Sme bratia, čo k tomu dodať?

Martin Gore a Dave Gahan o ich vzájomnom vzťahu pre nemecký magazín Spiegel. Rozhovor vznikol počas marcového pobytu kapely v Berlíne, v hoteli Waldorf Astoria.

Vymenujte prosím tri veci, ktoré máte radi na Nemecku.
Gore: Pšeničné pivo! To my, odvtedy, čo som prestal s pitím, chýba najviac. A pumpernickel. A tá tretia vec, mám rád nemecký jazyk ako taký. Takto to asi príliš veľa ľudí nevníma.
Gahan: Nemecké autá! A Porsche! Ako mladší som ich pár vlastnil. A čo ešte? Mám rád Nemcov, ako ľudí. Páči sa mi, akí sú to puntičkári. Pretože, ak v danej chvíli aj takí nie sú, stále je všetko v poriadku.

Vaše obľúbené nemecké slovo?
Gahan: Nein!
Gore: Schadenfreude.

Chceli by sme sa chvíľu rozprávať o vašom vzájomnom vzťahu.
Gore: (prikývne)
Gahan: Máte odvahu, poďme na to!

Je úplne zrejmé, že Martin Gore a David Gahan by jeden bez druhého nič neznamenali, no spolu sú giganti. Dnes už si to obaja plne uvedomujú. To vzájomné priateľstvo - nepriateľstvo, ktoré týchto dvoch spája, a zároveň separuje, sa už dnes stratilo v bezvýznamnosti. Obaja sa stali dnes doslova obchodnou popovou značkou a radia sa tak do zástupu starších "dvojíc" hudobnej scény ako Lennon / McCartney z The Beatles, Jagger / Richards z The Rolling Stones, Page / Plant z Led Zeppelin ... Nie všetky dvojice to dokázali zvládnuť práve tak, ako Gore s Gahanom, čo samozrejme vyvoláva otázku, či mnohé z veľkých mužských kapiel nestavali viac na úspechu, než na inšpirácii. Títo dvaja Briti nič z toho neodmietaju, nakoniec, bola by to zrejme až falošná skromnosť. Veľmi dobre si totiž uvedomujú svoju historickú veľkosti.

Gore: Viete, táto dualita, či už v našom prípade alebo v prípade iných kapiel, generuje silu a energiu. To, čo ste načrtli, to naozaj funguje. Často práve pre to napätie. U nás takisto.
Gahan: Mnohé z tých dvojíc bola aj partnermi v komponovaní skladieb, čo je v našom prípade trochu iné. Väčšinou to je tak, že on píše, ja spievam. Predsalen sme hudobne jeden na druhom závislí. Vždy som bol na Martinových skladbách úplne závislý.

To je sú silné a úprimné slova na takého profesionálneho egomaniaka, akým je Gahan, inak verejná tvár kapely, ktorý bol svojho času závislý aj od nezdravých látok. Jedna z nich, ako je známe, ho takmer zabila, keďže v roku 1996 prežil niekoľkominútovú klinickú smrť, ako následok speed ballu, resp. zmesy kokaínu a heroínu. Možno si vtedy Dave Gahan povedal: smrť mám už za sebou, s Depeche Mode môžem žiť večne. Na druhej strane, Martin Gore bol niekoľko rokov závislý od alkoholu. Krátka otázka ohľadne drog preto nemohla chýbať.

Vaša obľúbená dnešná droga?
Gore: Červená kvasená ryža. Čínske jedlo, ryža s plesňou.
Gahan: Aspirín! Momentálne najužitočnejšia droga.

Najhoršia skladba, akú Depeche Mode kedy nahrali?
Gahan: Bože. Teraz mi hneď napadla "Sea Of Sin". Obsahuje verš "sea of sin, i´m swimming in" ...

Dá sa to považovať za Váš najhorší verš?
Gahan: Pravdepodobne. Ale, to nie je moja skladba, ale Martinova.
Gore: To ja vyberiem jednu skladbu z nášho debutu, "Speak & Spell". Napísal ju Vince Clarke, "What´s Your Name?". Hrozná.

Na pódiu sa obaja skutočne bavíte.
Gore: Možno je to preto, že ešte stále nedokážeme uveriť skutočnosti, že aj po viac ako 30tich rokoch máme možnosť hrať koncerty. Tie desiatky tisíc ľudí na nás čakajú, počúvajú naše albumy a chcú nás vidieť hrať. Také niečo sme nikdy nečakali.

Nezdá sa však, že by ste na seba na pódiu príliš reagovali, čo je u iných typické. Je tak?
Gahan: My spolu komunikujeme cez piesne. Ja mám svoje interpretácie skladieb, Martin zasa svoje. Ale nejako to spolu medzi nami funguje, hoci sme s Martinom veľmi rozdielni. Martin je samozrejme hlavný skladateľ. Ja z času na čas môžem prispieť vlastnou skladbou, čo je skvelé.

Pomáhate si navzájom vo vlastných krízových obdobiach?
Gore: Mne trvalo veľmi dlho, kým som si uvedomil, že Dave sám seba ničí. Ja som mal vtedy takisto vlastné problémy, ale nejako som mohol aj napriek tomu pokračovať, aj keď som bol opitý. Obaja sme si prežili tie najhlbšie krízy, v rovnakom čase, takže sily na to, aby sme tu boli jeden pre druhého, sme už nemali. Bolo obdobie, kedy sa s ním naozaj veľmi ťažko pracovalo.
Gahan: V tom príšernom období, v polovici 1990tych rokov, mi Martin zavolal a povedal: Dave, musíme sa porozprávať. Povedal som, tak sa porozprávajme. Martin zostal ticho, ja som bol ticho takisto. Po chvíli vraví, počul som že berieš hodiny spevu. Ja na to, poznáš Wittnes Seares, tá by pomohla aj tebe. Martin pokračoval, akoby sme už neboli kapelou. Bez Alana a s tebou v LA ... s Fletchom sa nikam nepohneme. Hovorím mu: Ten Sidney Cheers je vážne dobrý, rád pozerám "My best times". Z Martina zrazu vyšlo: Vieš, premýšľal som o tom, ak by si sa na to necítil, myslím hlasovo, môžem ten album dokončiť sám. Ja na to: To je vážne super, môžem si rovno vpáliť guľku do hlavy.

Aké to bolo, keď začal Dave písať vlastné skladby?
Gore: Bol to pre mňa šok. Dovtedy som 20 rokov komponoval skladby iba ja. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykol. V tom čase o mne Dave tvrdil, že som diktátor. Ja som sa však za diktátora nikdy nepovažoval.

Žiaden diktátor sa nepovažuje za diktátora.
Gore: To je samozrejme pravda. Nikdy som mu však nepovedal: Ty piesne písať nemôžeš.

Na novom albume sa stalo po prvýkrát v histórii, že ste napísali spoločnú skladbu, "You Move", nie ako bonusovú. Ako táto spoločná skladba vznikla?
Gahan: Treba povedať, že to nie je naša spoločná práca, pretože sme pri nej nesedeli v jednej miestnosti.

Nie? A teda?
Gore: Ja vždy píšem sám, v mojom štúdiu v Santa Barbare. Dostal som jednoducho nápad a poslal som Davidovi audio súbor mailom.
Gahan: A mňa niekedy uprostred noci napadla melódia a verš, "I like the way you move for me tonight". A potom sme už na tom robili spoločne.

Ako často ste spolu vlastne v kontakte, keď nenahrávate alebo nie ste na turné?
Gahan: Z času na čas si pošleme maily a spýtame sa, ako sa kto má. Ale inak sa veľmi nevídame.
Gore: V podstate vôbec. Raz, dvakrát do roka si zavoláme.

To je skutočne veľmi málo.
Gore: Nuž, boli sme spolu veľmi dlho. Sme ako taká stará rodina, v ktorej sa všetci rozpŕchli a každý žije niekde inde. Ak si nie je čo povedať, tak nie je dôvod si zavolať.

To aj svojej mame voláš raz za rok?
Gore: Ha! No, ak by to bolo tak, mal by som veľké problémy.

Takže dnes ste v pohode, je tak?
Gahan: Absolútne. Za tie roky sme zažili nejaké tie krízy, ale to je medzi ľuďmi, ktorí spolu fungujú tak dlho, úplne bežné. Je to ako v manželstve. Tam trávia dvaja spolu veľmi veľa času. V našom prípade to bolo vždy zaujímavé a nikdy nie ľahké.

Takže také dlhšie manželstvo.
Gahan: Áno, táto kapela prežila dve moje predošlé manželstvá!

Keď už teda hovoríme o starších pároch: Máva Martin na pódiu nejaké výnimočné momenty, kedy zbystríš pozornosť?
Gahan: No, nič ma nenapadá. Nakoniec, ja si veľmi nevšímam, čo na pódiu robí, to sa priznávam.

Ako ako je to u teba, Martin?
Gore: Bez ohľadu na to, ako je horúco, Dave má vždy pred sebou na pódiu také ohrievače vzduchu, ktoré vyfukujú 100-stupňový vzduch. Hráme v lete v južných štátoch USA, je dusno a horúco, ale Dave musí mať svoje ohrievače zapnuté.
Gahan: Myslím si, že on nemá na svojej strane žiadne. Keď tam idem, vždy je tam pekná zima… :)

Ako by ste zhodnotili váš dnešný vzťah? Považujete si za najlepších priateľov, či najlepších nepriateľov? Alebo len za starý pár?
Gore: Sme bratia, treba k tomu niečo dodať?

zdroj: dmtvarchives.com