Recoil - Liquid (2000)

Recoil roku 2000, to sú vrúcne, organické štruktúry okorenené významnými preslovmi, príležítostným spevom a slovami umelcov ako skvelá Diamanda Galas, Samantha Coebell, Nicole Blackman a fanynkou Recoila, Roou M Torras. Nová zmena teda priniesla viac ženskosti a americkej skazenosti.

Alan Wilder: "Nie som si celkom istý odpoveďou na otázkou, prečo je tentoraz na albume toľko ženských vokálov. Mal som jednoducho problém pri premýšľaní nad vokálom mužským. S jedným sme to dokonca aj skúsili, bol to Angličan, no vôbec to nefungovalo. Neprezradím však, kto to bol!"

Samotný album "Liquid" je postavený na osobnej skúsenosti Alana Wildera, ktorú zažil ako svedok desivého leteckého nešťastia (k incidentu došlo v roku 1994).

Alan: "V tom čase som si nedokázal predstaviť, že by sa "Čierna skrinka" stala ústrednou témou mojej práca. Dokonca až na konci všetkých prác na tomto albume som si uvedomil, že práve "Black box" je tým dokonalým spojítkom celého diela. Inak pre mňa osobne je každá z tých skladieb samostatným príbehom, mimo nosnej témy."

Aj keď spolupracoval s piatimi vokalistkami, bol to práve Alan, kto usporiadal všetky texty a dosiahol akúsi jednotnosť. Hoci to preňho bolo zložité, nakoniec dosiahol spokojnosť: "Niektoré texty boli tu a tam zeditované, ale podstata každého z príbehov bola zachovaná. Vyškrtávanie, prípadne pridávanie sa uskutočnilo hlavne z dôvodu dosiahnutia dynamiky vokálov a samozrejme išlo aj časovanie jednotlivých veršov."

Electro blues for Bukka White - part II.

"Liguid" je na prvé počutie veľmi zložitý album, no vždy sa objaví album, o ktorom možno povedať, že potrebuje v ušiach poslucháča dozrieť. A presne toto platí aj pre nový album Alana Wildera. Album po úvodnej skladbe začne veľmi svižne skladbou "Want", no po nej sme konfrontovaní s glospelovou "Jezebel", na ktorú využil tú istú produkciu, ako v prípade skladby "Electro Blues For Bukka White" z albumu "Bloodline" (1992). "Keď som počul vokály z pôvodnej acapella verzie, tak sa mi v hlave okamžite objavil nápad, ako tie vokály sprevádzať hudobne, hlavne pokiaľ išlo o ich vnútornú rytmiku. Mal som zvláštny pocit, že texty sú doslova nastavené na ďalšie spracovanie, čo mi umožnilo ich posunúť viac do temnejšej polohy."

Nasleduje jediná electrom nakazená skladba "Breath Control" s volálmi Nicole Blackman. Autá, trativody a iné zvuky akoby vypĺňali medzery v striedmej štruktúre skladby. Skutočne iba blázni a kone odmietajú uznať geniálnosť pána Wildera.

Vďaka Samanthe Coerbell v piesni "Last Call For Liquid Courage" v človeku rastie predstava vidieť vystupovať Recoil v tendovom "jazz café" podniku so všetkými možnými vizualizáciami. A hoci Sam poslala Alanovi texty, pustil sa do práve až po tom, čo počul jej hlas v sprievode s hudbou.

"Na druhej strane Nicol," dodá Alan, "mi poslala hotové demá. Naspievala totiž veci, ktoré som jej poslal, čím som získal úplne jasnú predstavu o tom, čo môžem od nej očakávať."

"Diamandu som si nejaký čas držal v mysli len ako zálohu."

Každý nový album, rovnako aj ten od projektu Recoil, potrebuje na upútanie pozornosti singel. V tomto prípade bola voľba myslím veľmi jednoduchá. "Strange Hours" sa hrdí hlasom ďalšieho tromfu stajne Mute, Diamandy Galas. Bola to naozaj jasná voľba?

"No, Diamandu som si nejaký čas držal v mysli len ako zálohu. Myslím, že som čakal na okamih, kedy sa objaví skladba, ktorá by dokonale sadla jej hlasu," prizná Alan.

Alan vlastne skompletizoval všetko to, čo začal albumom "Unsound Methods", tým mám na mysli organickú hudobnú elektronickú produkciu, manipulovanú tak, aby bol dosiahnutý veľmi živý a prirodzený zvuk doplnený o hovorené slovo rôznych umelcov. Alan: "Ešte stále sa teším z albumu "Unsound Methods." Mám rád tie podivné zmesky bicích slučiek a podobne. Samozrejme, že stále sa dá urobiť to lepšie."

K nahrávanie skladieb v štýle "jam session" boli prizvaní hudobníci ako Dean Garcia z The Curve, či Steven Monty a Merlyn Rhys-Jones. "Pri albume "Liquid" je hlavným dôvodom zníženia rytmiky práve fakt, že som ju začal tvoriť s troma hudobníkmi a celkovú kontinuitu zvuku som dosiahol tým, že som k tomu pri samotnom nahrávaní pristúpil ako k vlastnej práci a použil vlastné zdroje. Nie, že by som bol už presýtený tým množstvom pások s nekonečným množstvom slučiek, riffov a podobne, ale chcel som mať k dispozícií čo najviac vlastného materiálu - tie záznamy z jam sessions som potom postupne pridával do mojich zdrojových nápadov."

Čo sa týka Alanovych prác, sprevádza ich menšia smola. Jeho prvými ep-čkami, "Hydrology" a "1+2", sa jeho label zaoberal len okrajovo a nerobila sa im prakticky žiadna propagácia. Pri albume "Bloodline" (1992) zasa nebol na dostatočnú propagáciu čas a jeho druhý album "Unsound Methods" (1997) sa nedočkal žiadnej hranosti.

Aké ponaučenie si teda zobral Alan z kampane spomenutého albumu "Unsounds Methods"? "No.. sotva sa dá očakávať, že by Recoil mal nejakú hranosť v rádiách. Väčšina médií túto hudbu vníma ako zložitú a frekvenčné pásma, ktoré rádiá pokrývajú sú stále nižšie a nižšie. Ale to je samozrejme problém rádií, nie hudby samotnej."

"Odvádzam lepšiu prácu, ako niektoré nahrávacie spoločnosti."

Internet sa dnes javí ako najoptimálnejší spôsob na šírenie slov o projekte Recoil a sám Alan dúfa, že v budúcnosti sa touto cestou bude dať dosiahnuť ešte viac. "Momentálne je Internet iba akýsi výstup, kde existuje množstvo alternatív a kde si dnes môžete vyskúšať kontrolu nad marketingom a reklamnou kampaňou. Chcem sa do toho zapojiť, a na rovinu, takto odvediem lepšiu prácu ako niektoré nahrávacie spoločnosti, ktoré nie sú veľmi vynaliezavé, prípadne nadšené, čo sa týka predaja netradičnej hudby."

Internet je pre Wildera dôležitý aj v prípade kontaktu s jeho fanúšikmi. "Svojim spôsobom je to náhrada živého vystupovania. Toto je totiž jediná možnosť komunikácie s ľuďmi, ktorí sa o projekt Recoil zaujímajú. Mám množstvo lojálnych fanúšikov a chcem sa im niečím odplatiť, no samozrejme nedávam všetko..."

V súvislosti s množstvo odlišných aspektov hudby, ktorú prezentuje Wilder, je jeho publikum v porovnaní s dnešnou kvantitou konzumentov hudby, rozhodne kritickejšie. A možno sa to dá krásne zhrnúť do nasledovných Alanových slov: "Ak máte radi Phila Collinsa, tak sa s "Liquid" vôbec nezaťažujte." No ja si myslím, že tento album by rozhodne vo vašej zbierke nemal chýbať!

zdroj: FrontStage.com, 03­/07/2000