Plugged in (1993)

Plugged in (1993)

Rozhovor s Martinom Gorem z obdobia začiatku americkej časti Devotional Tour

Martin Gore nie je momentálne tým, čím by ste očakávali, že bude. S jemným hlasom, priateľsky naladený, zdá sa, že tento gitarista a hlavne skladateľ Depeche Mode je prekvapený, že by sa niekto oňho mohol aj zaujímať. Keď vezmeme do úvahy dobrú ,ale aj zlú stránku médií, ktoré nestranne prisúdili kapele status "rockových bohov", nie veľmi sa dá jeho tiché správanie pripísať k členstvu v anglickej kapele, ktorá začiatkom 80-tych rokov pomohla odštartovať synthy-popovú revolúciu. Lenže Martin Gore svoj hlas zosilnel, no to so sebou prinieslo pre kapelu ďalší stereotyp: ešte viac sa tým rozdiskutovali rozdiely medzi jednotlivými členmi kapely, hlavne pokiaľ ide ich o ich úlohy v kapele. Na základe tohto sa dá usudzovať, že Gore píše texty, líder David Gahan spieva, Alan Wilder má na starosti hudbu a produkciu, no a Andrew Fletcher je zodpovedný za finančnú stránku vecí, pod ktoré spadajú aj rôzne služby a zvláštnosti. "Myslím, že sa to príliš zveličuje," poznamenal na túto tému Gore. "Aj keď máme samozrejme každý svoju úlohu a pozíciu, ktorá má svoju dôležitosť, tieto sa v mnohom zlučujú. Myslím, že Andymu dosť lezie na nervy, keď sa má počas rozhovorov hlavne vyjadrovať ohľadne obchodnej stránky skupiny. Každý si myslí, že ako hudobník je absolútne nekompetentný sa k čomukoľvek vyjadrovať a že aj keď je s nami na pódiu, tak vlastne nič nehrá, pretože "na to nemá"." Depeche Mode dúfajú, že počas aktuálneho turné ešte stihnú vydať live nahrávku, ktorá podporí ich posledný album "Songs Of Faith And Devotion", ktorý v čase svojho vydania debutoval v rebríčkoch Billboard na prvej pozícii. Úspech albumu je pre členov kapely úľavou, nakoľko ich predošlé dielo "Violator" s následným turné, ktoré zhliadlo 1.2 milióna ľudí po celom svete, etablovalo kapelu Depeche Mode do pozície "superkapely". Tento úspech sa samozrejme podpísal aj pod očakávania ľudí v súvislosti s novým albumom, čo podľa Goreho veľmi sťažilo prácu skupiny. "Zrazu si uvedomíte, že tam vonku je obrovské množstvo ľudí čakajúcich na vaše nové skladby a to podľa mňa pridalo na celkovom tlaku, ktorý sa na nás vyvíjal. Zrazu zistíte, aké sú všetky tie veci obrovské, predtým som si to tak vôbec nepripúšťal." Aktuálne turné je to najambicióznejšie, o aké sa kedy kapela pokúsila a zahŕňa v sebe náležitý pódiový dizajn s 11-timi veľkoplošnými obrazovkami, simuláciami búrky a inými "high-tech" záležitosťami. Celé pódium navrhol dlhoročný spolupracovník kapely, Anton Corbijn, ktorý je vlastne zodpovedný za kompletnú diskografiu a videá kapely počnúc rokom 1986. "Všetko, čo prezentuje náš svet prechádza najskôr jeho rukami," povie Gore. Corbijn má však na svedomí aj veľkolepú šou U2 "ZOO TV" . Samozrejme sa nedá vyhnúť porovnaniu s írskymi U2, no toto Goreho, ktorý si myslí, že na vyčítanie kopírovania je medzi nimi až príliš veľa rozdielov, neprekvapuje. "Ľudia, s ktorými pracujeme a s ktorými pracujú U2, sú vo svojom fachu jednoducho dobrí. Myslím, že pre nás nie je nič nezvyčajné, keď pracujeme s tými istými ľuďmi," dodá. "Jednoducho ako U2, tak aj my využívame pri šou filmy a obrazovky, čo je myslím úplne prirodzený vývoj. Obrazovky sme využívali už na "World Violation Tour", čo bolo už v roku 1990, čiže skôr ako U2." Porovnávaniu sa nevyhneme ani z dôvodu obojstranného využívania producenta Flooda. No aj v tomto prípade Gore odmieta podobnosť. "Po albume "Music For The Masses" sme sa rozhodli, že jednoducho chceme skúsiť producenta so skutočne silnými názormi, niekoho, kto dokáže viac, než len sedieť na stoličke v úzadí," vysvetľuje a zároveň dodá: "ak pracujete s príjemnými ľuďmi, tak myslím nemôžete pochybiť. Je to skutočný bonus." Odkaz je teda jednoznačný: schopnosti a skúsenosti majú viac dočinenia s úsilím kapely na poli spolupráce, než niekoho spojitosť s konkrétnymi kapelami. Väčšie obavy než z nejakých porovnaní má Gore z turné, no napriek tomu prehlásil, že rozhodnutie pre "väčšie" pódium bolo pre členov kapely tentoraz veľmi ľahké. "Po tom, čo sme na poslednom turné použili obrazovky a filmy by bolo veľmi ťažké sa vrátiť k štandardom, čiže ku konvenčnej rockovej šou bez obrazoviek, pretože by ste mali neustále pocit, že tomu niečo chýba." Zároveň dodal, že "takisto by sa to odrazilo na reakcii publika. Veľmi by to ovplyvnilo chod vecí. Teraz vnímame naše koncerty v úplne inom svetle, myslím v pozitívnom smere." Hoci väčšina koncertov "Violation" turné bolo odohratých na otvorených priestranstvách a amfiteátroch, koncerty tohto turné boli úmyselne rezervované v uzavretých priestoroch, aby sa ešte viac posilnil vzájomný vzťah medzi kapelou a publikom. "V podstate aj tak viac preferujeme hranie v uzavretých priestoroch, hlavne vďaka atmosfére, ktorá pôsobí strhujúcejšie, hoci tomu niekedy v skutočnosti tak nie je. Keď publikum spieva alebo kričí, tak sa to celé dá lepšie v priestore zachytiť, v otvorenom priestore to totiž všetko akosi uletí do vzduchu." Napriek všetkej tej pozornosti, ktorá je sústredená na pódium, treba uviesť, že fanúšikom bude zrejme úplne jedno, či kapela bude hrať na obyčajnom alebo pompéznom pódiu. Teatrálnosť kráča ruka v ruke s intenzívnym, bohatým zvukom Depeche Mode a väčšina ich fanúšikov je ku skupine veľmi loajálna. "Vždy sa objaví niekoľko ľudí, ktorí s nami doslova cestujú a absolvujú 10, 15, niekedy aj 20 koncertov," povie Gore s nadšením. Náš dohad, či sa Depeche Mode nestávajú elektronickými Grateful Dead 1990-tych rokov, je odmenený úprimným výbuchom smiechu a dodaním "Och, veľmi pekne ďakujem za kompliment!" Po vyčerpávajúcom komponovaní a nahrávaní albumu SOFAD bolo vyrazenie na turné vítanou zmenou. Samotný proces nahrávania si vyžiadal takmer rok a pol ich života. Tak ako v minulosti, aj dnes sa kritici sústreďujú na Goreho texty, tentoraz obzvlášť na tie, ktoré sa týkajú viery. "Myslím, že množstvo ľudí to prehliada. Tie skladby nie sú iba o viere. Nejde o vieru v tom všeobecnom význame a myslím, že práve v tomto smere dochádza k omylu. Ale to ma až tak netrápi. Skutoční fanúšikovia vedia, kam treba sústrediť pozornosť. Naše skladby majú hneď niekoľko bodov pozornosti, vďaka ktorým sa ľudia cítia unesení, aj keď sa často sústredia nesprávnym smerom." V zápätí však upozornil na inú vec. "Snažíme sa držať veci v rovnováhe. Polovicu času na pódiu sa pohrávame s tou predstavivosťou. Na obrazovkách sa objavujú naše fotografie - dokonca aj v tour programe sme na niektorých fotografiách vyobrazení ako misionári, a v rovnováhe s tým sú tam fotografie, kde stojíme pred sex shopom." Zároveň však so smiechom dodá, "Samozrejme, všetky tie fotografie sme urobili tak, aby boli v cirkevných kruhoch akceptované, no a na druhej strane, so všetkými fotkami pred sex shopom mali zasa problém v našej nahrávacej spoločnosti." Obzvlášť spevák Dave Gahan sa s textami na albume stotožnil a evidentne sa jeho prezentácia na verejnosti Goreho trochu dotkla. "Hlavne pri tomto albume začal David vyhlasovať, že tie texty sú mu šité na mieru, že som ich písal z jeho perspektívy, čo nie je vôbec pravda, nakoľko také čosi nikdy nerobím. Nikdy som sa ani nepokúšal písať veci z Davidovho uhla pohľadu... Ak sa pokúšate písať texty s predstavivosťou tretej osoby, tak musíte rátať s tým, že sa emócie vytratia. Ale ak píšete presne o tom, čo cítite, tak jednoducho viete, ako sa cítite." Aj keď je Gore stále nadšený výsledkom albumu SOFAD, väčšiu radosť má z uznania za prácu, než z dojmu z jednotlivých skladieb. "Aktuálne nemám na tomto albume najobľúbenejšiu skladbu. Znie to síce ako klišé, ale je to naozaj tak. Nahrávaním sme strávili príliš veľa času a každú z tých skladieb sme počuli toľkokrát, že sme úplne stratili o nich prehľad. Mám ten album rád ako celok, viete, ale človek má aj tak sklony vždy si obľúbiť nejakú konkrétnu skladbu." Gore nemá počas turné žiadne plány na komponovanie a ako sám zistil, komponovanie na cestách je pre neho zložité, hoci "myslím si, že cestovanie je prospešné, pokiaľ ide o získavanie nových nápadov, ale na komponovanie nemáme počas turné naozaj čas." Prezradil, že najviac času vo voľnom čase počas turné strávia návštevou populárnych nočných klubov alebo, ako trochu zakríknuto priznal, hraním golfu na Game Boy-i počas cesty v tour buse. Pre fanúšikov Depeche Mode to pravdepodobne znamená, že si na ďalší album počkajú možno 3 roky. Ďalšie sklamanie prišlo vo chvíli, keď Gore poprel, že by sa kapela chystala nahrať vystúpenie pre MTV Uplugged, tak ako sa povrávalo. "Fakt neznášam to slovo "unplugged", celé je to až príliš nafúknuté a pritom nemá absolútne žiaden význam. Už je toho podľa mňa až príliš. Nemyslím si, že by sme také čosi urobili." Stále je však dôvod na radosť, nakoľko Depeche Mode aktuálne štartujú americkú časť svojho najambicióznejšieho turné. Gore ohľadne koncertov neskrýva nadšenie a album "Songs Of Faith And Devotion" opäť raz dokazuje, že fanúšikovia majú byť čomu oddaní. zdroj: Creative Loafing, Atlanta, 02/10/1993 autor: Katherine Yeske

Názory Devotees (9)

Efka Gore

 1    10. august 2010 o 13:12

...skvele obdobie…magické, hlboké...

chmelko

 2    10. august 2010 o 15:37

SOFAD nebol len o Alanovi, ale celkovo vyustenie celej doby, atmosfery v skupine a v ich osobných životoch, tiež suhlasim, že tato doba bude pre mna stale najfantastickejšia aka kedy pre mna ako DM fan bola..zase ale nesuhlasim, že už len prežívaju, SOTU sa mi neodpočuval ani doteraz a je to u mna TOP5 album

Night

 3    11. august 2010 o 09:15

Monghi vďaka za článok.
Tomy a Chmelko súhlasím s vami, vyjadrila by som to podobne.
Držme si palce, aby sa Martinovi čo najskôr podarilo napísať nádherné piesne a mali všetci dosť síl, chuti a zdravia pustiť sa do ďalšej práce.

Dangerous

 4    11. august 2010 o 10:04

Bezva článek Monghi smile
Souhlas s tomy, chmelko a Night.

Sveta

 5    11. august 2010 o 15:41

Alan je sice skvely,ale niekto by z neho mal prestat robit Boha. Vsetko je len uhol pohladu, komu sa nepaci novy DM, nech nepocuva. Kazdopadne myslim, ze aj tak by Alan uz k DM neprisiel, jeho vyroky su jasne a nezmenili sa od vtedy, co odisiel. Niektori to, ale za 15 rokov nepochopili.

chmelko

 6    11. august 2010 o 15:50

Sveta: no po vypočutí si Daveovych výrokov v takom 2003 by tiež nikdo nedufal v nove album, takže s tým čo si napisal nesuhlasim…ludia sa nemenia, ale ich nazory ano

Zenzucht

 7    11. august 2010 o 18:53

Zlatý bludišťák pro uživatele Sveta!

Dangerous

 8    13. august 2010 o 08:59

“Udělali jsme něco podobného, ale ne kompletní unplugged, to není náš druh hudby, my tam máme vždy mnoho elektroniky, nikdy nejsme opravdu “bez zásuvky” “

Dave Gahan, Berlín, říjen 2008

kikinkaDM

 9    15. august 2010 o 01:44

sofad by som neprcenoval, po hudobnej stranke , atmosfera a caro patrilo do doby ktora vtedy bola a do veku v ktorom bolo jadro dm fans, ciste hypoteticky ak by dnes vydali sofad ver dmdevotee ze by nezozal taky uspech a nebol tak podmanivy a ocarujuci pre vacsinu fans ako ked ho urobili prave vtedy, pre mna bolo obdobie sofad obdobim v ktorom som dm pocuval omnoho menej, dalo by sa povedat ze som strajkoval pretoze mi nesadlo,  ako v obdobi predtym a potom, tiez mozno koli zivotnej etape v ktorej som bol smile pre mna je ktorykolvek album DM skvela zalezitost a velka vdaka ze tych albumov je aspon tolko smile

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa