Recenzia albumu “Spirit” magazínu The Quietus
Pre tých, ktorým sa nechce čakať do 17.marca, tu máme track-by-track recenziu albumu "Spirit", uverejnenú na stránkach magazínu The Quietus. O preklad sa postaral Ogrik.
Going Backwards
Stredné tempo, dva akordy. Zlovestný podtext a pocit hrôzy sa prehlbuje Gahanovým spevom: “Neuznávame nič / Stratili sme kontrolu.” Skladba otvára album a vskutku predznamenáva náladu ďalších 11 kompozícií na albume Spirit. Pieseň sa pomaly rozvíja, pridáva sa kopák, nasledovaný malým bubnom, pričom sa na povrch derie skákavý, cik-cak riff. “Ideme späť” spieva Gahan hrozivým hlasom bez radosti, “k mentalite jaskynného človeka”, napokon opakuje “vnútri nič necítime”, znova a znova.
Where’s The Revolution
Utvrdzujúc tému albumu, a naznačujúc, kam nás Depeche Mode zoberú, nasleduje ‘Where’s The Revolution’. Tak ako ‘Going Backwards’, ide o pieseň v strednom tempe, ktorá sa oddáva techno čľapkanici, ktorú vystrieda slide gitara (špec. spôsob hrania na gitaru pomocou valčeka, tzv. bottleneck - hrdla fľaše, pozn. prekl.), mocné beaty a hutná basa. Text skladby je z politickej oblasti, ktorá bola hlavne pre ranú tvorbu DM blízka, ako napr. v “Everything Counts”, alebo “Master and Servant”. Je to skladba, ktorá zachytáva náladu doby: “Bolo ti klamané / Bol si kŕmený pravdami”.
The Worst Crime
Očividne sa nálada tak skoro nevylepší. Táto pieseň je baladou, nie o láske, ale plačom nad stavom sveta. Zefektovanému brnkaniu na gitare sekundujú neprerušené a prenikavé akordy na synťáku, znejúce ako nejaké ohavné zlé znamenie, ako varovanie pred príšernými vecami, ktoré by sa mohli stať. Pieseň je presiaknutá obrazmi smrti a pochmúrne naladený Dave Gahan spieva “Mali sme toľko času / Ako sme sa dopustili najhoršieho zločinu?”
Scum
Je možné, že Martinova spolupráca s bývalým kolegom na zločinne prehliadanom projekte VCMG ovplyvnila súčasné Depeche Mode? V tejto skladbe je indícia, že to tak je, ale kto čaká peckovú tancovačku, bude sklamaný. Tempo je stále poriadne v strednom tempe, aj keď takto znie house music na steroidoch. Perkusie tvorí akoby tlieskanie a hra na claves (kubánsky perkusný nástroj, v podstate dve paličky búchajúce o seba, pozn. prekl.) a pri týchto zvukoch zatúžite po Rolande TR-808. Zvuky starožitných synťákov útočia na skladbu ako supy.
You Move
Môže to znieť smiešne, ale toto by neznelo veľmi od veci na chutne dekadentnom albume Nightclubbing od Grace Jones. Zvonivé klávesy pulzujú na spodných frekvenciách, tu a ta prepichované čľapkavými zvukmi. Je to očividne skladba na sex, aj keď je ťažké sa zbaviť mentálneho obrazu krúžiaceho Alana Partridga v kožených tangáčoch.
Cover Me
Ďalšia divná balada riadená rozmáchlymi a stálymi akordmi. Basa pulzuje ako tlkot srdca, tempo sa ustavične zvyšuje, ale ostáva rozvážne a nezlomné. Akonáhle sa vám zdá, že ste to celé obsiahli, všetko sa zintenzívni - hutnejšie bicie, viac pomalých, ľadovcových rozmachov a rytmov, ktoré pripomínajú “Autobahn” od Kraftwerku, líšia sa však tempom.
Eternal
Najkratšia skladba na albume, máte pocit, že zmizne, ledva začala. Obrovské polyfonické akordy evokujú kostol, našťastie všetko sa končí skôr, ako príde na rad zvonček na milodary.
Poison Heart
Aj keď sila zvuku sa zvyšuje vďaka zvonivej gitare a bicím, ktoré zaváňajú výrobnou linkou na automobily v Detroite, tempo sa drží v strednej časti tachometra. Očividne, toto je Vážna Skladba, podporená vokálmi, ktoré evokujú rad trestancov na reťaziach. Veľkolepé sláčiky vám pripomínajú, že tento album je teda kus práce.
So Much Love
To je ono! V skutočnosti ste čakali na toto. Tempo konečne preradí z dvojky vyššie, zošliapne pedál a odfrčí na poriadnu diskotéku. Hneď zo začiatku to pulzuje ako metronóm a klasicky znejúce bicie sú úchvatným výletom do rokov osemdesiatych. “So Much Love” je takým silným kontrastom k tomu, čo predchádzalo, že je nemožné zostať sedieť. Nepochybne parádna vecička.
Poorman
A vraciame sa do stredného tempa, ktoré dominuje albumu Spirit. Intro, tak ako spomínaná “Cover Me”, zdraví koženou čapicou album Man Machine od Kraftwerk. Hrozivá basová linka, tlieskanie a bicie znova odkazujú k začiatku 80tych rokov a je ťažké nespomenúť si na “Everything Counts” vďaka textu “Korporácie to majú ľahké / a všetko, čo dostanú, si aj nechajú.”
No More (This Is The Last Time)
Mohutná, hutná basová linka nás uvádza do - áno - ďalšej skladby v strednom tempe. Arpeggio, mihotavé, blikajúce a rozsypané synťáky postupne silnejú do crescenda, aby sa znova a znova stiahli naspäť. “Toto je posledná jazda”, varuje nás text.
Fail
Zatiaľ čo premýšľate o vážnosti a hĺbke 14-teho albumu Depeche Mode, prichádza táto vec. Hlboký, dvojnotový pulz tejto plačlivej balady vystriedajú pevné a vintage znejúce bicie. Takmer akoby sa Depeche Mode chceli napojiť na nevinnejšie staré časy, ale uvedomili si, že čo nechali v minulosti, tam aj zostáva. Na túto skladbu tak skoro nebudete skákať a tancovať, keď vôbec, aj keď mám podozrenie, že to ani nebolo zámerom. Ako spieval jeden múdry muž: “Toto nie je žiadna party. Žiadne disko. Žiadne srandičky.” Tie časy sú preč.
preklad: Ogrik - ĎAKUJEME!!!
Názory Devotees (21)
Gabriel
1 1. marec 2017 o 09:12
Tuto recenziu si precitam az po vydani albumu
Ogrik
2 1. marec 2017 o 09:58
Ano, je to plne spoilerov - plno zivych opisov, ako skladby zneju, ale pozname to…su to len slova a kazdy to bude vnimat trochu inak
ViolateYou
3 1. marec 2017 o 10:17
tak “So Much Love” vsade vychvaluju len nech to neni Soothe my soul 2. Sa mi to mozno zda ale balad je tam az prilis
dvestotri
4 1. marec 2017 o 10:22
Podla toho co citam mam pocit, ze nas caka dalsie SOTU iba pomalsie. No snad sa mylim.
Ogrik
5 1. marec 2017 o 10:22
Skladieb v strednom tempe. Nie nevyhnutne balad…ale rychly album to nebude.
monocells
6 1. marec 2017 o 10:47
za-čí-nam-sa-báť
advokat
7 1. marec 2017 o 13:05
Opäť raz to nemusí byť zlé čo sa textov týka,aj keď to jediné čo je vonku-Where’s The Revolution-pôsobí ako by to písal nejaký nasratý gymnazista,ale hneď na začiatok “Neuznávame nič / Stratili sme kontrolu”-tak to môžem podpísať vlastnou krvou.Celkovo pochmúrna atmosféra zapadne do tejto doby.Ale opis hudobnej stánky-okamžite ma zalial studený pot.Takže budem maximálne spokojný,ak sa vydarí 1(slovom jedna) skladba,ktorú si zaradím do svojho zlatého fondu DM,ktorý je už poriadne zaprášený.
Ogrik
8 1. marec 2017 o 15:04
“we are the bigots / we have not allowed / we have no respect / we lost control” kritika Trumpa a spol? Podla mna ano. To spominam len kvoli kontextu
Strider
9 1. marec 2017 o 18:14
Vdaka Ogrik! Paradny clanok.
suspy
10 1. marec 2017 o 18:44
Ogrik: Dík za námahu a čas. Klobúk dole!
Ale úprimne, nedočítal som to. Tieto recenzie od bohviekoho s dvojzmyselnymi vyjadreniami bez priameho názoru na kvalitu a produkciu sú pre ocakavaniachorych fans nezaujímavé.
Ja si naozaj radšej prečítam “recenzie” od Gabriela, Monghiho, Tomyho, Angela(Logic1), Belcanta, Ogriho a v neposlednom rade aj moju.
Ogrik
11 1. marec 2017 o 18:56
rado sa stalo.
ano, taketo recenzie su subjektivne, akurat ma clovek menej hmlistu predstavu, co ho asi caka. Takze temnota a pomale skladby. Nemusi byt na skodu, vid Black Celebration.
advokat
12 1. marec 2017 o 23:29
To Ogrik:ak je to mienené na Trumpa tak je veľká škoda toho obmedzeného pohľadu,lebo tieto slová platili aj pred Trumpom.Morálka v USA a v Európe je v brutálnej kríze-z toho sa už podľa mňa ani nedá vyhrabať.Akurát v noci som trochu sledoval tú komédiu v kongrese a miestami mi prišlo nevoľno.Fejsbukové a iné nasraté stádo oslavuje Trumpa,ale nevie povedať čo sa zmení.No tak ja vám to poviem-nezmení sa nič(akurát sa začne ešte viac zbrojiť),iba zlostní a večne nasratí rebeli mali chvíľu Vianoce.
bel canto
13 2. marec 2017 o 13:27
Ja som si Revolution pustla asi 5x viac nie.
A necitim najmensiu potrebu sa k nej vracat, tak ako k Heaven.
Klasicky znejúce bicie pises, to az v deviatej piesni ?
Gabriel
14 2. marec 2017 o 13:55
http://www.xsnoize.com/album-review-depeche-mode-spirit/
Ogrik
15 2. marec 2017 o 14:12
Takze ukazky na konferencii boli: Scum / Poison Heart / Where’s the revolution
Ogrik
16 2. marec 2017 o 14:20
Par slov z recenzie, ktoru tu postol Gabriel: JE to dobry album, nezamilujeme si ho hned, okamzite je pocut rozdielnu produkciu, vsetko je menej zabrzdene, co sa zvuku tyka. Martin spieva v podstate bez vibrata, Eternal je krasna skladba, porovnatelna s Home. Scum autor recenzie porovnava s albumom Downward spiral od Nine Inch Nails, ukazka na konferencii nic nevypoveda o skladbe (bola to ta prva ukazka). Going Backwards je silny “otvarak”, naladou a textom je prirovnavany k 100 years od Cure.
Kto caka Black Violation alebo Devotional Ultra, bude sklamany.
Monghi
17 2. marec 2017 o 16:56
17.3. sa ukaze, kde je pravda a tesi ma, ze sa kapela necha hned konfrontovat aj nazivo! toto rozhodnutie sa mi u nich velmi paci!
molon
18 3. marec 2017 o 11:43
...hm, zaujmavé čítanie - ale asi ďalší album ktorý po prvom vypočutí založím medzi ostatné....hm, čo už...zlaté ´80-tky…
p.s. ...len stále nechápem prečo naši bratia zo sovietskeho zväzu stále nemajú kópiu…inokedy to zvládli aj dva tri mesiace pred vydaním…
Ogrik
19 3. marec 2017 o 19:02
myslim, ze Delta leakla tak tyzden pred vydanim? alebo dva…tak nejako
Stanley242
20 4. marec 2017 o 08:02
Neviem či niekto z vás postrehol na YB toto
https://youtu.be/dY2joY6uKko
Môže to byť DM Going Backwards,ak ano tak za mňa palec hore (aspon tych 26 sekúnd).
Monghi
21 4. marec 2017 o 17:31
nie, to nie je zo Spirit ... takych ukazok je na youtube viac a citit v tom domacu amatercinu