hlavne v tom, že 99% vecí, ktoré z neho získate, napr. v prípade Depeche Mode, nie je pravdivých. Nedá sa to okontrolovať, nie je to presné a myslím si, že skôr, či neskôr, tá kontrola príde a vtedy to už bude lepšie. No momentálne mi to príde neužitočné a až príliš zveličené.

Sledujete aktuálnu hudobnú scénu?
M: Vždy som počúval všetky druhy hudby. Nedávno som sa však vrátil z obchodu s hudobninami a keď som si pozrel, čo všetko som vlastne kúpil, tak som zistil, že nič z toho nebolo súčasné. Možno jedno CD bolo vydané v poslednom štvrťroku, ale zvyšok boli všetko staré veci. A nešlo o nejaký konkrétny hudobný štýl.

Počúvam vlastne len pomalú tanečnú hudbu, všetko nad 100 bpm je pre mňa už príliš rýchle. Tempo tohto albumu sa pohybuje v rozpätí 69 - 100 bpm, čo je pre mňa dokonalé. Ale pokiaľ ide o hudbu, ktorú mám rád, tak počúvam veľa trip hopových záležitostí, ale to neznamená, že počúvam hlavne takýto štýl.

F: Kupujem veľa albumov, ale nemôžem povedať, že sledujem aktuálne hudobné trendy.

Aká bude, podľa Vás, budúcnosť Depeche Mode?
D: V tomto som si skutočne nie istý. Podľa mňa je ďaleko dôležitejšie sa čo najviac zamerať na to, čomu sa práve venujete. Je pre mňa nemožné predpovedať to, čo sa udeje v budúcnosti, takú moc nemám ... vďaka Bohu! :D

F: Ja to vidím veľmi optimisticky, pretože nás čaká vydanie albumu a veci sa vyvíjajú veľmi dobrým smerom: som o tom dokonca presvedčený. V dlhodobom horizonte sa môže udiať čokoľvek, ale momentálne sa nám darí. Bavíme sa a nie sme pod tlakom. Čokoľvek sa udeje, akákoľvek zmena, to je len na nás. Nemáme stanovené žiadne veľké plány, takže v krátkodobom horizonte sú vyhliadky veľmi optimistické.