Ponuka pre masy (1988)

Ponuka pre masy (1988)

Martin, Dave, Andy a Alan pre argentínsky magazín Pelo nielen o albume "Music For The Masses".

PUK štúdio v Dánsku. High-tech oáza v púštnej krajine: najmodernejšie nahrávacie konzoly v Európe, neznesiteľný severský dizajn, hoci inak všade takmer neznesiteľne krásne scenérie ... Depeche Mode dokončujú svoj posledný remix a pod taktovkou režiséra Antona Corbijna aj videoklip k singlu "Never Let Me Down Again". Vzťahy medzi jednotlivými členmi kapely však pôsobia komplikovane a protichodne: skladateľ, ktorého nezaujíma nahrávanie (Martin Gore), spevák, ktorý vôbec nekomponuje (David Gahan) ... kapela však napriek týmto paradoxom našla rovnováhu.
Alan Wilder: "Keď Martin dokomponuje svoje skladby, začína trpieť. Pobyt v štúdiu berie doslova ako za trest. Radšej by bol stokrát na turné, zo štúdia totiž neustále uteká ... cíti sa tam jednoducho frustrovaný. Ja práve naopak. Keď som v štúdiu, tak sa nechcem venovať ničomu inému, len nahrávaniu a mixovaniu. "
Andy Fletcher: "Niekedy sa necháme obalamutiť rôznymi, často až hlúpimi trikmi, ale takto jednoducho fungujeme. Pár dní s nami strávil jeden nemecký novinár a neskôr napísal, že určite jeden druhému nerozumieme a určite sa nezhodneme ani na názvoch skladieb, či albumov a len sa separujeme."

David, nie je pre speváka frustrujúce, keď nenapíše ani jednu skladbu?
David Gahan: "To si nemyslím. Niekedy sa totiž stane, že ak je spevák autorom všetkých skladieb, veľmi rýchlo sa z neho stane diktátor a postupom času ho zvyšok skupiny začne nenávidieť. Takých príkladov by sme našli veľa. Toto sa ale v Depeche Mode nestane. Samozrejme, napätiam sa vyhnúť nedá, ale všetko sa vždy vyjasní a nemáme žiadne problémy s egom. "

Čo vlastne znamená ten názov, "Music For The Masses"?
Martin Gore: "Postúpiť hudbu masám môže pôsobiť veľmi honosne. V určitom zmysle pôsobí ten názov doslova arogantne. V Anglicku ho dokonca vnímajú až príliš sarkasticky. Kto by sa odvážil dať albumu názov "Hudba pre masy"? Okrem George Michaela asi nikto! "

Pôsobí menej temne a pochmúrne než jeho predchodca, album "Black Celebration" ...
Martin Gore: "Vždy nám vyčítali, že komponujeme pochmúrne piesne, hoci sa aj ich považujem skôr za realistické. My len spievame o tom, aký život v skutočnosti je. To je všetko."

David Gahan: "Myslím, že "Music For The Masses" je viac optimistickejší album. Samozrejme, je pravda, že celkovo pôsobíme pesimisticky, preto nie sme až tak úspešní. Každý album nahrávame tak, akoby bol naším posledným, hoci na druhej strane, nemám predstavu, čo by som robil bez kapely. Neviem si predstaviť, že by som viedol normálny, rutinný život, pracoval v banke, či v nejakom obchode. Pravdepodobne by som toho nebol schopný."

Andy Fletcher: "To ja keď čítam britskú tlač, prepadám ešte väčšiemu pesimizmu. My ani nechceme pôsobiť, ako britská kapela, chceme byť kapelou európskou. Veď si zoberte len takých The Smiths: boli slávni, hrali neustále, no nikdy neprekročili hranice Británie. Francúzsko alebo Nemecko sú omnoho menej sektárske krajiny. Tam môžete vystupovať na festivaloch spolu s rockovými alebo reggae kapelami. Takisto v Spojených štátoch."

Hmmm, rád by som vás videl v Texase.
Andy Fletcher: "Možno tomu nebudete veriť, ale my sme tam už hrali. Je tam nádherne a bolo tam skvelé publikum. V Houstone sa na nás prišlo pozrieť šesťtisíc ľudí, čo nás skutočne prekvapilo. Očakávali sme, že tam budeme stretať samých cowboyov a pritom na náš koncert prišlo množstvo moderných ľudí. Nuž, stredisko NASA je odtiaľ na skok."

Takže, nikdy sme nevystupovali v prázdnych koncertných priestoroch?
Martin Gore: "Ale samozrejme, že áno, v samotných začiatkoch. Raz sme v Londýne hrali pre piatich ľudí. A tí si prišli len vypiť niečo do bare, my sme ich nezaujímali. Nebolo to až také zlé, teda do momentu, kým neodišli."

Anglický magazín Sounds Vás označil sa syntezátorových Dire Straits. To by Vám malo lichotiť, nie?
Martin Gore: "A ako veľmi ... , ale pravda to nie je. Hráme už pár rokov a už sa začíname cítiť staro (smiech). Skôr preferujeme označenie Status Quo syntezátorov generácie alebo niečo podobné. A prečo aj nie, však predtým sme boli neo-romantici.

Názory Devotees (4)

Efka Gore

 1    26. august 2017 o 14:11

...bolo to, myslím PUK štúdio v Dánsku, ale neviem, či sa nemýlim… Inak veľká vďaka, ďalší zaujímavý rozhovor. smile

Monghi

 2    27. august 2017 o 01:52

@Efka Gore: ano, vdaka za upozornenie, v argentinskom originaly ale naozaj figuruje “PUNK” :D

Efka Gore

 3    27. august 2017 o 19:44

@Monghi: tak, zase ale treba uznať, že Punk znie štýlovejšie ako Puk :D

Stanley242

 4    29. august 2017 o 12:22

Hm, vtedy v Londýne, to muselo byť pomerne frustrujúce hrať pre seba, pre niekoľkých opilcov a pre barmana, ktorý nakoniec nemal čo robiť hmmm

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa