Showtime! (2006)

Showtime! (2006)

Drogy, rozvod, nervové zrútenie a "smrť" speváka Davida Gahana neúspešne zastavili činnosť Depeche Mode. Našli však spôsob, ako môžu medzi sebou komunikovať jednoduchšie...

Dave Gahan pôsobí zničene. Strhaná tvár, unavené oči, pohľad upiera kamsi hore. Tričko na ňom doslova visí, evidentne schudol. Líca prepadnuté, vlasy spľasnuté a neupravené. Roky užívania heroínu a kokaínu nechali na tele stopu. "Nevyzerá dobre, však?" povie Tony Sanchez. "Nie, je až neuveriteľne príťažlivý," oponuje Lisa Andrews. "Videli ste ho tancovať? Je fantastický." Spevákové nezdravé črty sú pozostatkom zlatého disku v podobe albumu "Songs Of Faith And Devotion" (1993) s následným nekonečným turné, ktoré skončili nervovými zrúteniami, hospitalizáciami a predávkovaním. Samozrejme dnes nemohol Gahan vyzerať zdravšie. Ale to sa muselo veľa vecí zmeniť. Tony a Lisa čakajú na kapelu v Hard Rock Hoteli v Las Vegas, prakticky vo svätyni rock´n´rollovej histórie. Sú tu prakticky celý deň spolu s ďalšími stovkami fanúšikov Depeche Mode. Neskôr vám príde úplne jasné, prečo aj po 25 rokoch kariéry a 11 štúdiových albumoch dokážu Depeche Mode vypredať celé turné doslova za pár minút. Naživo so skladbami ako "Just Can´t Get Enough" (1981) a energiou nových skladieb rozkopávajú všetky dvere. Gahan je možno posledným veľkým rockovým frontmanom, ktorý zakaždým často gothické momenty kapely odzbrojuje výkrikmi v štýle "Spievajte!", "Tak poďme" a "Tak, tak je to správne!". Gore, ešte vždy ohodený v koži s jemnými anjelskými krídlami na chrbte, v čapici s mohawkským motívom zvodne hrá na gitare s hviezdnym motívom. Ešte aj klávesák Andrew Fletcher, ktorého definícia šoumena je poskovanie z jednej nohy na druhú s rukami vo vzduchu, pôsobí ako niekto s potrebou nutného ospravedlnenia sa z hodiny v škole, no evidentne si pritom všetko naplno užíva. Deň po vystúpení sa mala pre náš magazín kapela odfotografovať ich vlastným fotografom. Gore a Fletcherom však oslavovali celú noc a objavil sa nakoniec iba Gahan, ktorý pôsobil až desivo fit v neskutočne priliehavých nohaviciach. Je to sympatický chlapík, z časti vzdorovitý divoch z Essexu, no takisto chlapík so srdcom na dlani zbavený svojich závislostí. "Neviem, prečo chalani toto dnes odmietli," povedal. "Chceli vyskúšať The Strip (územie notorických pijanov a gamblerov)." Gahan zaľahol do postele o polnoci, spolu s cd Sigura Rósa, knihou Normana Mailera, "The Fight" a manželkou Jennifer. "Som zvedavý, ako budú vyzerať v Chicagu!" zažartuje. Obviňujú ich za Basildonské korene, ranné roky elektropopu, či Goreho niekdajšiu záľubu v mierne perverznom obliekaní, no a potom tu je to neustále sekírovanie, že Depeche Mode nie vždy naplnia očakávania. Mimo Rolling Stones sú však už viac ako dekádu najväčším hudobným exportným artiklom Británie. Boli prvou alternatívnou kapelou, ktorá vypredávala americké štadióny: v roku 1990 musela byť autogramiáda v los angelskom Wherehouse Records rozohnaná 200 policajtami, vrátane nasadenia helikoptér a jazdeckej polície, kedy 17 000 nespokojných fanúšikov rozpútalo výtržnosti. Aj vďaka tomu nám aj dnes prídu nevšední. Depeche Mode nie sú jedinou kapelou, ktorej frontman takmer podľahol predávkovaniu heroínom, no sú asi jedinou, ktorej spevák s nimi dodnes spieva. Naposledy takto divoko koncertovali v polovici 90-tych rokov, kedy boli na turné celých 15 mesiacov spolu s nevyčerpateľnými zásobami narkotík, ktoré pre všetkých zúčastnených znamenali doslova katastrofu. Počas spomenutého turné nezvládol Gahan v New Orleans prídavky, pretože ho dobehol infarkt. V Los Angeles pre zmenu Gore pretrpel míting kapely ležiac na podlahe v záchvate. V Honolulu skončil v nemocnici zasa Fletcher s nervovým zrútením, ktoré začalo v The Priory v momente, ako pred personálom prehlásil, že Gahan je diabol. Gahan utrácal v tom čase 3000 dolárov týždenne za drogy a presne za takú sumu zamestnávala kapela počas turné chlapíka, ktorý sa o to najpodstatnejšie staral. Následne sa už veci začali vymykať z pod kontroly. Po návrate domov sa začali v Los Angeles prejavovať Gahanove sebadeštrukčné sklony. Ak sa náhodou neponevieral po okolí s 38-čkou za pásom, tak strávil 12 hodín denne zastrčený v šatníku sledujúc kanál s počasím v spoločnosti The Tin Man-a, bábky, o ktorej bol presvedčený, že dokáže rozprávať. Rok 1995 bol plný rehabilitácii s následným pokusom o samovraždu, až prišiel rok 1996, kedy sa Gahan predávkoval v Sunset Marquits hoteli s následnou dvojminútovou klinickou smrťou, z ktorej ho zachránili v poslednej chvíli nasadené paramediká. Nakoniec sa predsalen podujal podstúpiť liečbu v LA. Na drogy nesiahol od 6.júna 1996. Dnes si Gahan dopraje jogging 4x týždenne. Žije v New Yorku, vo West Village, Fletcher zostáva naďalej v Londýne, v Maida Vale a Gore dnes obýva rezidenciu v Santa Barbare. Vzdialenosť nie je to jediné, čo ich oddeľuje. Počas niekoľkých rokov dokonca poskytovali rozhovory každý zvlášť. Všetci traja využívali médiá na ventiláciu z frustrácii, neboli dokonca schopní ani znášať hlas toho druhého. Obzvlášť Gahan sa sťažoval na Goreho, že v časoch, keď mu bolo najťažšie a keď sa predávkoval, tak oňho nejavil záujem a pritom ako spevák Goreho textov uňho hľadal vždy pochopenie a uznanie. "Veľmi sa na Martina hnevám," prehlásil v roku 2003. "Nikdy som sa ho nemohol spýtať, Počuj Mart, nemohli by sme skúsiť túto skladbu trochu inak? Vedel som totiž, aká odpoveď by prišla. Pokiaľ nepríde do štúdia v stave, že bude ochotný prijať ako mňa, tak aj moje skladby, tak nemám záujem pokračovať." V tom istom roku vydal Gahan svoju sólovú prvotinu, album "Paper Monster" a následný album Depeche Mode, "Playing The Angel" je prvým z kolekcie Depeche Mode, na ktorom sa podujal aj autorsky (jedna z jeho skladieb, "Suffer Well" vyšla aj na singly - 20/03/2006). Na prvom mítingu kapely sa Gahan dožadoval polovičky albumu, Gore však mu však ponúkol len dve, či tri skladby. Nakoniec sa teda dohodli na troch skladbách. "Bolo to dosť divné," poznamenal Fletcher, "pretože v tom čase mal Gahan okamžite k dispozícii 17 skladieb, kdežto Gore iba štyri." Gahan objavil novú stabilitu vo svojej novej rodine. Keď balil svojho syna, ktorý práve nastupoval do hudobnej školy, niečo mu vlialo slzu do oka. "Povedal som mu, že iba právnici zarábajú skutočné peniaze," uškrnie sa. Jeho nový režim mu však pasuje: "Pi veľa vody. Bež. Snaž sa vyhýbať stresu. Všetko zmeniť nemôžeš.". "Ľudia si pochmúrnosť a bezútešnosť asociujú s drogovou závislosťou a opilstvom," dodá. "No bola tu hlboká nenávisť samého seba. Akonáhle však tieto veci dokážete akceptovať, tak sa dokážete pohnúť vpred." Ďalšou zastávkou Depeche Mode bolo The Windy City, ktoré je hodné svojho mena, nakoľko vďaka búrke zažila osádka 25 miestneho súkromného lietadla kapely turbolenciu, z ktorej dupkom vstávali vlasy. "Stewardky v uličke padali na kolená. Prišlo mi to ako scéna z Almost Famous," prehlási Fletcher s odkazom na film, v ktorom fiktívna kapela Stillwater prežíva strach z blížiacej sa leteckej katastrofy a ich bubeník v kritickom momente prehlási, že je gay. "Všetko tomu bolo veľmi podobné, len Martin kríčal 'Nie som gay!'" (Gore sa svojho času sťažoval, ako si ľudia mylne vysvetľovali, že sú homosexuálnou kapelou. K tomu záveru dospeli hlavne na základe jeho garderóby.) Nasledujúce ráno sa s Fletcherom stretávame pri káve. Nohavice značky Prada Sport, účes alá Julian Sands a finančné noviny pod pazuchou - s týmto výzorom sotva niekoho presvedčí, že je rockovou hviezdou. Fletcherova úloha v kapele je často zdrojom posmeškov: "Fletch" býva totiž veľmi často označovaný ako "ten ďalší". "Tak viete, máme skladateľa transvestitu, potetovaného frontamana a ja reprezentujem bežného človeka z ulice, aspoň myslím." Ešte stále užíva lieky, ktoré mu nasadili pred rokmi po nervovom zrútení. Niečo naznačí v zmysle, že je k tomu náchylný (jeho otec trpel obsedantno-kompulzívnou poruchou) a vysvetlí, že kapela to už dnes berie v pohode. "Myslím, že "rekreačné" drogy užité v správnom čase môžu byť zdrojom dobrej zábavy," dodá. "Snažíme sa tak trochu udržiavať vo forme. Tuším vyznievam ako nejaký futbalový manažér." Ešte stále si užíva turné? "Nie," prehlási presvedčivo. "S Martinom sme sa tohto turné neskutočne obávali. Amerika je totiž pre turné veľmi hrozným miestom. Sú tu samé nákupné strediská. Európa je omnoho zaujímavejšia." Bližie k domu, kde je architektúra plne vyhovujúca Fletchovi, zvykne organizovať tzv "Fletch´s Tours", kedy pozýva zopár ľudí z koncertného štábu Depeche Mode na malé výlety. Stretnú sa vždy ráno na recepcii hotela a sprevádza prítomných po všetkých historických zaujímavostiach okolia. Gore je "môj najlepší kamoš... teda, jeden z mojich najlepších kamošov", zatiaľ čo Gahan je "pre mňa niečo ako brat". "Brata netúžite vidieť každý deň. Je to skôr akási priazeň." Z času na čas vidí Fletcher sám seba ako nestranného pozorovateľa, hlavne pokiaľ ide o bojovné priateľstvo medzi skladateľom Depeche Mode a spevákom kapely. "No momentálne vládne v kapele najlepšia atmosféra za posledných 10 rokov," vysvetľuje. Fletchova úloha, tá slávnejšia, spočíva údajne aj v tom, že je vlastne účtovníkom kapely. Tvrdí, že ich finančná stránka je aktuálne až drzo zdravá a to aj napriek tomu, že prvé vystúpenie US turné - Fort Lauderdale - bolo zrušené a poistenie kapely sa vzťahuje iba na prípady dvoch a viac zrušených koncertov. Nemohli jednoducho zrušiť aj druhý koncert? "No, to nie," povie. "V Tampe nezúril žiaden hurikán." 50 miliónov predaných albumov v hodnote "bolesť a utrpenie v rôznych tempách" - ako je uvedené na zadnej strane albumu "Playing The Angel" - urobilo z Depeche Mode zámožných pánov. "Dave prehlásil, že som 25 ročnú kariéru vybudoval na jedinej téme." prehlási Gore, s ktorým som sa na sklonku dňa stretol v zákulisí. "Mýli sa. Tie témy boli dve." Usadený na gauči vo svojej šatni, obslúžený šálkou čaju, oblečený v čiernych bandážových nohaviciach, na nohách čierne Wallabee topánky a na hlavne nová zábavná čiapka. Jeho reč tela kompenzuje frekventované chichotanie kreslených postavičiek z TV, čo len dokazuje, že by radšej robil čokoľvek iné, než odpovedal na čoraz viac otázok týkajúcich sa Gahanovho zdravia. Ešte pred samotných rozhovorom však cez PR kapely odkázal, že ak sa čo i len okrajovo spomenú drogy, vstáva a odchádza. Prečo? "Už je toho príliš," povzdychne si. "Už sme z rozprávania o tom všetkom unavení." Vďaka jeho "slepačím" páperovým krídlam si zbytok kapely začal z neho robiť žarty a dostal prezývku "The Chicken Man". No ako sám uviedol, toto všetko, vrátane garderóby z predošlých rokov, má prozaickejší dôvod: "Najväčší vplyv na moju osobnosť v období dospievania malo obdobie glam rocku. Vystúpiť na pódiu iba v rifliach a tričku mi príde pekne nudné." Nemá pocit, že Gahan ako skladateľ ešte viac strháva svoje publikum? "Áno. No viem si predstaviť, že ak by sme mali nahrať ďalší album, tak budeme sedieť a čakať. Viete, všetko vždy závisí na kvalite skladieb." Chvíľu zauvažuje. "Kľudne by som mohol napísať kopec mizerných skladieb," prehlási, akoby šlo o najabsurdnejšiu vec na svete. "Mohol by mať na albume deväť skladieb a ja len tri." Ťažko si predstaviť, že by bol Gore s takou situáciou spokojný. "Bŕŕ!" Tak ako to už u kapiel, ktoré sú spolu veľmi dlho, chodí, aj v prípade aktuálneho albumu Depeche Mode sa objavujú slogany v štýle "návrat do formy"; predchádzajúce dva albumy boli totiž vnímané ako príliš temné, hoci zapadali do ich bežného štandardu. "Slovo "temné" podľa mňa nie je najsprávnejšie," nasrdí sa Gore. "Boli viac atmosferické a v pomalšom tempe. Mne osobne sa páčia, no verejnosť má radšej, keď sa prezentujeme tanečnejšími vecami." Následne spomenul, že za tých 25 rokov premýšľania o bolesti a utrpení sa ani o centimeter nepriblížil k jedinej možnej odpovedi. Dokonca aj keď posledných päť rokov strávil "v raji", nie je schopný zbaviť sa svojho duševna. "Viete, Santa Barbara je v podstate po celý rok zaliata slnkom a tá scenéria tam je fantastická. Lenže tam prevláda malomeštiactvo a to ma dosť obmedzuje. Nedávno som sa rozviedol, takže aktuálne to všetko vnímam inak." Gore sa so Suzanne, majiteľkou kúpeľou Avia Day v Santa Barbare, rozišiel začiatkom roku 2005 po 11-tich rokoch manželstva. Majú spolu tri deti, dcéry Viva Lee a Eva Lee a syna Cala. "Dnes žijem dve míle od nich, takže stále môžem byť s deťmi trikrát do týždňa. Ak s nimi nie som, tak hodne popíjam so svojimi známymi. ale sú to skutoční priatelia. Viete, je to v pohode." Spýtal som sa každého z Depeche Mode, individuálne, aby povedali niečo skvelé o ostatných z kapely. Fletcher: "Martin, s ním sa poznám od mojich 11-tich a je to jeden z najmilších ľudí, akých som kedy stretol. Dave... každým svojim vystúpením ma dokáže ohromiť." Gore: "Dave je až extrémne disciplinovaný. A Andy je až príliš organizovaný. Niekedy je to až otravné." Gahan: "No (nasleduje 9 sekúnd ticha)... povedať niečo skvelé? To je ešte ťažšie, než som si pôvodne myslel. O sebe vám nič skvelé povedať nemôžem. No ale Martin (8 sekúnd ticha)... Viete čo? To je vážne ťažká otázka. Úplne ste ma ňou uzemnili. (5 sekúnd)... Fletch, ten je... (13 sekúnd)... nič ma nenapadá. A môžem si vypočuť, čo povedali oni? Backstage v Chicagu. Allstate Aréna, každú zo šatní členov kapely delí 40 stopová vzdialenosť a každú z nich stráži samostatná ochranka. Gore s Fletcherom okupujú "chalanskú" miestnosť. V nej nechýba stolový futbal, elektrické sviečky, víno, pizza, zatiaľ čo Gahanova miestnosť má vlastnú výbavu - stolové lampy, šatník prepchatý vecami od Diora, sviečky s vôňou vanilky a "PGTips". "Proste takýchto trápností sa nevieme zbaviť už od puberty," vysvetlí Gahan, ktorý sa ku svojim spolužiakom z kapely Composition Of Sounds pridal v roku 1980. "Kamoši, no nie kamoši." Stále však súhlasí s názorom, že Depeche Mode dnes zastávajú veľmi dobrú pozíciu. Včera dosiahli významný medzník. "Po prvýkrát po 15-tich rokoch si všetci traja spolu sadli a mali míting. Bez akéhokoľvek mediátora. Obyčajne sme absolútne nefunkční. No učíme sa, ako to zvládať... po toľkých rokoch!" Aj keď s menšími rozpakmi, majú pocit, že turné prebieha stále bez akýchkoľvek nervových otrasov a preto sa všetci zhodli na tom, že ho predĺžia až do augusta 2006. Samotný koncert je ohromný: Gahanov starý trik rozmávať ruky publika zo strany na stranu počas finále "Never Let Me Down Again" je viac ako rafinovaný, no vidieť 13 000 ľudí robiť naraz to isté je jednoducho fascinujúce. Neskôr po koncerte poriadajú Gore s Fletcherom malú párty v ich "chalanskej izbe". S predskokanmi, kapelou The Raveonettes, si to rozdali v stolnom futbale, s ktorými dvakrát po sebe prehrali 10:0. "Celý rok mám problém s Martinovou obranou," obhajuje sa Fletcher. "Jeho rozvod úplne ovplyvnil našu hru. Celý čas je mysľou niekde inde." Fletcher s ďalšími ľuďmi vyráža do mesta. Cestou volá štábu, aby zabezpečili otvorený hotelový bar, no už je príliš neskoro. "Chceme viac vína!" rozkáže, no viac sebe, ako ostatným. Celé to vyriešil stretnutím s Gorem a spolu sa snažia dobiť do pubu na druhej strane ulice. Gahan sa samozrejme uložil do postele už hodinu predtým. zdroj: Q magazine, 02/2006

Názory Devotees (1)

tomy

 1    14. október 2011 o 18:10

citát:
“Jeho rozvod úplne ovplyvnil našu hru. Celý čas je mysľou niekde inde.”
tak to ma napadlo, keď sme ho videli 1x v Bratislave :(
som sa pobavil , že kapela potrebovala mediátora na komunikáciu :( Uf to museli byť ťažké časy :(

Depeche Mode FanShop

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa