Michal Matejčík - depešácky Harp Machine

Ahoj Michal, som rád že môžem s Tebou urobiť rozhovor pre depechemode.sk a aj fanúšikom Depeche Mode na Slovensku sprostredkovať Tvoje pocity z udalosti, ktorá siaha za hranice, aké sa fanúšikovi kapely bežne prihodia.

Poďme ale trochu na začiatok.

My Ťa osobne poznáme ako skromného a pokorného hudobníka a veľkého fanúšika Depeche Mode. Kto je ale Michal Matejčík v jeho vlastných očiach?
:-) tak to som rad, že ma takto vidíš. Človek nanešťastie vidí seba aj z iných pohľadov, ja sa dosť kritizujem až dožieram perfekcionizmom vo všetkých oblastiach, či už ide o vzťahy , alebo pracú. Ale inak si myslím, že som kladná postava na svete, hľadajúca plus.

Momentálne žiješ vo Viedni s ktorou je prepojený Tvoj súkromný aj profesijný život. Poodhalíš nám niečo aj zo svojho rodinného života?
Môj život je zatiaľ preplnený len profesiou hudobníka a som rád, keď môžem ísť niekedy s partiou von.

Čo dokáže chlapca v mladom veku priviesť k hudobnému nástroju, akým je harfa?
Keď sa na to dívam teraz, tak to bolo riadne teenegareské šialenstvo, ísť v 18 rokoch na konzervatórium a študovať nástroj, ktorý na Slovensku nemal uplatnenie a nikto o ňom nevedel. V tom veku sa človek chce odlišovať od všetkého a všetkých a preto mi asi harfa pripadala dosť mimo od záujmu iných.

Aké sú Tvoje klasické ale aj súčasné hudobné vzory? Je hudba aj Tvojou terapiou a liekom na ľahší život?
Určite áno. Na hudbe je magické to, že dokáže zmeniť naše emocionálne stavy, v ktorých sa nachádzame. Vie z nás urobiť miernejších, rovnako ako aj agresívnejších. Ja vždy hľadám hudbu, ktorá moju myseľ dokáže úplne oslobodiť, spomaliť. Medzi tie klasické a súčasné vzory patria hlavne umelci z Ruska a Francúzska.

Ako klasicky vzdelaný hudobník sa na hudbu dívaš inak, ako väčšina fanúšikov. V čom vidíš kvalitu hudby Depeche Mode v teoretickom zmysle?
V čisto teoretickom zmysle je to kombinácia harmónií, zvukových farieb, rytmických myšlienok, inštrumentálnych pasáží, tónového rozsahu, celkového vývoja a časovania v skladbe, výber dur/mol tóniny pre skladbu, a rovnako melodická práca s Gahanovým a Goreho hlasom. Všetky tieto faktory robia ich skladby veľmi zaujímavé. Myslím si, že pravé Alan Wilder veľmi dobre dokázal mixovať tieto faktory s jeho zmyslom pre zvuk. Preto po jeho odchode osobne cítim, že ich skladby niečo  postrádajú.

Tvoja najobľúbenejšia skladba od Depeche Mode?
:-) Dobrá otázka. Každá ich skladba nesie v sebe moje spomienky na miesta kde som žil a čím som žil. Je to pre mňa taký životný-pocitový denník, preto je ťažké povedať jednu skladbu , ktorá by bola najobľúbenejšou. Ale môj najobľúbenejší album je bez rozmýšľania „Songs Of Faith And Devotion“.

Sadol Ti nový album Delta Machine? Našiel si si na albume aj favorita, ktorého nosíš v hlave a plánuješ interpretovať na harfe?
Pre mňa je to naj album, ktorý urobili od obdobia albumu Ultra. Mojim favoritom albumu je „My Little Universe“. Minimalizmus, ktorý sa odlišuje od ostatných piesní na albume a aj, že prišli opäť s niečím novým a iným ako robili predtým. O tomto malom kúsku hudby by sa dalo veľa diskutovať.

Poďme teraz ale k tvojim hudobným úspechom ktoré zaujímajú aj našich čitateľov. Prednedávnom sa Tvojej osoby chytili aj slovenské bulvárne médiá a spropagovali Tvoje účinkovanie na koncertnom turné George Michaela ako senzáciu. Bola náhoda, alebo cielená snaha, že si sa na jeho turné hudobnícky podieľal?
Jeho tvorbu sledujem dlhý čas. Je to skvelý spevák a hudobník. Keď som videl vo Viedni polepené plagáty, že bude hrať symfonické turné, tak som si hneď povedal, že si na to musím kúpiť lístok, to chcem vidieť a počuť. Asi o dva mesiace som hral s jedným kamarátom , ktorý je tiež harfista a práve od neho prišla správa, že management tohto turné ešte nenašiel harfistu. Odoslal som motivačný e-mail a vzápätí som dostal noty, prišiel som na prvú skúšku a ostal som na cele turné. Pre hudobníka je to veľká skúsenosť spolupracovať s takou hviezdou a veľmi to prajem aj ďalším hudobníkom, aby mohli také niečo zažiť.

Počas turné s Georgom Michaelom si v Anglicku navštívil veľa miest, medzi nimi aj samotný Basildon. Aké to tam bolo?
Basildon je mesto, ktoré bolo vybudované v 40-tych rokoch, teda mesto bez minulosti a histórie. Jedinú jeho históriu píšu Depeche Mode. Ako je Liverpool mesto, kde sa zrodili The Beatles a kde sa každý deň koná viacero túr po meste na miesta, kde žili a tvorili, tak som sa pýtal ľudí v Basildone, kde sú tie významné DM miesta. Basildončania vôbec netušili, na koho sa pýtam. Cez Facebook som sa odvážil napísať Deb Danahay, bývalej priateľke Vince Clarke, či by mi ona neukázala miesta nasiaknuté históriou kapely. Deb prišla na aute, v ktorom sedela ďalšia bývalá spolužiačka Dave Gahana. Spoločne mi ukázali ich školy, domy v ktorých bývali, kde mali prvé koncerty a kostol, kde chalani miništrovali. Tiež mi porozprávali zážitky, poukazovali fotky z tých čias. Bol to veľmi vzácny deň.

Ako sa o Tebe Depeche Mode dozvedeli? Vyzerá to tak, ako keby si bol v správny čas na správnom mieste.
Na turné s George Michaelom som sa zoznámil s fantastickými hudobníkmi a producentami. V jeho tíme pracoval aj Kerry Hopwood, ktorý sa teraz podieľa  ako programátor nástrojov na aktuálnom turné Depeche Mode a tiež je známy tým, že robil programming na albume Ultra. Počas turné som s nim hovoril o Depeche Mode, o tom , že som ich fanúšik a hrám ich skladby na harfe. Veľmi sa mu páčila myšlienka, že ich elektronická hudba sa dá hrať aj na čisto akustickom nástroji ako je harfa. Myslím, že je tiež dobrým priateľom Martina Goreho a práve od neho sa o mne Martin dozvedel. Presne ako hovoríš, bol som v správny čas na správnom mieste a pripravený!

Aj keď sme o Tvojom vystúpení ako predskokanovi viedenského koncertu Depeche Mode vedeli, nesmeli sme o ňom informovať. Prečo toľko tajností?
Osobne si myslím, že chceli pripraviť pre fanúšikov niečo špeciálne, čo by sa hodilo k prostrediu múzea, kde sa koncert konal. A aby to bolo pre nich ešte väčšie prekvapenie, keď zrazu začujú skladby Depeche Mode na harfe, snažili sa to preto udržať v tajnosti.

Predskokani na turné majú vo všeobecnosti zákaz hrať akékoľvek ich skladby. Už len v tomto bolo ale Tvoje vystúpenie výnimočné.  Kto rozhodoval, ktoré skladby budeš hrať? Mali pre Teba Depeche Mode v tomto smere nejaké pravidlá? Mali vôbec nejaké pravidlá?
Všetko išlo neuveriteľne ľahko a bezproblémovo. Pamätám si , že ešte dva dni pred koncertom som manažérovi turné poslal e-mail s obavou, či naozaj budem hrať, že sa mi to nechce veriť, že jedným odklepnutím je vec vybavená? Prišla odpoveď v ktorej stálo, že moje hranie je hotová vec a všetci sa tešia. Keď som prišiel v deň koncertu pred halu, čakal ma tam už manažér turné, ktorý ma odviedol dovnútra k pódiu a ďalej šlo už všetko samé od seba.

Opíšeš nám, čo sa dialo v deň koncertu? Absolvoval si zvukovú skúšku?
Zvuková skúška prebehla bez komplikovaných nastavovaní. Na pódium mi vyniesli harfu, prišiel zvukár, ktorý si ju poobzeral a umiestnil mikrofóny. Zahral som par pasáží na ktorých si ponastavovali balanc.

Zdá sa, že Tvoja harfa úplne obnažila pôvab a silu skladieb Depeche Mode "to the bone". Dostalo to asi aj samotného Martina Goreho. Vedel si o tom, že počas hrania skladieb svojho hudobného idolu sa na Teba pozerá okrem veľmi kritického publika aj ich autor?
Bol som úprimne rád, že som sa o tom dozvedel až po koncerte. Myslím, že ak by som vedel o tom, že Martin stojí na boku pódia, asi by som hral neprirodzene a podvedome by som sa sústreďoval len na to, ako ho zaujať a neužíval by som si spontánne s publikum.

Pri všetkých skladbách ktoré si hral, si ľudia začali pospevovať, najprv dosť nesmelo ale ku koncu ťa prijali "za svojho". Zachytil si to v zápale hrania? Pri "Never Let Me Down Again" pripojili aj pamätné mávanie rukami...
Bol som veľmi vďačný, že fanúšikovia prijali tuto "predkapelku", že sami cítili, že som jedným z nich. Vo chvíľach, keď dav spieval naplno, som si predstavoval, ako sa musia Depeche Mode cítiť, keď stoja na pódiu pred vypredaným 30 tisícovým štadiónom a všetci spievajú ich piesne ako hymny a vo vzduchu máva 60 tisíc rúk. Bolo zážitkom si to predstaviť práve na ich vlastnom pódiu.

Takže Tvoje vystúpenie bolo, ak sa to dá tak povedať, prekvapenie pre Martina Goreho, ktorý si ho náležite užil. Ako na Teba zapôsobil Martin? Stretol si sa aj s ostatnými členmi kapely?
Marin L. Gore je taký, aké sú jeho piesne, ktoré spieva a o ktorých spieva. Pôsobí veľmi jemne, skromne a srdečne. Vôbec nemá cenu, byť pred ním nedostupný. Sám sa zaujímal, kto som, čo inak hrám, čo robím. Dave Gahan mi "len" s veľkým úsmevom zaprial pri jeho odchode „Good Night“.

Ako sám dobre vieš, hudobníkom, ktorí predskakujú Depeche Mode na ich požiadanie sa často v budúcnosti ponúkla aj spolupráca na ich projektoch. Myslíš, že je odvážne snívať o prizvaní Tvojich hudobných dovedností napr. na ich Delta Machine turné?
Pri Depeche Mode človek nikdy nevie s čím prídu, čím prekvapia, aký bude ďalší krok v ich tvorbe. To isté platí aj o ich koncertnom turné. Ak by zo strany kapely prišla akákoľvek ponuka, určite by som neváhal.

Počas minulého roku si vystupoval na rôznych Depeche Mode Parties po celom Slovensku a v apríli sú v pláne ďalšie vystúpenia v Bratislave a Banskej Bystrici. Dostal si už ale ponuky na vystúpenia s repertoárom Depeche Mode aj mimo Slovenska?
V Berlíne sa koncom mája koná krst novej knihy Monument , ktorú dávajú dokopy dvaja z najväčších zberateľov Depeche Mode. Nebude to klasická biografia, budú to ale obrazové materiály od prvotín až po dnešnú dobu. Pri príležitosti krstu knihy budem hrať večer veľký koncert. Ďalšie koncerty sa rysujú v septembri v Budapešti a v New Yorku.

Ďakujem Michal za rozhovor, depechemode.sk a aj ja Ti osobne držíme palce k dobre našliapnutej kariére a nielen čo sa týka svetových interpretov populárnej hudby. Do skorého videnia!

Michal Matejčík:
michalmatejcik.com
facebook.com/Michal.Matejcik.Harpist

Najbližšie Michalove vystúpenia:
Oficiálna Delta Machine Release Party, Bratislava, 6.4.2013
DM party "Black Celebration" vol.5, Banská Bystrica, 20.4.2013