Keď existuje lepšie miesto ... (2007)

Keď existuje lepšie miesto ... (2007)

Depeche Mode v roku 2007 nevyvíjali žiadnu činnosť a viacemenej stále zaslúžene odpočívali. Jedine Dave Gahan cítil pretlak tvorivej energie, pripravil ďalší sólový album a svetu sa pripomenul aj Alan Wilder.

Alan krátko po vydaní albumu "Liquid" (2000) niekoľkokrát vyhlásil, že ďalší album projektu Recoil by sa mohol objaviť vo veľmi krátkej dobe. Fanúšikovia si však museli počkať až do 25. júna 2007, kedy sa na trhu objavil nový singel "Prey", za ktorým nasledoval album "SubHuman" (09/07/2007). S ním dokonca Alan zabodoval na udeľovaní cien IGN, kedy vyhral kategóriu "Best electronic album".

Média však najviac zaujímala tá dlhá umelecká pauza, takže takmer každý rozhovor začal otázkou, prečo sa Alan na tak dlhú dobu odmlčal. Odpovedal väčšinou v štýle, že chcel čo najviac času venovať rodine, no zaznela aj iná skutočnosť. Alan sa totiž dlhú dobu zotavoval z frustrácii, ktoré spôsoboval fakt, že napriek enormne vynaloženým prácam na albume "Liquid" sa k nemu fanúšikovia vedeli dosť len veľmi obtiažne, hlavne pre zlú distribúciu a podporu albumu zo strany vydavateľstva (Mute).

Alan: "Je mi jasné, že sa časy zmenili, ako aj spôsob, akým sa dnes hudba predáva. Som si toho vedomý, no napriek tomu som 7 rokov bojoval s frustráciou ... mali sme skvelé ohlasy, všetko bolo v poriadku, no aj tak si ľudia nemohli album v obchodoch kúpiť. Takáto skutočnosť hudobníka doslova zloží."

K činorodosti ho však musela "dokopať" jeho manželka, čo však zo sebou prinieslo aj nutnú technickú obnovu jeho domáceho štúdia. Až následne mohol začať pracovať na albume "SubHuman".

Alan: "Na začiatku som nemal ani najmenšiu predstavu, kam s albumom smerovať. Začal som jednoducho pracovať. Veľmi skoro sa však ukázalo, že album bude mať bluesový základ, resp. že to bude zaujímavý mix elektroniky a swampblues. Preto som sa pustil do intenzívneho pátrania po autentickom bluesovom spevákovi."

A tak Alan narazil na Joe Richardsona, belošského blues speváka z New Orleansu, s ktorým začal pracovať. Najskôr mu Alan poslal hudobné podklady, Joe napísal nejaké texty a neskôr sa spolu stretli v Texase.

Alan: "Myslím, že k najskvelejším momentom nahrávania albumu bolo vycestovanie do Texasu kvôli nahrávaniu s Joeom. On je inak úžasný hudobník. Poskytol mi viac, než som očakával, nakoľko je rovnako skvelý gitarista a hráč na harmoniku. K tomu má samozrejme úžasný hlas. Celé sme to nahrali vo veľmi výnimočnom polo-komerčnom štúdiu, ktoré je dostupné iba priateľom a jeho majiteľ sa postaral o skutočne archívne zvukové zariadenia. Boli chvíle, kedy som si myslel: 'Presne o tomto je Recoil.' Mix hudobníkov z absolútne odlišných oblastí spojených niečim moderným a novým a ešte k tomu zaujímavým spôsobom. Bolo to skvelé."

Po tomto nahrávaní hľadal Alan ešte jeden hlas, ktorým by vyvážil príznačné Joeove vokály. Ten však spoznal už dávnejšie, keď sa stretol s Carlou Tresvaskis.
Nakoniec sa dopracoval aj k samotnému názvu albumu - "SunHuman" - čo viedlo k špekuláciám, že by mohlo ísť o "politický" album.

Alan: "Nemám potrebu zanechať svetu nejaký výnimočný politický odkaz. Koncept albumu "SubHuman" súvisí viac s ľudsku povahou. Samozrejme, názov je zámerne mierne provokatívny, no nie je cielený na žiadnu skupinu ľudí - takisto by sa dal aplikovať na rasizmus a homofóbiu, spoločenskú triedu, politikov a podobne. Reprezentuje skôr opakujúce sa vzory ľudského správania, kde sa akási podradnosť objavuje v zdanlivo nekonečnom cykle, často s tragickými následkami, a kde sa ľudský život stáva bezcenným. Grafické návrhy pochádzajú z dielne Jeese Holborn, ktorý prišiel s rôznymi nápadmi a mňa oslovili práve tie figuríny, ktoré v každonenných situáciach stvárňovali recyklovateľné formy života."

V roku 2007 sa Alan podieľal aj na znovuvydaní starších albumov Depeche Mode. "Nemyslím si, že by nejaký člen inej kapely venoval čas alebo záujem takémuto projektu. Ja sa však zaujímam o všetko, čo súvisí s nahrávaním, či produkciou. Ale ten hlavný dôvod, prečo ma v tomto smere oslovili, je ten, že vlastním originály všetkých tých raritných zvukov :) Cieľom však nebolo vytvoriť radikálne nové mixy tých starých skladieb. Zúčastňoval som sa toho procesu iba sporadicky, len som tie skladby počúval a hovoril, "áno", "nie", "áno" ... "

Alan takisto poskytol niečo zo svojho súkromného filmového archívu pre dokumenty, ktoré boli súčasťou bonusových materiálov k jednotlivým albumom. A aj keď komentáre ako také veľmi nemusí, samotné krátke filmy si veľmi užil.
Dave Gahan: "Je to niečo, čo sme začali už veľmi veľmi dávno, asi tak 20 rokov dozadu. A je to zaujímavý proces, kedy Vašu dokončenú hudbu zveríte do rúk niekomu, aby sa s ňou pohral a vložil do nej niečo vlastné. Nakoniec sme to robili odjakživa. Je to integrálna súčasť toho, čo robíme."

No a keď už sme sa dostali k Davidovi, ten 8.októbra 2007 vypustil na trh pilotný singel, "Kingdom / Tomorrow", z chystaného druhého sólového albumu "Hourglass". Ten bol vydaný 22.októbra.
Aj v tomto prípade na albume pracoval s Andrew Phillpottom a Christianom Eignerom. Album vznikol v podstate náhodou a bol akousi "pracovnou terapiou", keďže po skončení úspešného "Touring The Angel" Dave zrazu nevedel, čo s toľkým voľným časom.

Dave: "Vrátil som sa po turné domov a pokúšal sa zaradiť do bežného života. Po každom turné je to vcelku náročná vec, keď ešte vždy čakáte na niekoho, kto Vám pod dvere podsunie rozpis činností na konkrétny deň :) Zrazu si musíte vytvoriť nové posadnutosti typu ako správne spustiť myčku riadu a podobne. Všetky hádky s mojou manželkou totiž začínajú s úmývačkou riadu. Ono Vám to samozrejme ukáže, kde a ako čo máte naložiť, čiže, že vidličky a nože máte dať ostrým dolu a podobne. Ak uložíte riady a príbory tam, kam treba, tak samozrejme do tej mičky naložíte viac. Ak Jen opustí miestnosť a ja mám dostatok času, tak sa s tým vyhrám. Je to presne tak, ako keď sa uzavriete do typu osobnosti, ktorá funguje skvele počas vystupovania, ale tú osobnosť si domov vziať rozhodne nechcete. Pretože tá funguje v štýle 'Chcem to všetko, chcem to hneď a vezmem si to kamkoľvek sa mi zapáči, a je mi pritom úplne jedno, čo si kto o tom myslí'."

Zároveň však priznal, že "ešte stále dokážem byť odporný v štýle, 'kašlem na to! Vieš čo? Vôbec to nefunguje, je koniec!' Jednoducho takto vybuchnem, namiesto toho, aby som povedal, 'poďme sa o tom porozprávať'. No, ako malé decko! Moja manželka mi často vraví, 'Bože, si ako Jimmy! Správaš sa ako pubertiak!' A ja sa budem aj tak drudiť, pobehovať okolo a tvrdiť, 'No a čo? Aj tak to nefunguje!"'

Takto vydržal "obťažovať" rodinu asi mesiac, až "mi nakoniec navrhli, aby som niečo skúsil robiť. Tak som zavolal Christianovi a Andrewovi, dohodli si stretnutie a začali spolu komponovať." Prvá skladba, do ktorej sa spolu pustili, bola "Saw Something".

Dave: "Text je o tom, ako nečinne na niečo čakáte, na určitý druh ochrany, či na určitý druh odpovede. Ja som sa naučil, že na to, aby ste našli odpoveď, musíte vyvinúť nejakú aktivitu. Samozrejme, že preferujem to nečinné čakanie, ale to jednoducho nefunguje. Ono to vyznie divne, ale ja verím v učitý "zásah z hora", teda, ak sám také niečo človek umožní. Ak dovolíte, aby život jednoducho plynul, bez nejakého vedomého smerovania, ktoré považujete za správne - čo je presne to, čím som zabíjal strašne veľa času - potom sa udejú skutočne úžasné veci, veci, ktoré ste ani neočakávali. Ale, aj tak musíte vyvinúť určitú aktivitu."

Album však v úplných počiatkoch vzniku nemal žiaden koncept. "Na začiatku sme mali iba niekoľko hudobných nápadov, ale žiaden konkrétny song sa z toho nečrtal. Skutočne sme skladby písali za pochodu. Asi po dvoch týždňoch sme sa na to pozreli s odstupom, zistili, že máme len akési demá, a tak nás napadlo, "prečo jednudhco niečo nenahráme?" Rozhodli sme sa to produkovať sami, čo nás stálo viac práce, než sme predpokladali. Ale nakoniec z toho vzišla jedna skvelá skúsenosť." Napriek tomu to zvládli v závratnom tempe. Samotné nahrávane stihli za 8 týždňov. Pilotným singlom sa nakoniec nestala spomínaná "Saw Something", ale skladba "Kingdom".

Dave: "Je to o tom, že existuje lepšie miesto, no nie tam hore v oblakoch, ale priamo tu. Je to o väčšej akceptácii života. Klamal by som, ak by som tvrdil, že samotný svet ma neovplyvňuje. Mám deti, chcem ich chrániť, no niekedy tú schopnosť ich chrániť strácam."

Predošlý album, "Paper Monsters", bol veľmi osobný a bolo preto možné predpokladať, že "Hourglass" bude obsahovať aj autobiografické prvky.
Dave: "Začínam viac akceptovať skutočnosť, že som už o kus starší. Ono sa môže zdať, že neustále zvádzam boj s časom. Som 25-ročný mladík v tele 45-ročného muža. Dnes o tom píšem viac, v štýle, toto som ja s mojimi frustráciami. Moje inšpirácie vychádzajú zo života, ktorý ma obklopuje, viete, byť súčasťou rodiny a zúfalá snaha byť v tomto smere neústále lepší. No po väčšinou dostávam v tomto smere od života facky. New York je skvelé miesto pre inšpiráciu. Často sa chodím prechádzať, len tak po okolí alebo idem medzi ľudí. Moje malé štúdio sa nachádza na jednej z najrušnejších ulíc, takže tam New Yorku cítite neustále, ako cez deň, tak aj v noci. V skladbe "Endless" môžete v pozadí počuť zvuky ulice. V jednom okamihu dokonca začujete policajnú streľbu. Nechali sme to tam schválne."

Takže tento album bol pre neho terapiou ... ?
Dave: "Nie, žiadna terapia ... ja vlastne teraz navštevujem bežného psychiatra. Posunul som sa z fázy "buď k sebe milý" k podstatným otázkam. Dnes mám život usporiadanejší. S tým psychiatrom je v štýle "Čo myslíš, Dave, čo to znamená?" A podobne. A ja na to, "Neviem, platím Vás kurník za to, aby ste mi povedali, čo to znamená, nie?!""

14.januára 2008 vydal Dave ďalší singel, "Saw Something / Deeper And Deeper / Love Will Leave". Nakoniec sa rozhodol, že k albumu turné nepodnikne. 5.mája 2008 sa totiž Depeche Mode pustili do nahrávania ďalšieho štúdiového albumu ...

zdroj: depechemodebiographie.de

Názory Devotees (3)

tomy

 1    13. jún 2020 o 18:02

Rok, keď Dave a Alan vydali (hádam) svoje najlepšie albumy a ja som zažil jeden z najlepších koncertov: NIN v Bratislave. Ale byť sedem rokov frustrovaný, tak to už je diagnóza. Sympatické, že Dave sa svojou “diagnózou” rád podelí... Mňa by ako psychiatra veta: “Neviem, platím Vás kurník za to, aby ste mi povedali, čo to znamená, nie?!” donútila k tomu, aby som ukončil spoluprácu s dotyčným klientom… smile

ViolateYou

 2    14. jún 2020 o 11:30

Liquid jediny album kt.vlastnim od Recoil, naozaj peckovy album????

Tomy: tych NIN zavidim aj ked zvuk vraj nebol dobry mi spominal kolega. A na fragility tour NIN pred koncertami hravali cely Liquid ale predokladam ze toto tu stari harcovnici viete ????

ViolateYou

 3    14. jún 2020 o 11:32

Sice rec je o subhuman ach????

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa