Martin Gore: Dnešný svet mi je odporný!

Pred príchodom Depeche Mode do kolumbijskej Bogoty poskytol Martin telefonický rozhovor rádiu La X 103.9 FM. Album "Spirit" oslavuje rok od svojho vydania a zdá sa, že Martin Gore zmenil pohľad na Spojené štáty Americké.

Ahoj Martin. Ako je v Mexiku?
Martin: V pohode. Pricestovali sme včera v noci. Dnes sme sa chvíľu motali po vonku a je tu veľmi príjemne. Konečne trochu teplejšie. Turné po Východnej Európe bolo totiž veľmi chladné, takmer permanentne -15 stupňov.

Koľko vystúpení vlastne zahŕňa "Spirit" turné?
No, odhadom asi 115.

To je skutočne veľa. Nemáš pocit, že dnes hráte omnoho viac, ako keď ste začínali?
Jasné, a viete prečo? Pretože sa nás dožadujú. A to sme nenavštívili ešte množstvo ďalších krajín. Príkladom je Japonsko, kde sme nehrali od roku 1994. Ak by sme mali hrať všade, kde nás o to žiadajú, tak by sme neboli na turné rok a pol, ale možno štyri.

Prečo sa do Japonska nevrátite?
Hlavným dôvodom je asi fakt, že v Austrálii sme nikdy neboli veľmi úspešní. Takže zo strategického hľadliska by bola cesta do Japonska ďaleko schodnejšia, ak by sme boli úspešní aj v Austrálii. Vziať celý ten koncertný kolos do Japonska, a nehrať pritom nikde inde v regióne, by bolo až príliš nákladné.

Dnes keď albumy, ako také, už nie sú stredobodom pozornosti a všetko sa sústreďuje na produkciu a hranosť jednotlivých skladieb, ako vlastne zisťujete úspech albumu "Spirit"?
Asi cez publikum na koncertoch. Aj keď o albumy dnes už prakticky ani nie je záujem, hudba samotná je stále veľmi populárna a na každé naše turné chodí viac ľudí. Myslím, že takto sa dá merať úspech. Máme šťastie, že naši fanúšikovia si nás cenia rovnako alebo aj viac, ako pred 38 rokmi, kedy sme začínali.

Podľa mňa si vás cenia stále viac a viac.
To má čo dočinenia s lídrom kapely. Je to vôbec asi najdôležitejší člen skupiny. Veľmi to pomáha hlavne na vystúpeniach. Samozrejme, ľudia na nás chodia radi ako na celok, ale cez to všetko sa idú pozrieť hlavne na výkon frontmana.

Sledovať Davida na pódiu je skutočne výnimočný zážitok. Do Kolumbie prídete už po druhýkrát a bude to určite úžasné.
Áno, a my sa tešíme takisto. Veď sami viete, že za celú našu kariéru sme hrali v Južnej Amerike veľmi málo.

Nemáš inak pocit, že ak sa rozhodne skončiť frontman kapely, tak vlastne končí všetko?
Neviem, či koniec bude súvisieť len so samotným rozhodnutím frontmana, ale je to dobrý prostreh. Ja sám dokonca už vlastne ani nenachádzam hudbu, ktorú by som si zamiloval. Už je to čoraz ťažšie. A to som pritom otvorený človek, rozhodne nie som vo svojich víziách staromódny. Permanentne snorím po internete a snažím sa hľadam zaujímavú hudbu. A že skúmam úplne všetko, od klasického popu až po avant-gardu. Ale skutočne musím priznať, že nájsť niečo, čo by mnou pohlo a nakoplo moju oddanosť k hudbe, je veľmi ťažké.

Keď ste začínali, boli ste v mnohých smeroch priekopníkmi. Nešlo len o hudbu, ale aj o módu, fotografiu ... Ten koncept bol tak rozsiahly, fascinujúci a vzrušujúci, až ma to vedie k obavám, že budeme musieť prijať fakt, že ako vy, tak hŕstka ďalších umelcov z 1980tych a 1990tych rokov, ste vlastne vymysleli všetko, čo malo byť v hudbe vymyslené a objavené ...
Veľký problém je v tom, že hudobný priemysel prakticky zanikol a s ním aj finančné rozpočty. A ľudia jednoducho nemajú peniaze na to, aby objavovali, boli kreatívni a vynaliezaví. Počas 1980tych, 90tych, ale ešte aj tesne po roku 2000, dokázali umelci za dobré video utratiť celý majetok. Dnes tieto peniaze jednoducho neexistujú.

Alebo je možné povedať, že všetko, čo malo vzniknúť už jednoducho vzniklo.
To nie. Úprimne, jednoducho tie peniaze tu skutočne už nie sú. Dnes sa všetko robí čo najlacnejšie a všetko ovládli sociálne siete. Kto by sa chcel venovať tvorbe úžasného umenia, ktoré by samo predávalo nahrávky, keď môžu všetci tweetovať? :D

Keď už si spomenul sociálne siete, chcem sa spýtať na niečo v súvislosti so skladbou "Where´s The Revolution". Po roku a pol hrania, aký mala tá skladba dopad, aký význam má dnes, v porovnaní s obdobím, kedy vyšla ... Povzbudí ľudí k revolúcii alebo to dopadne tak, ako sa v nej spieva, že to skončí sklamaním ľudí, pretože, koho dnes zaujíma nejaká revolúcia?
Nepatrím k tým, čo majú radi vojnu a krviprelievanie. Vlastne mi je dnešný svet odporný, hlavne vďaka tým imbecilom, ktorí riadia tie ktoré krajiny. Zoberme si teda Spojené štáty. To najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo odovzdať kľúčové pozície, v ktorých by ste byť samozrejme nechceli, ľuďom ako Trump. Obzvlášť ak sa cez tieto pozície má zabezpečovať ochrana tejto planéty. Zdá sa, akoby Trumpa zaujímali len peniaze a nie svet a jeho ekosystém. Likviduje sa tým všetko, čo Obama naštartoval. Všetko, čo robí Trump, je jednoducho príšerné.

Máš pocit, že v časoch, keď ste začínali, bol svet lepším miestom?
Myslím, že sme boli vtedy skôr omnoho naivnejší. Ale možno, možno bol vtedy svet skutočne lepším miestom pre život, než je dnes. Možno sme len v líderských pozíciach nemali kompletných idiotov, no takisto si myslím, že ja osobne som nemal o mnohých veciach, ktoré sa vtedy diali, ani tušenia, a že Spojené štáty boli vlastne vždy nechutnou a agresívnou krajinou, ktorá bola zainteresovaná do mnohých špinavých vojen a politických zmien. Rád by som si myslel, že dnes je to horšie, ale zrazu som si uvedomil, že je to vlastne presne také isté, ako tomu bolo kedysi.