Ľudia sú ľudia

Ľudia sú ľudia

Martin Gore v rozhovore pre magazín The Quietus, ktorý sa sústredí hlavne na pozíciu Depeche Mode v rodnej Británii.

"The Worst Crime", tretia skladba albumu "Spirit", znie akoby bola o Brexite, nevznikla však o čosi skôr?
Rozhodne však nie je o tejto udalosti. Je to o ľudskosti, ktorá zničila sama seba a najhorším zločinom je deštrukcia planéty, pretože je tu mnoho zločinom, ktoré sa tu páchajú na dennej báze, ale toto je najhorší, pretože to nerobíme iba sebe, ale rovnako aj budúcim generáciam. A, ako zvyknem hovoriť, mali sme dostatok času na uskutočnenie mnohých vecí a nimi dať veci do poriadku.

Nedávno sa ti narodila dcéra, ovplyvnilo to nejakým spôsobom skladby?
Mám jednu 13-mesačnú a tú najmladšiu dvojtýždňovú. Inak mám dohromady päť detí, štyri dcéry a syna. Myslím, že táto skutočnosť ma jednoznačne poznačila. Väčšina skladieb vznikla ešte pred narodením tej 13 mesačnej dcéry, počas tehotenstva mojej manželky. Na albume je jedna skladba o nej, "Eternal", ktorá pojednáva o starostlivosti o dieťa, no takisto sa zmieňuje o čiernom stúpajúcom mraku a padajúcej radiácii.

Ako veľmi pesimistický si ohľadne budúcnosti s Trumpom, ako víťazom prezidentských volieb?
Skutočne pesimistický som bol ešte pred pár týždňami. Momentálne však vidím svetielko nádeje, pretože sa zdá, že americký systém funguje, keďže zákaz vstupu Moslimov nenadobudol platnosť, nakoľko ho sudcovia stopli. A rovnako stopli aj jeho pokus o zrušenie Obamacare. Takže, je tu nádej, že všetko, čo sa pokúsi implementovať, bude zamietnuté.

Žiješ v Santa Barbare. Ako si sa vlastne dostal až sem, po odchode z Basildonu do Berlína?
Myslím, že v Berlíne som žil iba v období 1985-1986, či 1986-1987. Následne som sa vrátil do Londýna, kde som žil v rokoch 1990 - 1995. Nasledovalo sťahovanie do Hertfordshire, kde sme žili do roku 2000, no a potom sme sa presťahovali do Santa Barbary.

Raz som sa rozprával s Alison Moyet, ktorá sa takisto presťahovala do Hertfordshire. Spomínala mi, ako ju v Basildone často navštevoval mliekar so žiadosťou o autogram, až to bolo nepríjemné a tak sa radšej presťahovala.
V Basildone som nebýval až tak ďaleko od Alison. Ja som sa do Hertfordshire presťahoval po tom, čo som si vzal za manželku Američanku, Suzanne Boisvert, a ona tam žila celých 11 rokov. Neskôr sa chcela vrátiť späť do Ameriky. Pomyslel som si, "dobre, ale ja predsa nemôžem len tak odísť". Vtedy to vlastne ani nebola moja voľba. Nakoniec sme sa aj tak rozviedli, no máme spolu deti a môj syn má len 14, takže, keď som doma, vidíme sa každý druhý týždeň.
Anglicko mi nikdy nepripadalo klaustrofobické. Určite by som sa cítil inak, keby som žil v Európe, na pevnine. V Amerike je to zasa ľahšie, pretože Los Angeles je plné filmových hviezd a hudobníkov a v Santa Barbare má mnoho z nich domov, dokonca aj keď tam priamo nebývajú. Cítite sa tam nedôležitý, nik sa o Vás nezaujíma.

Ako vnímaš politické zmeny v UK? Máš pocit, že rozumieš tomu, čo sa tam deje?
Rozumiem tým najväčším zmenám, ale to, čo tam prebieha na denne báze, až také veľké nie je ... necítim sa byť toho súčasťou a ani nemám pocit, že mám právo sa k tomu vyjadrovať. Nežijem tam už 17 rokov. Nevolil som ani v referende, pretože tam myslím bolo nejaké pravidlo. Niekto mi tvrdil, že tam bola podmienka, že volič musel žiť v krajine min. 15 posledných rokov. Určite by som však volil za zotrvanie v EÚ.

Prekvapilo ťa, že Essex volil odchod z EÚ v takom veľkom počte? V Basildone bolo až 68% voličov za odchod.
No áno, prekvapilo ma to, ale naozaj si myslím, že ľudia boli pobláznení. Mnoho ľudi verilo názorom, že všetky peniaze, ktoré nepoputujú do EÚ, budu presunuté do zdravotníctva. To bolo klamstvo. Mali by uskutočniť nové referendum, pretože mnoho ľudí volilo na základe toho tvrdenia. Na druhej strane, Andy mi povedal jednu pravdivú vec: dokonca aj ten, kto sa skutočne rozumie svetu financii nemá ani potuchy o dopadoch tejto voľby. Viete, ak sa rozhodnete pre takýto krok na základe hlasovania ľudu, mal by byť výsledok min. 60/40. Lenže toto hlasovanie bolo veľmi tesné, doslova 50-50. Také veľké rozhodnutie a toľko nejasností. Nuž ale, už je rozhodnuté.

Vždy bude britská populácia rozdelená na tých, ktorí cítia kultúrnu spriaznenosť s Európou a ktorí nie. Myslím, že ty patríš práve k tej prvej skupine, nie?
No samozrejme. Väčšia z tých, s ktorými som chodil v Basildone do školy, nebrali francúžštinu veľmi vážne. Okamžite vás vysmiali, keď ste sa pokúsili o francúzsky prízvuk, ale už len pomyslenie na nemčinu vyvolalo salvy smiechu. A ja som sa práve pre nemčinu rozhodol, v tom čase to bola na škole novinka, bol som medzi prvými. Ako 15 ročný som sa, v rámci výmenného programu, aj do Nemecka dostal. Ja som cítil spriaznenosť s Európou ešte pred založením kapely.

Pred pár rokmi som napísal článok o výlete so sprievdcom, súvisiciacim s Depeche Mode, po Basildone. Sprievodcu nám robila Deb Danahay, inak niekdajšia priateľka Vince Clarkea. Bol som užasnutý, koľko veľa Nemcov a ľudí z Východnej Európy sa toho zúčastnilo, hoci domáci z toho boli v rozpakoch.
Deb poznám. Neviem, čo nám dopomohlo k rozvetu v tých krajinách. Ak zájdete do krajín bývalého Východného bloku, zistíte, že sme tam veľmi populárni, rovnako v Rusku. Možno to bude depresívnou povahou našej hudby a textov, niektorí ľudia s tým cítia akúsi spojitosť.

Myslíš, že Briti majú kultúrnu potrebu stagnácie a nostalgie, čo znamená, že ľudia si z Vašich odkazov veľa nevezmú?
Ja neviem. Keď som sa pustil do písania skladieb pre tento album, uvedomil som si, že som sa vydal na nebezpečnú cestu, pretože ten album viac o sociálno-politickej kritike. Vtipné na tom je, že 99.9% z tých recenzíí, ktoré som čítal, boli úžasné. Neviem, či je to len týmto albumom, ale postupom času sme v UK akceptovanejší a uznávanejší, hoci v Európe nás uvítali omnoho rýchlejši a sme tam populárnejší dlhšie. Tí fanúšikovia v tom autobuse, v Basildone, tí tam pricestovali! Neviem, či očakávali, že uvidia "Zasľúbenú zem", ale verte mi, v takej zemi ja nežijem!

To celkom súhlasí s názorom, že Depeche Mode sú najväčšia kultová kapela na svete, no dnes sa zdá, že sú novou vlnou kritického prehodnotenia.
Všimol som si to práve pri tomto albume. Za tie roky sa naša pozície v britskej tlači pomaly zlepšuje. Jedným z problémov bol určite fakt, že sme sa snažili zbaviť záťaže našich ranných popových dní. Viete, s albumom "Speak & Spell" sme boli v UK ďaleko úspešnejší, než v Európe, lenže tam sme zasa žali ďaleko väčšie úspechy so "Some Great Rewards", ale toto si už britskí novinári nepamätajú. Takže, táto trápnosť nás stále prenasleduje - teda, to je jedna z vecí, ktoré si myslíme, ale s tým asi aj tak nič neurobíme. Ale ľuďom je to aj tak jedno.

O ktorých skladbách sa to tu bavíme?
My sme boli, v našich začiatkoch, skutočne súčasťou žuvačkového popu. Takže to boli albumy "Speak&Spell", "A Broken Frame" a skladby ako "See You" a "Meaning Of Love" ...

Keď Vás Vince Clarke opustil, tesne pred vydaním debutového albumu, vznikla vtedy možnosť, že ak sa veci nepodaria, tak sa vrátite k bežnej práci?
Na druhom albume, "A Broken Frame", je niekoľko skladieb, ktoré som napísal ešte pred vstupom do Depeche Mode a boli napísané pre inú kapelu. Prišli nám ale natoľko dobré, že sme sa rozhodli ich použiť. Ďalšie vznikli priamo v štúdiu. Práve preto je to môj najmenej obľúbený album. S tým album som spadol na absolútne dno. Bol som však mladý, a aby som bol úprimný, vychutnával som si to, bola to naozaj zábava. Nebolo to o tom, že by sme sa trápili Vinceho odchodom, to je tá naivita mladosti.

Dostala sa Vám podpora zo strany vydavateľstva?
Áno. Fungovali sme pod značkou Mute, čo bolo nezávislé vydavateľstvo, dodnes mu šéfuje Daniel Miller a dodnes je súčasťou nášho tímu. Je jedným z našich najlepších priateľov. V tom čase sme jednoducho na to vôbec nemysleli a našťastie, hneď prvá vec, ktorú sme vydali po Vinceho odchode, "See You", bola úspešná.

Tak späť k novému albumu. Keď sa teda pustíš do písania, píšeš o niečom, či niekom konkrétnom alebo je to inštinktívna záležitosť.
Vždy sa pokúšal o niečo organické, ako je to len najviac možné. Začnem s hraním akordov na gitare alebo piáne, niečo z toho dostanem do počítača a začnem k tomu so spevom. A nejako sa to potom z veršov prepacuje do refrénu a tak sa začne rodiť skladba. Niekedy sa mi však stane, že si nie som na 100% istý, odkiaľ tie slová pochádzajú. Nie sú to len zvuky, ktoré vydávam, sú to skutočné slová. Potom začnem premýšľať, ako by sa tie slová dali použiť. A tak začnem odznova. Hrám tie isté akordy, snažím sa získať ďalší verš, dostať sa k refrénu ... nechcem, aby to vyznelo hippisácky, ale niekedy sa jednoducho na niečo napojíte.

Ako si vlastne začal s písaním po prvýkrát?
Keď som mal 13, tak ma niekto naučil na gitare zahrať dva akordy, no a zbytok akordov som sa naučil z knihy, ktorú som dostal. Zvykol som si kupovať časopis, Disco 45, ktorý vychádzal buď týždenne alebo mesačne. Boli v ňom texty všetkých aktuálnych hitov, ale bez akordov. No a od 13tich do 16-17tich som sa všetky tie skladby učil zahrať. Rovnako som však už vtedy písal vlastné skladby. Myslím, že to bol výborný tréning, pretože som sa tak podvedome naučil štruktúry tých skladieb. Učenie všetkých tých hitov v období, kedy je človek stále ako špongia, bolo pre mňa len dobré.

Koncert na londýnskom štadióne - vnímaš to ako návrat domov, keďže si sa narodil neďaleko tých končín, v Dagenhame?
Ja som sa vlastne narodil v Londýne, v hammersmithskej nemocnici. Až potom sme sa presťahovali do Dagenhamu, neskôr do Basildonu. Ale na ten koncert sa samozrejme tešíme, pretože je to už nejaký čas, čo sme upustili od toho, čo robíme už tak dlho. Obyčajne hráme tri koncerty v O2 alebo podobne. Možno sme už takého niečo mali uskutočniť na poslednom turné, alebo na turné ešte predtým, no aj pri tomto koncerte sme mali pocit, že trochu riskujeme. No nakoniec sme ešte museli rozširovať kapacitu: myslím, že aktuálne sme dosiahli 68 000. Moja mama na tom nie je zdravotne najlepšie, takže neviem, či sa príde pozrieť, ale určite prídu mojej deti, moja sestra a jej deti, rovnako aj množstvo priateľov. Keďže hráme v UK iba jeden koncert, budú isto tvoriť polovicu hľadiska!

After Party, Roxy, Praha

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa