Svet bude, po tom všetkom, úplne iný

Martin Gore pre magazín Rolling Stones nielen o jeho EP, ale aj o rock´n´rollovej Sieni slávy, o Depeche Mode a o svete po Trumpovi a pandémii.

Akým spôsobom informuje skladba "Howler" o zvyšku EP "The Third Chimpanzee"?
Martin: Myslím, že sa mi pri práci na tejto skladbe asi najviac páčil ten druh prvotnej sily. A túto silu som sa snažil udržať počas celého projektu. Tú počiatočnú desivú silu som chcel, čo najviac, zachovať.

Tvoril si tieto skladby primárne so syntetizátormi?
Myslím, že všetky skladby EP sú na syntetizátoroch postavené; na gitaru som v tomto prípade ani nepomyslel. Ide teda o vokály, bicie a syntetizátor. Pracujem aktuálne aj na iných veciach, s kompletne inou estetikou, a pri nich už používam aj gitary. Ale aj tu musím podotknúť, že väčšina z tých vecí je stále veľmi elektronická.

Od založenia Depeche Mode uplynulo už viac ako 40 rokov. Čo Vás v prvom rade priťahovalo na elektronických nástrojoch?
Musel som mať asi 18 a jeden z mojich kamarátov vlastnil syntetizátor. Požičal mi ho asi na týždeň a okamžite som mu prepadol, zamiloval som si tie rôzne zvuky, ktoré sa s ním dali vytvárať. Tak som si tiež jeden kúpil. A myslím, že ak by som to neurobil, tak by som pravdepodobne dnes v Depeche Mode nebol, pretože v tom čase zakladali Vince Clarke a Andy Fletcher kapelu. Vince hral na gitare, Andy na bassgitare a nejak sa k nim donieslo, že vlastním syntetizátor, takže ma požiadali, či by som sa k nim nepridal. Takže, ak by som si ho nekúpil, možno by som sa do ich kapely nedostal.

Vlastníš veľké množstvo syntezátorov alebo si udržuješ len malú zbierku?
Nie, práveže ich vlastním toľko, vrátane rôznych iných zariadení, že už to prestáva byť zábavné. Zvykol som tvrdiť, že čím viac vybavenia okolo seba máte, tým budete kreatívnejší. Ale ten bod zlomu je už za mnou. Dnes keď vôjdem do štúdia, tak sa sám seba spýtal, "Bože, čo by som mal použiť dnes?" Tá zbierka je totiž ohromná.

Čo sa dá získať z vytvorenia inštrumentálnej EP, ako je táto, v porovnaní s hudbou s tradičnými vokálmi?
Množstvo rôznych vecí. Moment, kedy pridáte skladbe vokály, je zjavne tá najdôležitejšia vec a všetko spolu musí fungovať. Ak vokály odstránite, tak všetko ostatné je rovnako dôležité a nie je to tak, že by ste sa mali obávať, že niečo tie vokálne miesta pohltí a vy už viac nezačujete ani slovo. Je to viac o atmosfére a o to všetkom, čo dokáže inštrumentálna skladba vykúzliť, pretože hudba je veľmi silná záležitosť. A je jedno, či obsahuje aj nejaký text alebo nie. Rád pracujem oboma spôsobmi.

EP si pomenoval "The Third Chimpanzee", ako odkaz na knihu Jareda Diamonda "The Rise And Fall Of The Third Chimpanzee". Ten tretí šimpanz v tom názve je vlastne človek. Čo chceš vlastne tým názvom povedať?
Tým, že som všetky skladby pomenoval po opičích druhoch, som chcel vlastne zotrieť hranice medzi opicami a ľuďmi. Myslím, že niekedy sa staviame na piedestál, myslíme si, že sme lepší, než zvieratá. A pritom je množstvo vecí, ktoré robíme veľmi zle. Možno by bolo lepšie, keby sme to tu zverili opiciam. A potom mi napadla tá skvelá myšlienka zveriť opici grafiku EP a tým tie hranice zboriť ešte viac.

O grafiku sa teda postarala opica menom Pockets Warhol. Ako si sa vlastne dostal k tomuto opičiemu umeniu?
Ten nápad sa zrodil v posteli, keď som raz nemohol zaspať a spomenul som si na jeden článok o opiciach, ktoré maľujú. Prišlo mi to ako skvelý nápad pre grafickú stránku EP. Tak som sa vrhol na internet a dopátral sa k útulku v Kanade, kde Pockets Warhol žije. Hneď na druhý deň som tam poslal e-mail, v ktorom som ozrejmil kto som, čo robím a hlavne sa ich spýtal, či by bolo možné, aby Pockets pre mňa vyhotovila nejaké obrazy. Nemal som ani tušenia, či budú alebo nebudú mať záujem, ale oni do toho chceli ísť. A s výsledkom som veľmi spokojný.

Vlastníš veľa obrazov od tej opice?
V podstate mi poslali päť obrazov, z ktorých som si mohol vybrať. K tým skladbám z EP máme k dispozícii množstvo remixov, síce netuším, kedy ich vypustáme von, ale dúfam, že využijeme všetky tie obrazy pre ich vydanie. Jeden z tých obrazov však zostane nevyužitý, takže premýšľam o nejakej aukcii, ktorej výťažok by šiel na konto toho útulku.

Poďme sa porozprávať o Depeche Mode. V minulom roku ste boli uvedení do Siene slávy. Bolo to pre Vás výnimočné?
Samozrejme, je to veľká pocta. Je milé, keď si Vás všimnú. Verte, či nie, ale mňa k hudbe pritiahol klasický rock´n´roll, doslova pionieri tohto štýlu, pretože také nahrávky vlastnila moja mama vo svojej hudobnej zbierke. Práve túto hudbu som objavil ako 10-ročný. Celé roky som tie nahrávky počúval, do úplného zodratia, kým som neopustil rodičovský dom. Myslím, že Depeche Mode sú už dosť starí na to, aby v sebe zachytili niečo z toho obdobia. Je teda velmi príjemné byť uvedení do Siene spolu s ľuďmi, ktorých nahrávky som tak často počúval.

Čo sa dá vyčítať zo skutočnosti, že si Sieň slávy začala všímať umelcov, ktorí hrajú primárne na syntetizátoroch?
Myslím, že sa konečne prišli na to, že je úplne v poriadku otvoriť dvere aj netradičným rock-gitarovým kapelám. Už bolo na čase. Buď sa týmto smerom vyberiete alebo o 50 rokov nebudete mať koho do Siene slávy uviesť.

Kraftwerk však v Sieni slávy stále nie sú, aspoň myslím.
Myslím, že už boli nominovaní niekoľkokrát, nemyslím si však, že by sa im to niekedy podarilo.

Spomenul si, že pracuješ aj na ďalšom projekte. Ide o hudbu pre Depeche Mode? Čo vlastne plánuješ ďalej?
Viete, všetko závisí od toho, ako to bude so svetom ďalej. My sme sa o ďalších plánoch ešte nezhovárali, pretože je to asi predčasné, nakoľko sa k bežnej populácii nedostane vakcína skôr, ako v lete. Takže, ako kapela zatiaľ nemáme žiadne plány. Momentálne píšem, nejaké veci s kamarátom. Ale ani v tomto prípade nemáme žiadne plány, čo s tým. Dokonca sme sa o tom ani nerozprávali, či to vydáme alebo podobne.

Ak je na tom všetkom aspoň niečo pozitívne, tak možno to, že toto vhodný čas, aby sme si všetko premysleli, zvážil a rozhodli sa, čo vlastne chceme robiť. Hlavne preto, že si myslím, že po tomto všetkom už bude svet úplne iným miestom.

Keď už sme pri tom, Váš posledný album, "Spirit", bol akousi výčitkou Trumpizmu, Brexitu a konzervativizmu po celom svete. Čo Vám však dalo Global Spirit turné?
Som skutočne šťastný, že voľby dopadli tak, ako dopadli a tejto krajine sa podarilo zbaviť Trumpa. A dúfam, že je to pre svet trochu zlomový bod. Ono sa totiž zdalo, že svet bol z každej strany zasiahnutý skazou a beznádejou. A ak by Trump znovu zvíťazil, tak si nemyslím, že by sme to boli schopní ustáť :) Ale dúfajme teda, že je to bod zvratu. Dúfajme, že to v skutočnosti niečo znamená.