Nemá pravda Antona Corbijna

Vlastníte knihu "Strangers" od Antona Corbijna? A pochopili ste význam Antonových slov v úvode? Že nie? Tak tentoraz máte opäť šancu a v zrozumiteľnom jazyku, spolu s Alanovým komentárom na Antonovu prácu pre Depeche Mode. Príjemné čítanie.

"Pre mnohých banálna záležitosť. V skutku netuším, čo múdreho by som napísal na začiatok. A vonkoncom netuším, akými slovami zapečatiť záver mojich myšlienok. Ak sa mi náhodou pošťastí nájsť tie správne slová, možno vás aspoň za mak presvedčím o mojej nemej pravde, - ibaže tá bizarnosť... do šľaka, ja skutočne neviem, čím múdrym by som začal túto úvahu. Mohol by som použiť jeden z osvedčených modelov písania - napísať niečo od srdca - ale čo mi je to platné, ak mám v hlave totálne prázdno? Jediné čo mi prichodí sú neschopné slová, ktorými ukončím písacie trápenie tejto láskyplnej eseje o zrode hudby, od jej prvých načatých plienok, po prvé kroky rafinovaného rytmu, o jej skoku do zvukopriestoru, a... možno neuveríte, aj hudba máva svoje zlé dni odzrkadľujúce sa v nudných slovách. ...napísal by som vám čosi o mojich štyroch úžasných kamošoch, ktorých najlepším duševným potenciálom je rámus prichádzajúci z neznáma. Napísal by som vám čosi o mnohorakých pohyboch rytmu zahniezďujúceho sa do textov plných hriechu, duševnej normálnosti, fascinácii, chemickej telesnej žiadostivosti, ktorá z polovice sála od srdca a tá zvyšná časť... VYSOKO ENERGETICKÁ... á, nechajme to radšej tak. Nič z toho mi nepomôže ak stále neviem, čo mám napísať na úvod. Dobre. Začnem od iného konca. Mám vyhranený názor na všetko to, čo si teraz prečítate... Nečudujte sa ak vás táto esej, hoci sa možno ani nenazdáte, nečakane pribrzdí, ako vás už zrejme pribrzdila nejedna zo skladieb, ktorá vyšla z kláves mojich štyroch kamošov. Napíšem vám čosi o ich životoch, zasnených zvukoch nevyčerpaného božského pokoja, vesmíre, nekonečnej prázdnote vrývajúcej vám pocit uspokojenia a vy sa s ňou cítite ruka v ruke tak nadprirodzene... kým, sa nevytratí posledná zvuková stopa vymyslená mojimi štyrmi kamošmi. A čím sa zaoberám ja? Posnažím sa vám ukázať, čo sa skrýva medzi siluetami týchto štyroch stvorení v ich denno- dennom pretĺkaní sa klamlivou slávou. Snažím sa zachytiť správne okamihy v správnom čase, na správnom mieste, ktoré vy, žiaľ nemáte to šťastie vidieť. Neuverili by ste akou majstrovskou ľahkosťou sa týmto štyrom kamošom darí vliezť do ulity neznášajúcej oko verejnosti, ktoré zakaždým vzbudí pochybné pletky. Čudovali by ste sa, za akých okolností sa mi podarilo odhaliť ich zdravo kypiacu šialenosť a temnú racionalitu zmýšľania. Toto je chlieb mojej každodennej práce - bez slov vyrozprávať nemú pravdu mojimi očami. Vo chvíli keď môj zrak zaostrí na pozorovaný objekt a uši sa napnú ako tetiva, mozog príjme jediný možný signál - "A mám to!" - Moju prácu by som prirovnal k príbehu o [i]odcudzenosti a komerčnom úspechu[/i]. Mojou snahou je vám vysvetliť za akých podmienok títo kamoši cestujú z jednej hotelovej postele do druhej, z pesničky do pesničky, z puberty do dospelosti. Ako elegantne sa dokážu na pódiu naťahovať, vytáčať nervy a kontrovať si svojským humorom. Možno by som vám mal spomenúť, prečo majú na hlave tie groteskné kockovité účesy a s akou ľahkosťou dokážu ukázať korupcii holé zadky. Na to všetko príde rad, ak sa mi konečne podarí s niečím... začať. Ešte poprosím o minútku. Kým naozaj začnem... tušíte správne, že skôr či neskôr začnem, mal by som prehodiť pár slov o množstve skladieb, ktoré vymýšľajú (mimochodom hlavne pre vlastné účely) moji štyria kamoši pre kohokoľvek, kto vyznáva rovnaké pocity a nálady. Strapaté myšlienky, nežnosť - dalo by sa povedať, že majú veľa spoločného s prebíjaním sa cez stenu problémov, rozhodnosťou, pochabosťou a osamelosťou, zúfalstvom - nechajme to radšej tak. Každá konkrétna pieseň je sama o sebe vstupenkou do sveta ilúzií, čarovného kúzla a nečudujme sa ak môže byť naservírovaná 101 spôsobmi. Vždy som bol toho názoru, že v každom z nás tkvie zárodok fetišu a ten sa rovná spôsobu, podľa ktorého si skladbu zvolíte. Ak mám pokračovať v tejto komplikovanej rovnici, tak spomenutý "váš zvolený spôsob" formuje akýsi kruh medzi osobou (moji kamoši) a ich hudobným nástrojom (počítač). Poniektorí možno zdieľajú rovnaký názor, že piesne vysnené týmito kamošmi sú príťažlivé kvôli ich neokukanej anomálii a starostlivo zmontované... ale do čoho ? - no to sa spýtajte ich. Mizivé percento poslucháčov dychtí za poznaním "prečo a ako" to všetko vzniká a už vonkoncom, takmer nikoho nezaujíma ten bláznivý jazyk presnosti, ktorý dokážu takmer zakaždým správne nasmerovať do rytmu. Z času na čas, keď sa započúvam do ktorejkoľvek skladby prebiehajúcej na "plátne" alebo javisku (tam skôr šaškujú), prichádzam na to, ako dokonale dokázali skombinovať elektroniku a lásku vnútorného sveta so svetom vonkajším a ich technika pohybu sa zdá byť umeleckým posunom dvadsiateho storočia. Proti ich pohľadu, síce môj názor sa vám môže zdať skreslený, ale nemôžem sa ubrániť syndrómu neveriaceho Tomáša, že počúvanie piesni mojich štyroch kamošov je vynikajúci spôsob poznania niečoho čo hovorí o dojme a pojme reálneho "časo- priestoru" a takýto nápad nenapadol nikoho predtým, dokonca ani géniov ako Andy Warhol, David Lynch, Kurt Vonnegut alebo Michael Mann. Skladba netradičného umenia nielenže surovo napadá ušné bubienky, ale zahráva sa s tým, čo sa nazýva váš život. Progresívnosť týchto štyroch kamošov používať elektrický náboj a skúsenosti môže byť jeden z najlepších dôvodov načatia a popísania toho, čo tu už oddávna je a nečakať za tým do budúcnosti x.y. storočia, kde sa všetko nezákonite príliš rýchlo mení, nič neostane také ako pred minútou, minúta medzi minútou je tiež o čomsi inom a uvedomovať si popritom rýchlom tempe svoju existenciu je ako rýchly záblesk, naháňačka alebo... nazvite si to ako chcete. Čo si myslíte? Zrejme sa domnievate, že by som to nemal brať až tak vážne, veď je to predsa len hudba, komerčná výmena informácií, kopa komerčných trikov, nepoznaného strachu, svätosti, výzoru a útechy a títo štyria chlapíci sú iba kšeftári v biznise, kde sa o láske nehovorí... nemôžem si pomôcť. Neviem odkiaľ mám začať a týmto by som to donekonečna opakoval. Dokážem si uvedomiť celkový princíp pop scény tak ako to robia moji štyria kamoši, ktorí sny premieňajú na to najlepšie čo vedia. Beriem to tak vážne, až je to smiešne. A ak mi niekto povie, že hociktorá predaná pieseň mojich kamošov bola a je ničím a zároveň zlatým predajným teľaťom, jednotvárnym džavotaním na spôsob detskej riekanky, a manipulujúcim rytmom, povedal by som im, že nemajú uši aby počuli detaily, nemajú oči, aby videli zázrak, nemajú ani za mak lásky a zmyslu pre dobrodružstvo. A ak by sa ma potom spýtali, prečo mám také nekompromisné názory - veď je to len zábava, možno hra - tak potom by sa môj prúd myšlienok nezastavil ani do nasledujúceho rána. Mal by som plný rukáv dôvodov, prečo moje city reagujú tak a tak, prečo sú tieto piesne tak mátožné, prešpekulované, čierno-biele a značne dôležité a znova by som nevedel odkiaľ mám začať. Spomínam si na časy, keď ma títo štyria kamoši pozvali na ich úžasné vystúpenie, a teraz si uvedomujem tú utlmenosť medzi ich jednotvárnymi činnosťami ako je raňajšie vstávanie, večierka, druhy utlmenia medzi miestami, kedy vaša myseľ dokáže sotva reagovať na nejaký podnet alebo naopak reaguje až nadmieru. A pamätám si, ako som si vtedy uvedomil, že jedného dňa chcem napísať o tej uvoľnenosti, ktorú som tak neskutočne cítil, v tamojšom okamihu som videl koľko lásky a citu vkladajú do svojej budúcnosti. A bolo mi až tak dobre, až mi z toho bolo smiešne. Možnože, ak o tom hovorím teraz je to dosť trápne, ale v skutočnosti to trápne nebolo a nie je ani teraz. Celý ten kolotoč vo vás niečo zanechá, niečo hlboké, premýšľavé, zábavné. Ibaže, ani to ma neprinúti domyslieť si, ako začať túto úprimnú úvahu, ktorá vám tak či onak veľa asi nedá. Dúfam, že mi to odpustíte, ak sa prichýlim k myšlienke ukončenia skladania mojich uletených myšlienok. Zabudnite na začiatok, jadro, snáď viete, kvôli čomu čítate túto knihu, kvôli čomu je tu. Aby sme neustále bdeli nad našimi obľúbenými modlami a nad všetkým tým, čo počúvate v ich hudbe... na to nepotrebujete žiadnu históriu. Mali by ste zobrať za neodškriepiteľnú samozrejmosť, že počúvaním piesni od mojich štyroch kamošov vo mne prerastajú silné pocity omámenia a pominuteľnosti sveta. Ukončime náš rozhovor. K záveru tejto úvahy, chcem iba povedať, že týchto štyroch kamošov máte možnosť kedykoľvek počuť, vďaka tejto knihe aj vidieť, akí sú k sebe priateľskí... a zároveň, [i]sú zatiaľ[/i] akoby cudzinci, nielen k sebe, ale aj k nám... A práve to je dôvod prečo je pop hudba taká vplyvná, dosahujúca veľkú inšpiráciu... a to je to, prečo títo štyria kamoši sú natoľko zbožňovaní, prebúdzajúci nás zo stresu, dávajúci nám pocit, že nie sme ako [i]tí[/i] cudzinci na cudzom mieste." Anton Corbijn [b]Doslov[/b] "Tí, ktorí čosi viete o Antonovi Corbijnovi, ak sa už zaujímate o vážne umenie, môže vás prekvapiť, že si sem - tam rád vypije, hovorí tie najpríšernejšie vtipy a raz ho zazreli, ako tancuje na jednej dosť dôležitej oslave, nahadzujúc divné pohyby akoby niekto dal gól na Majstrovstvách vo futbale. Neťahám vás za nos, ale odhliadnuc od týchto prehreškov nezabudnime na jeho vášeň pre všetko, čo sa spája so slovom "fotografické, fotografia fotoaparát...". Neskutočná vďaka, že máme to šťastie spolupracovať práve s ním už štyri, či päť, rokov. Je niekým, kto dokáže cez pohľad fotografie a filmov ukázať nielen vizuálny pohľad a smer, ale má dar neustále vyzývať výzvy [i]pred-predstavených[/i] myšlienok - o tom, aký Depeche Mode v skutočnosti sú. Fotografie v tejto knihe mapujú dvojročnú činnosť a sú výsledkom niekoľkohodinového pózovania, ťažkej práce v rôznych lokalitách sveta, v neľútostných podmienkach počasia, či už pri teplote mrazu alebo na vriacej púšti. Všetky sú Antonovou osobnou voľbou a nie sú určené pre mediálne zneužitie. Viac menej je to jeho kniha. Nazvime to oneskorený dar našej skupiny, ktorý sme vám potrebovali odovzdať. Dúfam, že ten čas čakania vám stál za to." Alan Wilder editácia so súhlasom autorky: monghi

Názory Devotees (6)

DevotoM

 1    15. február 2005 o 12:01

Akoze v skutku je to napisane dobre, len mi trochu “trha” oci termin “kamoši”, pripada mi to trochu detinske.  wink

fuli

 2    16. február 2005 o 10:35

Vidim, ze chyby uz niekto, kto vie ako sa pise Antonovo meno opravil, ale este tu je chybicka:

Doslov
“Tí, ktorí čosi viete o Antonovi Corbinjovi…..

Ja nechcem zbytocne rypat, ale nemam rad, ked ma niekto skomolene meno, potom uz to nieje on ! grin

Monghi

 3    16. február 2005 o 11:49

opravene, dik za pripomienku… ved vies, kon ma 4 nohy… smile

fuli

 4    17. február 2005 o 16:27

jasne, v pohode… smile

aries

 5    20. február 2005 o 12:32

2 Tomy:
presne aj mna to napadlo…ten članok ne neskutočny…teda tie slvoa z ust Antona hodene na zdrap papiera a neskôr publikovane aj mna priklincovali k stoličke…fakt vystihol…a ja len tichy užas…

tomy

 6    23. február 2005 o 11:27

ked sme uz pri tom Antonovi, tak by nebolo zle, keby konecne nafotil pekne foto aj s DM.

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa