Men Say Go!

Men Say Go!

Reportér magazínu The Quietus sa porozprával s Clarkom a Gorem po telefóne zo Spojených Štátov (obaja poskytovali rozhovory UK média separátne) a rozobrali príbeh stojaci za pozadím projektu nedokončeného biznisu, ktorý konečne priniesol "ovocie".

Martin, bolo zaujímavé si prečítať v rozhovore pre The Stool Pigeaon, že Vince, ktorý ťa oslovil s týmto projektom, predtým prakticky vôbec nepočúval techno, zatiaľ čo ty si sa už venoval DJ-ingu a podobným veciam. MLG: Techno počúvam už veľmi dlho. Takisto som si ten rozhovor prečítal a zistil o Vincem veci, ktoré som vôbec netušil! Ja som Vinceho prakticky nikdy veľmi nepoznal, takže ma vskutku prekvapilo, že techno objavil len nedávno. Dokonca Mute ma label pre techno scénu (NovaMute) už veľmi dlho, pamätám si, aký som bol nadšený z vecí od Tresor a nejaké veci vydal dokonca aj Daniel. Techno mám v krvi už celú večnosť. Nebolo prekvapivé, ako jednoducho veci od VCMG vznikali, teda ak tomu naozaj tak bolo? VC: Ja som začal na tom najskôr pracovať sám. Mal som rozpracované tri, či štyri skladby, keď som sa rozhodol spolupracovať s niekým iným a oslovil som Martina. Skôr je prekvapením, ako sme sa v tejto hudbe obaja zhodli. Ale bolo to skvelé, nakoľko keď som mu poslal moje veci, tak som nemal ani tušenia, čo mi vráti späť, no vyvinulo sa z toho niečo, čo sa mi naozaj páčilo. To nebolo iba o tom, že by ma to tešilo! Doslova sme tomu obaja prepadli. Nemal si obavu, že by mohol povedať "nie"? VC: Nevedel som... nebol som si istý... viem, že Martin je permanentne zaneprázdnený a nemal som poňatia, čo mali samotní Depeche Mode v pláne. V maily som mu však prízvukoval, že v tomto smere nie sú žiadne tlaky, termíny, žiadne plánované vydania, nič. Jednoducho to bolo len o nás a že s tým môže byť celkom dobrá zábava... ak si za, tak poďme na to. Čakal si na odpoveď dlho? VC: Prišla veľmi rýchlo - o týždeň a pol. Martin, teba ten nápad neprekvapil? Čo ťa napadlo v prvom momente? MLG: Samozrejme, že som bol veľmi prekvapený, pretože ani v tých najdivokejších snoch by ma nenapadlo, že by ma Vince kontaktoval a ešte s tým, že by sme mohli spolu niečo robiť. Takže v prvom momente som bol parádne šokovaný. Keď som sa z neho dostal, prišlo mi to celé ako skvelý nápad, pretože odhliadnuc od toho, že by bolo skvelé dať niečo s Vincem dokopy po 30-tych rokoch, som sa pohrával s technom už veľmi dlho. Prezradili ste, že v ranných časoch Depeche Mode ste sa až tak dobre nepoznali. Nahrávky VCMG znejú veľmi sviežo a majú v sebe neuveriteľnú iskru. Nemáš pocit, že tá priepasť alebo prerušenie vzťahov vašej kreativite istým spôsobom pomohla? Ako je to vlastne s vašim vzťahom teraz? VC: To jednoznačne. Keď som opustil DM, tak sa skladateľstva chopil Martin a jeho štýl je úplne odlišný od toho môjho. Počas tých rokov sa u nás vyprofilovali úplne odlišné štýly a práve preto podľa mňa znie VCMG tak odlišne. Myslím, že ak by sme 25 rokov fungovali v tej istej kapele, tak by sa ľudia takéhoto zvuku nedočkali. Martin, tvoj názor? MLG: Dobrá poznámka, nikdy som o tom nepremýšľal. V súvislosti s týmto projektom sme sa nikdy nestretli, bolo to celé o zdieľaní súborov, no myslím, že obaja sme chceli zachovať určité štandardy a hlavne urobiť dojem jeden na druhého. Premýšľam o použití nástrojov, nie ste tak trochu na syntezátori? MLG: Myslím, že za tie roky sme obaja syntezátorom prepadli. Vince má ohromnú zbierku syntezátorov, ja takisto. Niektoré mu dokonca závidím, čo je dosť vzácne, nakoľko väčšina ľudí so závisťou prezerá moju zbierku, no on má zopár skutočne raritných kúskov. VC: S Martinom sa až príliš zaujímame o syntezátori. Obaja sa angažujeme v elektronickej hudbe, Martin sa dokonca venuje DJ-ingu, takže on o tomto žánre vie trochu viac, než ja. Práve preto to fungovalo tak dobre. A čo myslím pomohlo tomuto projektu takisto bol fakt, že na Martina nebol vyvíjaný žiaden tlak. Ako ste sa rozhodovali, ktoré nástroje použiť? Diskutovali ste o tom? MLG: Možno to znie trochu pritiahnuté za vlasy, ale mi sme o tomto projekte prakticky vôbec nediskutovali. Všetko šlo cez e-maily a nešlo v nich o žiadne detaily, boli veľmi stručné a k veci. V tom prvom bolo doslova uvedené iba "Premýšľam o nahrávaní techno albumu, nechceš spolupracovať?". Keď som odpovedal "áno", tak mi Vince začal posielať prvé nápady, z ktorých sme sa odpichli. Z prvých trackov som pochopil, ktorým smerom sa Vince uberá a tak sme v tom projekte pokračovali. Keď robíte techno, tak máte vždy k dispozícii akúsi šablónu, pretože 99% času skladby je pre tanečný parket a má jednoznačný rozsah tempa. To ste si neposielali ani žiadne poznámky? Čiže samotnú komunikáciu tvorila hudba? MLG: Žiadne seriózna komunikácie neprebiehala. Prvou konverzáciou bola telekonferencia, ktorej sa zúčastnil Vince, ja, Daniel z Mute a obaja naši manažéri, a to už bolo v období, kedy sme boli vlastne so všetkým hotoví, rozoberali sme iba nápady týkajúce sa názvu projektu, albumu a podobne. Aký máš vlastne názor na techno, ako na formu, ktorá vás k tomuto projektu inšpirovala? VC: Aby som bol úprimný, techno nikdy nepatrilo k hudbe, ktorá by ma kedy inšpirovala. Záujem o túto scénu u mňa nastal až v momente, ako som remixoval skladbu pre chlapíka menom Plastikman. Následne ma zaujal portál Beatport a to som už doslova explodoval od úžasu, ako ľudia z elektronickej scény dokážu využívať syntezátori. Skvelé na Beatporte je aj to, že máte k dispozícii 90 sekúnd skladby, ktorú si neskôr môžete kúpiť. Elektronická hudba má toľko odnoží a ja som o tom vôbec nevedel. Ale tak, už mám svoj vek, prečo by som to mal vedieť? Uvedomil som si, že akonáhle človek udrží solídne hudobné tempo, tak už môže všetko. Takisto som si uvedomil, že ak chcete vytvoriť emotívnu hudbu, tak k tomu nie sú potrebné vášnivé texty a veci podobné, emóciu jednoducho zachytíte obyčajným zvukom, následne vystaviate skladbu, pridáte nejaké tie aranžmány a zrazu je z toho niečo "obrovské". Práve toto ma zaujalo a inšpirovalo zároveň. Nezachytil si v niektorých zvukoch, prípadne pri iných experimentoch niečo z toho, čomu ste sa venovali kedysi, keď ste boli medzi prvými, kto používal syntezátori? Nespojili ste sa s akýmsi duchovnom v tomto smere? VC: Nie. Ľudia dnes siahajú po syntezátoroch omnoho viac, že som sa o to pokúšal ja kedykoľvek predtým. V tomto smere neexistujú žiadne obmedzenia, netrápite sa nejakými refrénmi, či stredom skladby a podobne, ide len a len o zvuk. A ako som povedal, práve toto ma zaujalo. "SSSS" som si vypočul spolu s "Speak & Spell" a uvedomil si, že je tu niečo veľmi neobyčajné, čo vyznieva veľmi prirodzene, čo má spojitosť s vami oboma. Duch a charakter "Speak & Spell" akoby sa odrážal vo VCMG. Je v tom čosi jemne drzé. Nepôsobím ako hlupák? VC: Ja neviem. "Speak & Spell" som nepočul už 25 rokov, urobím tak dnes večer. MLG: (smiech) Teraz neviem, či to mám brať ako kompliment, ale asi tak urobím. Je to kompliment. MLG: Nemyslím si, že ide o komediálnu nahrávku, ale pripúšťam, že je svojrázna, až čudná, dokonca aj v prípade názvu a tých hadov. Ale nejde o existenciálnu nahrávku, nie? Ako album to funguje skvele, to sa nedá o všetkých techno albumoch povedať a ja osobne to počúvam ako popovú nahrávku. Má to ohromnú osobnostnú stránku, čo je dosť zaujímavé, obzvlášť keď ide o inštrumentálnu záležitosť. MLG: Som rád, že to tak cítiť, to bolo od teba pekné. Vďaka. To preto, že ide o teba a Vinceho, nech robíte čokoľvek, vždy to bude pop, nie? MLG: Obaja reprezentujeme tradičnú skladateľskú školu a keď nás vypustíte do polí techna, tak z toho vyjde aj tak čosi melodické, hoci to bude v tej najelementárnejšej podobe. Ako som povedal, páči sa mi to, čo o tom povedal Vince, že dokážete vytvoriť emócie a pritom to bude znieť veľmi jednoducho. A práve toto nás poháňalo vpred pri tomto projekte, hoci to bolo niečo úplne iné, čomu sme sa venovali doteraz. Nešlo tak trochu o osvieženie vzťahu prostredníctvom hudby? VC: Bolo to veľmi zaujímavé, s Martinom sme totiž v časoch DM nikdy neboli priatelia, nikdy nebol mojim kamošom, bol kamošom Fletcha. Okrem toho bol veľmi tichý. Keď som ho po rokoch stretol, uvedomil som si, že má ten istý zmysel pre humor ako pred 30-timi rokmi a podobe. Podľa mňa sa až tak veľmi nezmenil, hoci ja som stihol oplešatieť. Aj v tvojom prípade šlo o menej tlaku? Nemusel si sa starať o texty, ani o popové formáty skladieb... VC: Jednoznačne. Akoby ste mali paletu farieb a boli schopný čohokoľvek. Väčšina mojej práce spočívala v strihaní a rearanžovaní zvukov, o generovanie zvukov zo syntezátorov ani tak veľmi nešlo. Keď sa tak aj stalo, tak som tie vygenerované zvuky okamžite pretláčal cez počítač. Nemôžem povedať, že to bolo jednoduché... ale je to jednoduché. S Logic-om máte neobmedzené možnosti. Myslíš, že VCMG môže ovplyvniť budúcnosť tvojej práce v Erasure?? VC: Som si istý, že sa tak stane. Ale nebude to nič vedomé. Stále som náchylný ku komponovaniu skladieb, stavbe refrénov, tempu a samozrejme k dobrým textom, ale táto "zvuková sloboda" sa určite odrazí v budúcej produkcii Erasure. S Andym už spolupracujeme veľmi dlho, veľmi dlho pracujem tým istým spôsobom, už sa z toho stala akási rutina, takže táto spolupráca s Martinom mi otvorila oči a určite sa to odrazí na ďalšom albume Erasure. No a nakoniec, ak s týmto projektom vyrazíte na cesty... ty si človek, ktorý si potrpí na elegantné obleky, spomínam si na vystúpenie v rámci Mute Short Circuit festivalu v máji minulého roka v Londýne. Ako chceš vlastne presvedčiť ľudí na techno v lososovo-ružovom obleku? VC: (smiech) Tak to vážne neviem. Skutočne dobrá otázka. To bude... to sa musím spýtať manželky. Presne to asi urobím.

Názory Devotees (1)

Night

 1    7. marec 2012 o 18:52

super článok ....“musím sa spýtať manželky” fajn - dobrý poradca

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa