Nie som rock´n´rollové zviera

Počas niekoľkodňového pobytu Depeche Mode v Paríži, v rámci európskej časti World Violation Tour, poskytol Andy Fletcher exkluzívny rozhovor pre britský magazín NME.

"Po koncerte sa vrátime do hotela a neskôr s priateľmi obídeme niekoľko nočných klubov, trochu to tam roztočiť a tak. Ja som prišiel len včera, takže som neabsolvoval to, čo ostatní. Tí tu boli celé tri dni, takže to už bola menšia nočná mora."

Je to bežný zvyk pre Depeche Mode, vyraziť do koncerte von a riadne to roztočiť?
Ide o to, že počas koncertu sa vyčerpáte, takže musíte o seba trochu dbať. Ono to nakoniec skĺzne do rutiny, takže hlavne počas voľných dní sa snažím alkohol nekonzumovať.

Jasné, obzvlášť keď väčšinu dňa trávite v letiskových halách, či hotelových reštauráciách.
Náš hlavný problém je skôr v tom, že naše turné trvá vždy dlho a v každom meste, aj v Paríži, či Miláne, máme kopec priateľov a tento fakt nejde ignorovať. To jednoducho nejde len tak si sadnúť a popíjať kávu, predsa koncert, to je udalosť, významný večer. Nakoniec, je to fajn.

Takže, čo koncert, to poopičný stav.
No, na druhý deň... To radšej nebudem komentovať. Inak, toto je fakt hrozný likér a ja som inak konečne triezvy. Také niečo sa udialo po prvýkrát, takže nemôžem povedať, že je to úplne bežné. Na koncert dorazím o ôsmej večer, to už som vždy úplne triezvy. Takže žiadna opica, skôr nevoľnosť.

Uvedomuješ si, aké hlučné to býva v publiku?
Nerozumiem. Myslíte hluk z reproduktorov v prvých radoch? Máme merače hluku, ale publikum v poslednú noc bolo výnimočne hlučné. To sa stane raz za... v Belgicku bolo publikum takisto hlučné, čo ma dosť prekvapilo. To sa nestáva až tak často, z publika veľkú odozvu nemávame. Prišlo nám to čudné, ako aj celý koncert, pretože sme ho nahrávali, takže aj naša koncentrácia bola na inej úrovni.

Ako často sa prezliekate počas koncertu? Na pódiu je totiž dosť veľký pohyb.
Mňa sa to rozhodne netýka, haha. Ja si odložím maximálne kabát, ale Dave sa teda riadne spotí. Od začiatku turné dosť stratí na váhe. Počas posledného turné sme odohrali 100 koncertov, takže tentoraz sme si stanovili maximum 75. Bohužiaľ sme tak museli škrtnúť mnoho miest, kam jednoducho nebudeme schopní zájsť. Sme už jednoducho populárni po celom svete. Aj vo Východnom bloku, proste všade. Museli sme proste škrtať krajiny. Hrali sme v Japonsku a mali sme hrať aj v Singapúre a Hong Kongu, tak ako kedysi. Takže po Japonsku sme hrali iba v Austrálii, kde sa hrali vôbec po prvýkrát. Tam sme zažili situáciu v štýle "Hlava 22", keďže oni tam pre nás nemali pripravené žiadne technické zázemie.
Na poslednom turné bola najzaujímavejšia časť práve vo Východnej Európe, ale tam nás doslova ošklbali a prišli sme o dosť veľké peniaze. Síce to bolo fajn, lenže to bolo v časoch pred pádom opony a my sme sa rozhodli, že sa takým situáciam už vyhneme. Boli sme totiž niečo ako bábky v rukách tamojších vlád. Turné nám v samotnej podstate požiera nás entuziazmus. Niet pochýb, že v budúcnosti už budeme koncertovať pomenej.

Čo sa stalo so sexepílom kapely?
Nebodaj ho postrádate? :)

Ide o to... bežne máte v hľadisku 16 000 jačiacich ľudí, mužov, ženy, divečatá, chlapcov. Napadlo by ťa niekedy, že sa raz budete tešiť tak veľkej pozornosti?
Nebudem tvrdiť, že nie, no nikdy som nedospel k nejakým záverom.

Ako zareagovali vaši rodičia, keď vás videli vykračovať si v kovbojskom prestrojení prenasledovaných polonahými dievčatami, ktoré vytŕčali na kameru svoje prsia?
Nemyslím si, že by to zobrali nejako vážne. Podľa mňa to berú ako súčasť života v kapele. Proste to k tomu patrí.

Chcel by si, aby bola vaša kapela prezentovaná vo viac humornejšej póze?
Naše videá majú v sebe skrytý humor, ten je ukrytý aj v našich piesňach, no rafinovane. Často nás považujú za príliš serióznych, my sami sa niekedy snažíme takí byť, no myslím, že je to len reakcia na naše ranné obdobie, kedy sme od serióznosti boli na hony vzdialení. Boli sme usmiati, často sme mali pocit, že je z nás ľuďom až na zvracanie a často sme mali sami seba plné zuby.

Čaká nás aj v priebehu ďalších piatich rokov nejaká vaša razantná zmena?
Dúfam, že áno, našej hudbe dávame voľný priebeh. Keď pracujeme na albume, snažíme sa byť čo najprirodzenejší. Obzvlášť to bolo cítiť pri tomto poslednom albume, kedy sme sa už počas prvých dvoch týždňov dostali do štandartnej rutiny. V takej situácii musíme všetko stopnúť a prinútiť sa robiť niečo úplne odlišné.

Čiže sa tak trochu znásilníte?
Tak trochu sa znásilníme, haha.

Nemali voči tomu názvu ľudia výhrady a nebrali to príliš seriózne, je to predsalen trochu agresívne slovo.
Čože? Violator? Obzvlášť Nemci s tým nemajú žiaden problém, hoci sa našlo zopár krajín, kde sme s tým problém mali, no väčšina ľudí si ihneď uvedomila, že šlo len o slovnú hračku, žart.

Čo zbytok turné? Objavili sa na vašich koncertoch nejaké celebrity?
Prišiel sa na nás pozrieť môj idol, už ste to počuli? Bolo to dosť trápne.

Kto to bol? Neil Tennant?
Nie, Steffi Graf. Naozaj sa mi páči, úplne ju zbožňujem, tancovala na boku pódia vo Frankfurte. Vyzerá to však tak, že si povyrazila s Mickom Hucknallom. Ale zašla aj do zákulisia a mne prišla úplne fenomenálna, takže som nemohol... a tak.

Zaujímavé, pretože keď som ťa sledoval na pódiu, tak pôsobíš viac ako športová hviezda...
Než hviezda rock´n´rollu?

Dave zasa pôsobí ako Gary Lineker.
Skôr si vždy myslel, že vyzerá ako Brian Clough. Celá tá prezentácia na pódiu je podľa mňa úplne jasná. Snažíme sa byť však sami sebou, nie sme žiadni drsniaci. Kopec kapiel sa počas svojej kariéry dostane do pozície predstieraných drsniakov, nie? Pozrite sa na množstvo amerických kapiel, potom na mňa a musí vám to byť úplne jasné. Ich dizajnéri sú kožou a podobnými vecami úplne pobláznení.

Z kadiaľ sa vzala tá kovbojská predstava skladby "Personal Jesus"?
To majú na svedomí tvorcovia videa. Neskrývame fakt, že s videami nemáme veľa spoločné. To je presne ten dôvod, prečo sme v našich ranných časoch natočili toľko nevydarených klipov. Videá urobili naše koncerty menej rock´n´rollové a vniesli do nich trochu humoru. Bez nich vy sme mali iba štandartnú rock´n´rollovú šou.
Čo je však na tých európskych koncertoch iritujúce je fakt, že sme vo väčšine hál hrali už šesť, či sedem krát a je to stále o tých istých tvárach. Postráda to akékoľvek nadšenie, čo pociťujeme neustále na koncertoch v Amerike alebo kdekoľvek inde.

Máte niekoho, kto vám radí v tom, čo by ste si mali na pódium obliecť, prípadne ako by mal Dave tancovať?
Nie, robíme si veci po svojom. Obliekame sa do bielej a čiernej, pretože sú to neutrálne farby.

Máš pocit, že máte v publiku aj špeciálnu gay sekciu?
Myslím, že sa gayom páčime. Tá predstava je trochu dvojzmyselná, obzvlášť v prípade Martina, keďže kopec ľudí ho pokladá za gaya. Minulý týždeň sme poskytli rozhovor jednému francúzskemu magazínu a tí boli doslova šokovaní, že nik z nás nie je gay. Ten novinár mal pocit, že nás tak všeobecne Francúzi vnímajú. Nemyslím si, že je to zlá vec.

Máš nejaké tetovanie?
Nie a vy?

Nie, ale kapely na cestách nejaké nazbierajú.
Ja nie, nie som rock´n´rollové zviera.

Nepribudlo ti na cestách ďalšie bremeno na plecia tým, že si sa stal súčasťou manažmentu?
Chvalabohu to ide dobre, takže nemusím mať zbytočné obavy, ale mal by som, ak by tomu tak nebolo.

Nemal by si sa teda starať o merchandising?
Nie, ale raz asi budem musieť. Keďže nemáme manažéra, tak musíme mať všetko pod kontrolou. Daniel Miller bol našim skutočným manažérom, veľa nás naučil. Ak by sme ho nemali, dnes by sme museli mať manažéra.

Ešte stále sa po koncerte stretávate s fanúšikmi?
Máme fanúšikov v zákulisí, takže to vždy pripomína Ježiša, ktorý sa prediera masami. Ale jasné, zopár fanúšikov je vždy v zákulisí, potrebujú však visačky. Viete, po celom svete máme množstvo fanklubov, takže nechávame na organizátorov, aby do zákulisia vždy zopár ľudí vpustili. Ja myslím, že je dobré s nimi trochu podebatiť, obyčajne sa z nich vykľujú tí najlepší kritici. Niektorí z fanúšikov naše koncerty skutočne analyzujú. Poznajú dokonale naše texty, obzvlášť Francúzi a pre nás je to skutočný prínos. Sami seba považujeme za skutočnú európsku kapelu.

Zdroj: NME, 03/11/1990