Na slovíčko s Alanom (1997)

Nepotvrdené informácie hovoria o znovuoživení činnosti projektu Recoil, no či sa tak naozaj stane, to zatiaľ vie len Alan Wilder. Vráťme sa preto o celých osem rokov späť a zaspomínajme si na úžasné obdobie albumu "Unsound Methods".

Včera som dostal šancu sa porozprávať s Alanom Wilderom. Mal som k dispozícií len 30 minút, ale ešte 15 minút po oficiálnej časti sme spolu pokecali, tak normálne, bez otázok. Pár dní som v rámci prípravy na rozhovor dostal k dispozícií od Mute nový Alanov album, pozostávajúci z deviatich skladieb:

Incubus
Drifting (pilotný singel)
Luscious Apparatus
Stalker
Red River Cairo
Control Freak
Missing Piece
Last Breath
Shunt

Podľa mňa patria k najlepším skladbám Stalker, Lucious Apparatus a Red River Cairo... ale teraz už poďme na stretnutie s Alanom.

Do hotela som dorazil dve hodiny pred stretnutím. Čakanie som strávil na lavičke pred hotelom... po hodine dorazil Alan spolu s novinármi a venovali čas fotografovaniu. Keď nastal môj čas, vybral som sa do hotelovej reštaurácie a stretol som sa s manažérom z Mute. Rozhovor bol presunutý o 5 minút... ten krátky čas som strávil pitím coly a pokecom so spomenutým manažérom a Alanovou manželkou, ale aj tak to trvalo večne. Nastal ten správny čas, nastavil som rekordér a pozdravil sa s Alanom. Pred prvou otázkou som bol mierne nervózny, ale v momente, ako som zistil, že Alana moje otázky očividne tešia, dostal som sa do pohody. A keď sa rozhovor skončil, mal Alan ešte 10 minút voľna do ďalšieho interview, ktoré sme strávili pokecom o švédskej hudobnej scéne, o obaloch albumov Depeche Mode a ďalších veciach.

Od tvojho posledného albumu "Bloodline" ubehlo veľa času a mnoho vecí sa zmenilo. Aký rozdiel je medzi "Unsound Methods" a jeho predchodcom?
Predošlý album bol v podstate inštrumentálnym albumom, hoci sme skončili pri nahrávaní vokálov, ale vo svojej podstate zostáva inštrumentálnym. Takže vokály boli skutočne len dodatočnou záležitosťou. Tentoraz, keď hudba a vokály kráčajú ruka v ruke je evidentné, že sa každá z tých skladieb priam dožaduje vokálov, vďaka ktorým nadobúdajú svoju celistvosť a zároveň som bol rozhodnutý posunúť tento projekt o úroveň vyššie, takže som sa nakoniec v myšlienkach neobmedzoval skutočne v ničom. Teda v tom je ten rozdiel. No a samozrejme, po inštrumentálnej stránke ma to tiež posunulo vpred, čo sa prejavilo na zvuku - menej elektroniky, menej programovania, viac odviazaných pocitov a viac temnoty.

Na album si prizval viacerých vokalistov a zdá sa, že Recoil je pre teba samotného veľmi otvorený projekt. Ako to vnímaš ty?
Pre mňa osobne je v týchto dňoch najdôležitejšie... dosiahnuť ten skutočný pocit slobody... to bol aj hlavný dôvod môjho odchodu z Depeche Mode. Predtým bol tento projekt len vedľajšou záležitosťou, chcel som preň viac času, a chcel som mať to, čo robím, pod väčšou kontrolou. Mal som pocit, že viac do skupiny patriť nechcem a tento projekt má v prípade, že sa bude držať cesty, ktorú mu vydláždia ľudia spolupodieľajúcimi sa na ňom, omnoho viac výhod... čiže niečo v tom zmysle, ak tento projekt nebude mať stálych členov, bude to presne podľa mojich predstáv, páči sa mi myšlienka neustálej zmeny, o ktorú sa postarajú vždy noví ľudia, ktorí sa k projektu pripoja...

Prečo si si ako pilotný singel vybral práve skladbu "Drifting"?
No, možno práve preto, že som nenapísal jej text som tá správna osoba, ktorej sa to treba spýtať. Každý zo spevákov na tomto albume prispel vlastnými textami... Text skladby "Drifting" napísala Siobhan Lynch a je tak trochu dvojzmyselný, takže bude pre každého znamenať čosi iné... sám mám nejakú predstavu, ale nenabral som odvahu sa jej spýtať na pravý význam... možno aj preto, že by to úplne zničilo moje vízie. Poslucháč má takto na výber, takže je asi lepšie ponechať to otvorené a nechať poslucháča, nech si sám utvorí predstavu, o čom to je.

Ako dlho si na albume pracoval a si spokojný s konečným výsledkom?
Začal som minulý september (1996) a skončil v júni (1997), takže vrátane niekoľkých prestávok to zabralo deväť mesiacov. No sa samozrejme, že som s výsledkom spokojný... ide o najkoncentrovanejšiu vec, akú som kedy urobil a najdokonalejšiu. Samozrejme, že je vo mne aj druhé ja, ktoré tvrdí, že veci mohli byť urobené aj lepšie, ale myslím, že je to prirodzená reakcia... vždy máte predsa pocit, že to, čo ste urobili, ste mohli urobiť aj lepšie...

Počas svojej kariéry si pracoval s mnohými ľuďmi. S kým by si chcel pracovať v budúcnosti? Máš nejaké sny v tomto smere?
No, síce si povedal, že som pracoval s mnohými ľuďmi... ale po väčšinu času v Depeche Mode sme ako skupina nepracovali a takisto sme nezvykli na album pozývať iných ľudí... na posledný album, ktorý sme spolu nahrali, sme síce iných hudobníkov prizvali, ale to bolo jediný krát. Ako som už povedal, toto má viacero výhod.. môžem si prizvať kohokoľvek... a... vždy sa snažím k spolupráci nájsť niekoho nového a je to skutočná výzva udržať na určitej úrovni svoje túžby. Ak robíš s cudzími, tak máš možnosť robiť veci inak... takže veľmi rád podstúpim výzvu neustále hľadať nových ľudí... aj na prípadný ďalší projekt, ktorý dúfam začne veľmi skoro, sa budem o toto snažiť takisto.

Kde čerpáš inšpiráciu?
V každom kúsku všetkého, čo počúvam... veľa rytmov na tejto nahrávke je ovplyvnených hip-hopom... a takisto ma veľmi ovplyvnili britské kapely ako Portishead a Massive Attack. Mám pocit, že predošlý album Recoilu, a posledný album s Depeche Mode, boli príliš preprogramované a neustále som bol v pokušení urobiť vec, akou je táto... takisto som bol ovplyvnený všetkými ostatnými hudobnými oblasťami... klasikou, soundtrackmi, tradičnou írskou hudbou, grunge...

Chodíš rád na koncerty iných skupín?
Aby som bol úprimný, na veľa koncertov teraz nechodím... niekedy však chytím náladu, vyberiem sa na koncert, ale všetko, čo ma zaujíma je príprava scény... predstava zákulisia... nedokážem sa tešiť len zo samotného koncertu. Ale teda na koncerty naozaj veľmi nechodím, no počúvam množstvo hudby, o ktorej som sa už zmieňoval. Mám obrovskú zbierku cd diskov a vinylov, to viete, som z tých, čo keď počujú v rádiu skladbu, ktorá sa im páči, bežia do obchodu a kúpia si hneď celý album, namiesto toho, aby si kúpili len singel... a obyčajne som z toho albumu nakoniec sklamaný, preto sa dnes takémuto ošiaľu snažím vyhýbať, ale stále sledujem celú hudobnú scénu a zvlášť sa zaujímam o soundtracky.

Mal si niekedy v pláne vystúpiť s projektom Recoil aj naživo?
Momentálne také plány nemám... hoci tá možnosť tu vždy je, viete, ak by s návrhom prišla nejaká vplyvná tv stanica alebo bol nejaký príliš veľký dopyt po takejto záležitosti, potom by bol dôvod nad tým uvažovať, no je veľmi ťažké si predstaviť, že by som s takýmto projektom podnikol nejakú šnúru. A dokonca ja osobne sa necítim ako prirodzený frontman, či pódiová osobnosť. Radšej mám prácu v štúdiu.

S akými reakciami si sa stretol po tvojom odchode z Depeche Mode?
Aby som sa priznal, s médiami alebo s fanúšikmi až v takom úzkom kontakte nie som, faktom je, že som bol mimo centra pozornosti takmer 3 roky, takže toto obdobie je pre mňa vcelku zaujímavé - zisťujem, či vôbec mám nejakých fanúšikov.

Musel si niekedy stopnúť práce na tvojom projekte kvôli práci s Depeche Mode a je pre teba teraz ľahšie venovať sa len jednému projektu?
Nikdy som nemal problém s tým, že mám aj vedľajší projekt. Ale fakt je, že veľa času naň nebolo. Ani ten posledný album ("BloodLine") som nemohol riadne spropagovať, nakoľko som bol až príliš zapletený do prác na albume Depeche Mode ("SOFAD"). Takže tentoraz mám na predstavenie nového albumu skutočne dostatok času a určite tomu bude tak aj s tým ďalším.

Depeche Mode spolupracujú s Antonom Corbijnom. Nemal niečo spoločné aj s projektom Recoil?
Antona sa o spoluprácu nežiadal a ani som si nie istý, či by ponuku prijal. Jeho práce sa mi naozaj páčia, ale myslím, že v prípade jeho voľby z mojej strany by išlo o veľkú chybu, pretože by ma to vrátilo k mojej predošlej práci.

Začul som niečo o skupine Daphne and the Tenderspots. Môžeš mi niečo o tom povedať?
Tak toto je neférová otázka... ale, no dobre... hral som v tejto skupine na konci 1970-tych rokov, s produkciou sme zapadali do štýlu "new wave" a Daphne bol vlastne spevák. Nahrali a vydali sme zopár nahrávok a to bolo asi tak všetko.

Čo tvoje vzdelanie, myslím hudobné, ale aj to všeobecné.
Študoval som na gymnáziu, ale len tri roky, pretože som bol lajdák, ale mám celkom slušné hudobné vzdelanie, chodil som na hodiny piána a celkom som v tom bol úspešný... dosiahol som až ôsmy stupeň, lenže faktom je, že ma to veľmi nebavilo, hoci dnes som skutočne rád, že sa na mňa čosi nalepilo a som si istý, že to bol veľký krok k tomu, čo robím teraz.

Napísal si nejaké skladby, ktoré neboli vydané?
Nie, musím sa priznať, že nie som dobrý textár... komponujem hudbu, no s písaním textov mám fakt problém, hoci som na ranné albumy Depeche Mode niekoľkými skladbami prispel, no nepáčili sa mi a nemám ich rád doteraz. A mám pocit, že som mal pripravených ešte niekoľko skladieb, ktoré sa na albumy nedostali, hoci sa s nimi počítalo neskôr... mali rôzne vokály a rôzne texty, mohli sa použiť kedykoľvek, ale veľa ich nebolo.

Čo ťa zaujíma okrem hudby?
Nedávno som sa odsťahoval na vidiek, narodilo sa nám dieťa, čo si žiada strašne veľa času, viete, keď máte deti, musíte im byť stále na blízku. Musím teda priznať, že na veci, ktoré máme radi, ako chodenie do kina a pod., veľa času nemáme. Do kina som kedysi chodil hrozne rád, mám rád filmy, a takisto futbal, fandím Queens Park Rangers... a čo ešte? Rád chodím do reštaurácie... a obaja s manželkou radi zbierame lekárske nástroje, takisto radi snoríme po antikvariátoch, kupujeme starý nábytok... to nás veľmi baví.

Cítiš sa starý a postrádaš vo svojom živote niečo, po čo fakt túžiš?
V kútiku duše dúfam, že zažívam svoje najproduktívnejšie obdobie... a.. cítim sa starší, no na druhej strane sa momentálne cítim skvele a som spokojný so svojim životom, a hlavne s tým, že mám po kontrolou všetko, čo robím, som tým všetkým nadšený, predovšetkým hudbou, ktorej sa venujem. Dokonca som dosiahol stav, kedy pred sebou nemám žiadne obmedzenia... postavil som si vlastné domáce štúdio, čiže pracujem kedy chcem a hlavne spôsobom akým chcem. Môžem svoju prácu spájať so svojim rodinným životom, takže si myslím, že môj život dosiahol veľmi slušnú úroveň.

Tento rozhovor je pre rádiostanicu, ktorú počúvajú večne hladní študenti. Máš pre nich nejaký tip na lacné jedlo?
Lacné jedlo? Tak o tom nemám ani potuchy, pretože sa stravujem v drahých reštauráciách. Ale, čo je to vlastne lacné jedlo? McDonalds?

Nie, tí su hrozne drahí... máš limit 1 libry.
Ok.. tak by sa mali obrátiť na štýl hippies a začať pestovať vlastnú zeleninu. To je cesta k správnemu lacnému životnému štýlu.

A môj čas vypršal... stláčam tlačítko Stop a ďakujem Alanovi za rozhovor. Následne mi podpísal nejaké veci, album "Bloodline", nejaké promo fotografie, 12" singel "World In My Eyes" s Alanovou fotografiou vo vnútri a album "1+2". Ako sa ukázalo, Alan mal trochu času pred ďalším rozhovorom, tak sme hodili krátku reč o švédskej synthypopovej scéne... spomenul si na švédsky tribut "Your World In My Eyes", ku ktorému dodal, že stále neprišiel na význam takýchto projektov. Po pár minútach som však nadobudol pocit, že Alan by sa už rád zbavil ľudí, ako som ja, tak som sa pobral preč.

autor: Henrik Wittgren
zdroj: Bong